Surinam

Surinamská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Justitia – Pietas – Fides
Štátna hymna: God zij met ons Suriname
Miestny názov
• dlhý	Republiek Suriname
• krátky	Suriname
Hlavné mesto	Paramaribo 5°50′ s.š. 55°10′ z.d.
Najväčšie mesto	Paramaribo
Úradné jazyky	Holandčina
Demonym	Surinamčan, Surinamčanka
Štátne zriadenie Prezident Viceprezident	parlamentná republika Chan Santokhi Ronni Brunswijk
Vznik	25. november 1975
Susedia	Francúzska Guyana, Guyana, Brazília
Rozloha  • celková  • voda (%)	163 821 km² (92.)   1 802 km² (1,1 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2014)  • sčítanie (2012)  • hustota (2014)	573 311 (167.) 541 638 2,9/km² (231.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2014 9,188 mld. $ (?.) 16 623 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2014)	0,714 (103.) – vysoký
Mena	Surinamský dolár (SRD)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC-3) (UTC-3)
Medzinárodný kód	SR
Internetová doména	.sr
Smerové telefónne číslo	+597

Súradnice: 4°S 56°Z / 4°S 56°Z / 4; -56

Surinam (historický názov Holandská Gu(a)yana) je prímorský štát v Južnej Amerike pri pobreží Atlantického oceánu. Jeho susedmi sú Brazília, Francúzska Guyana a Guyana. Takmer polovica obyvateľstva krajiny žije v hlavnom meste Paramaribo. Prevažnú časť vnútrozemia vypĺňajú pralesy a savany.

Bývalá holandská kolónia Surinam v Južnej Amerike (severne od Brazílie) získala nezávislosť roku 1975. Podľa ústavy, zrušenej roku 1980, bol Surinam parlamentnou republikou.

Surinam objavili roku 1499 španielski moreplavci Alonso de Ojeda, Amerigo Vespucci a Juan de la Cosa, ale neosídlili ho, aj keď si Španielsko roku 1594 Surinam privlastnilo, zostal aj naďalej neobývaný. V prvej polovici 17. storočia sa o jeho kolonizáciu pokúsili Holanďania, Briti a Francúzi. Prvú trvalú osadu založil roku 1651 na rieke Suriname Angličan Hugh Willoughby a právo na ňu mu roku 1662 potvrdil anglický kráľ Karol I. darovacou listinou. Osadu posilnili aj židovskí kolonisti.

Roku 1667 získali kolóniu Holanďania výmenou za Nový Amsterdam (dnešný New York). Roku 1683 vznikla holandská spoločnosť Surinam, ktorá rozvíjala otrokárske plantážnické hospodárstvo. Viedenský kongres potvrdil Surinam ako holandskú korunnú kolóniu. Až do zrušenia otroctva roku 1863 pracovali na plantážach africkí otroci, čínski kuliovia a robotníci z Indie a Indonézie. Roku 1975 získal Surinam samostatnosť a bola vyhlásená republika. Vláda ministerského predsedu Hencka Arrona proklamovala politiku neúčasti v politických a vojenských blokoch. Po vojenskom prevrate roku 1980 prevzala vládu osemčlenná národná vojenská rada. Pokus o prevrat proti vojenskej vláde, zorganizovaný tohto roku zahraničnými žoldniermi, skončil neúspechom. Po zrušení ústavy a po vyhlásení výnimočného stavu sa roku 1982 stal hlavou štátu plukovník Dési Bouterse. Prechodná ústava mala zmeniť Surinam na socialistický štát. Na začiatku roku 1983 pozastavilo Holandsko všetku hospodársku pomoc tvoriacu tretinu príjmu Surinamu. Vo februári 1983 bola menovaná vláda v čele s ministerským predsedom Errolom Alibuxom. Vláda začala rokovať s Brazíliou, ktorá prisľúbila Surinamu rozsiahlu hospodársku a vojenskú pomoc. Roku 1986 vypukla pod vedením Ronnieho Brunswijka vzbura, ktorá prerástla do občianskej vojny, predbežnú mierovú dohodu sa podarilo uzavrieť v marci 1991. Roku 1986 obyvateľstvo ľudovým hlasovaním prijalo novú ústavu a v januári 1988 bol v slobodných voľbách zvolený prezidentom Ramsewak Shankar, ktorého neskôr vystriedal Johan Kraag, v septembri 1991 Národná ľudová rada zvolila prezidentom Ronalda Venetiaana.

Pri pobreží Atlantického oceánu sa vyplňuje nížina. Na juhu zasahuje na územie Surinamu Guyanská vysočina, jej najvyššie vrcholky presahujú 1 000 m nadmorskej výšky. Rieky s množstvom vodopádov a perejí majú dostatok vody po celý rok. Najvýznamnejšie sú Courantyne a Marowijne. Veľká priehradná nádrž Van Blommestein Meer je na rieke Suriname. Tropická rovníková klíma má priemerné ročné teploty medzi 25,5 °C až 28 °C. Paramaribo má ročný priemer 26,5 °C. Priemerné ročné úhrny zrážok sú od 2 000 mm do 3 500 mm, Paramaribo 2 300 mm.

Surinam je rozvojová poľnohospodárska krajina. Najvýznamnejšou ťažobnou nerastnou surovinou je bauxit a výroba hliníku. Ťaží sa aj ropa. 80 % elektrickej energie produkujú vodné elektrárne. Väčšinu územia pokrývajú lesy (91 %, čo je najviac na svete). Pre poľnohospodárstvo je dôležitý zber ryže, banánov, citrusov, kokosových orechov, cukrovej trstiny a pre obživu chov hovädzieho dobytka, hydiny a rybolov. V krajine je riedka cestná sieť.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Surinam