Oblasť techniky
Predkladaný vynález poskytuje nové inhibítory dipeptidylpeptidázy-IV (DPP-IV), ktoré sú účinné pri liečení ochorení sprostredkovaných DPP-IV. Nedávno sa zistilo, že DPP-IV je zodpovedná za deaktiváciu peptidu-1 podobného glukagónu (GLP-1). Pretože GLP-1 je hlavným stimulátorom pankreatickej sekrécie inzulínu a má priamy výhodný vplyv na hospodárenie s glukózou, ukázalo sa, že inhibícia DPP-IV predstavuje výhodný prístup na liečenie ochorení, ako je diabetes mellitus nezávislý od inzulínu (NIDDM).
Doterajší stav techniky
WO 98/19998 opisuje zlúčeniny nesúce medzi iným [2.2.1]- alebo [3.2.l]-bicyklické alebo nesubstituované adamantylové substituenty, pričom uvedené zlúčeniny majú DPP-IV inhibičnú účinnosť. Zlúčeniny so substituovaným adamantylom podľa predkladaného vynálezu majú excelentnú „absolútnu biodostupnosť“ a sú jednoznačne lepšie v porovnaní so zlúčeninami nesubstituovanými v polohe adamantylu, takými ako sa opisujú vo WO 98/19998. Vzhľadom na WO 98/19998 je problémom riešeným predkladaným vynálezom vyvinúť nové zlúčeniny, ktoré majú vysokú DPP-IV inhibičnú aktivitu a zvýšenú absolútnu biodostupnosť pri perorálnom podaní v porovnaní s nesubstituovanými zlúčeninami opísanými vo WO 98/19998. Substitúcia adamantylovej skupiny výrazne zvyšuje absolútnu biodostupnosť a poskytuje neočakávanú výhodu v porovnaní s nesubstituovanými adamantylovými zlúčeninami opísanými vo WO 98/19998. Preto sú zlúčeniny so substituovaným adamantylom, ktoré sú predmetom predkladaného vynálezu, menej náchylné na in vivo metabolizovanie v porovnaní so zlúčeninami opísanými vo WO 98/19998, čo je kľúčové pre vývoj bezpečných a aktívnych zlúčenín. WO 98/19998 nikde nenavrhuje, že by odborník v odbore mal substituovať adamantylovú skupinu tak, ako to uvádza predkladaný vynález. Takže odborník v odbore nebol nabádaný uskutočniť takúto modifikáciu zlúčenín uvedených vo WO 98/19998, aby odvodil nárokovaný vynález. Nijakým spôsobom pre odborníka v odbore nebolo zrejmé, že zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu zostanú účinnými DPP-IV inhibítormi, a že okrem toho budú mať neočakávane vyššiu absolútnu biodostupnosť pri perorálnom podaní.
Podstata vynálezu
Predkladaný vynález sa týka nových N-(substituovaných glycyl)-2-kyanopyrolidínov všeobecného vzorca (IA) alebo (IB) (ďalej označované ako zlúčeniny všeobecného vzorca (I)):
(IB), kde R’ je hydroxylová skupina, alkoxyskupina obsahujúca 1 až 7 atómov uhlíka, alkanoyloxyskupina obsahujúca 1 až 8 atómov uhlíka, alebo skupina R5R4N-CO-O-, kde R4 a R5 sú nezávisle od seba alkylová skupina obsahujúca 1 až 7 atómov uhlíka alebo fenylová skupina, ktorá je nesubstituovaná alebo substituovaná substituentom vybraným zo skupiny, ktorú tvorí alkylová skupina obsahujúca 1 až 7 atómov uhlíka, alkoxyskupina obsahujúca 1 až 7 atómov uhlíka, atóm halogénu a trifluórmetylová skupina, a kde R4 je ďalej atóm vodíka; alebo R4 a R5 sú spoločne alkylénová skupina obsahujúca 3 až 6 atómov uhlíka; a R” je atóm vodíka; alebo R’ a R” sú nezávisle od seba alkylová skupina obsahujúca 1 až 7 atómov uhlíka, vo voľnej forme alebo vo forme farmaceutický prijateľnej adičnej soli s kyselinou a (S)-l-[[[3-[[[(cyklohexyl)amino]karbonyl]oxy]-l-adamantyl]amino]acetyl]-2-kyanopyrolidínu vo voľnej forme alebo vo forme farmaceutický prijateľnej adičnej soli s kyselinou.
Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) môžu existovať vo voľnej forme alebo vo forme adičnej soli s kyselinou. Farmaceutický prijateľné (t. j. netoxické, fyziologicky prijateľné) soli sú výhodné, aj keď sa dajú využiť aj iné soli, napríklad pri izolácii alebo pri čistení zlúčenín podľa predkladaného vynálezu. Hoci sú výhodnými adičnými soľami s kyselinou hydrochloridy, môžu sa použiť aj soli kyseliny metánsulfónovej, kyseliny sírovej, kyseliny fosforečnej, kyseliny citrónovej, kyseliny mliečnej a kyseliny octovej.
Zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu môžu existovať vo forme opticky aktívnych izomérov alebo diastereoizomérov a môžu sa štiepiť a izolovať zvyčajnými postupmi, ako je chromatografía.
Ďalej sa uvádzajú definície rôznych termínov používaných v opise vynálezu. Ak sa v opise konkrétne neuvádza inak, tieto definície platia pre termíny používané v celom opise buď samostatne, alebo ako časti väčších skupín.
Termín „alkylová skupina“ znamená uhľovodíkovú skupinu s priamym alebo rozvetveným reťazcom obsahujúcu podľa uvedených definícií 1 až 7 atómov uhlíka, výhodnejšie 1 až 5 atómov uhlíka. Medzi príklady alkylových skupín patria metylová skupina, etylová skupina, propylová skupina, izopropylová skupina, «-butylová skupina, terc-butylová skupina, izobutylová skupina, pentylová skupina, hexylová skupina a podobne.
Termín „alkanoylová skupina“ znamená skupinu alkyl-C(O)-.
Substituovaná fenylová skupina je výhodne fenylová skupina substituovaná jedným alebo viacerými, napríklad dvoma, uvedenými substituentmi.
Termín „alkoxyskupina“ znamená skupinu alkyl-O-.
Termín „atóm halogénu“ znamená atóm fluóru, atóm chlóru, atóm brómu alebo atóm jódu.
Termín „alkylénovú skupina“ znamená mostík s priamym reťazcom obsahujúci 3 až 6 atómov uhlíka, výhodne 5 atómov uhlíka.
Zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu sa môžu pripraviť napríklad spôsobom, ktorý zahŕňa kondenzáciu reaktívnej (2-kyanopyrolidino)karbonylmetylénovej zlúčeniny s vhodným substituovaným amínom; presnejšie, na prípravu zlúčenín všeobecného vzorca (I) spôsob zahŕňa reakciu zlúčeniny všeobecného vzorca (Π)
(II), kde Y je reaktívna skupina (výhodne atóm halogénu, ako je atóm brómu, atóm chlóru alebo atóm jódu) so zlúčeninou všeobecného vzorca (III) kde Rje
alebo (III), a izoláciu získanej zlúčeniny všeobecného vzorca (I) vo voľnej forme alebo vo forme adičnej soli s kyselinou.
Tento spôsob sa môže uskutočňovať bežnými postupmi. Napríklad sa zlúčenina všeobecného vzorca (II) nechá reagovať s 1 až 3 ekvivalentmi, výhodne 3 ekvivalentmi, primárneho amínu všeobecného vzorca (III). Reakcia sa zvyčajne uskutočňuje v prítomnosti inertného organického rozpúšťadla, ako je dichlórmetán alebo cyklický éter, ako je tetrahydrofurán. Reakčná teplota sa výhodne pohybuje medzi 0 až 35 °C, výhodne 0 až 25 °C.
Zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu sa môžu izolovať z reakčnej zmesi a čistiť pomocou bežných spôsobov, napríklad pomocou chromatografie.
Aj východiskové látky sa môžu pripraviť bežnými postupmi. Zlúčeniny všeobecného vzorca (II) sa môžu pripraviť podľa nasledovnej dvojkrokovej reakčnej schémy:
(najmenej 2 ekv.)
Krok 2
TFAA (II)
Krok 1 zahŕňa reakciu pyrolidínu vzorca (IV) s miernym molámym nadbytkom halogénacetylhalogenidu, ako je brómacetylbromid alebo chlóracetylchlorid a bázou, ako je uhličitan draselný alebo trietylamín. Reakcia sa výhodne uskutočňuje v prítomnosti inertného organického rozpúšťadla, ako je tetrahydrofurán alebo chlórovaný alifatický uhľovodík, ako je dichlórmetán, pri teplote 0 až 25 °C, výhodne pri teplote 0 až 15 °C.
Krok 2 zahŕňa dehydratáciu zlúčeniny všeobecného vzorca (V) pripravenej v kroku 1 jedným až dvoma ekvivalentmi anhydridu kyseliny trifluóroctovej (TFAA). Dehydratácia sa výhodne uskutočňuje v prítomnosti inertného organického rozpúšťadla, ako je tetrahydrofurán alebo chlórovaný alifatický uhľovodík, ako je dichlórmetán, pri teplote 0 až 25 °C, výhodne pri teplote 0 až 15 °C.
Ak sa príprava zlúčenín použitých ako východiskové látky vo vynáleze neopisuje, sú tieto látky bežne známe alebo sa môžu pripraviť zo známych zlúčenín známymi spôsobmi alebo analogicky ako spôsoby opísané v príkladoch.
Napríklad primáme aminové zlúčeniny všeobecného vzorca (III) sú známe a môžu sa pripraviť podľa postupov opísaných v literatúre, napríklad v Chim. Farm. Ž. 20(7), 810-815 (1986).
Nakoniec sa zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu získajú vo voľnej forme alebo vo forme solí, ak sú prítomné skupiny schopné tvoriť soľ.
Zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu obsahujúce bázické skupiny sa môžu previesť na adičné soli s kyselinou, najmä farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou. Tie vznikajú napríklad s anorganickými kyselinami, ako sú minerálne kyseliny, napríklad kyselina sírová, kyselina fosforečná alebo halogénvodíkové kyseliny, alebo s karboxylovými kyselinami. Výhodné sú soli získané s kyselinou chlorovodíkovou.
Vzhľadom na tesný vzťah medzi voľnými zlúčeninami a zlúčeninami vo forme solí, kedykoľvek sa v tejto súvislosti uvádza zlúčenina, rozumie sa tým aj jej zodpovedajúca soľ pod podmienkou, že je to za daných okolností možné alebo vhodné.
Zlúčeniny vrátane ich solí, sa môžu získať aj vo forme hydrátov alebo môžu obsahovať ďalšie rozpúšťadlá použité na kryštalizáciu.
Predkladaný vynález zahŕňa aj farmaceutické kompozície vhodné napríklad na inhibíciu DPP-IV obsahujúce farmaceutický prijateľný nosič alebo riedidlo a terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej adičnej soli s kyselinou.
V ešte ďalšom uskutočnení predkladaný vynález poskytuje spôsob inhibície DPP-IV zahŕňajúci podávanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej adičnej soli s kyselinou cicavcovi v prípade, že takúto liečbu potrebuje.
V ďalšom uskutočnení predkladaný vynález poskytuje spôsob liečenia ochorení prostredníctvom inhibície DPP-IV zahŕňajúci podávanie terapeuticky účinného množstva zlúčeniny všeobecného vzorca (I) alebo jej farmaceutický prijateľnej adičnej soli s kyselinou cicavcovi v prípade, že takúto liečbu potrebuje.
Predkladaný vynález sa týka aj použitia zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu alebo jej farmaceutický prijateľnej soli na výrobu liečiva na prevenciu alebo liečbu ochorení alebo stavov súvisiacich so zvýšenými hladinami DPP-IV.
Ako sa už uviedlo, všetky zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a ich zodpovedajúce farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou sú vhodné na inhibíciu DPP-ľV. Schopnosť zlúčenín všeobecného vzorca (I) a ich zodpovedajúcich farmaceutický prijateľných adičných solí s kyselinou inhibovať DPP-IV sa môže demonštrovať použitím Caco-2 DPP-IV testu, ktorým sa hodnotí schopnosť testovaných zlúčenín inhibovať aktivitu DPP-IV z extraktu buniek ľudského karcinómu hrubého čreva. Bunková línia ľudského karcinómu hrubého čreva Caco-2 sa získala od Američan Type Culture Collection (ATCC HTB 37). Diferenciácia buniek za vyvolania exprimácie DPP-IV sa uskutočnila podľa postupu opísaného v článku Reisher a kol., „Increased expression of intestinal celí line Caco-2“, Proc. Natl. Acad. Sci., 90, 5757-5761 (1993). Bunkový extrakt sa pripraví z buniek solubilizovaných v 10 mM Tris HC1, 0,15 M NaCl, 0,041, i. u. aprotinínu, 0,5 % nonidet-P40, pH 8,0, odstredených pri 35 000 g počas 30 minút pri teplote 4 °C. Tento test sa uskutočňuje pridaním 20 Mg solubilizovaného Caco-2 proteínu zriedeného na konečný objem 125 pil v testovacom pufri (25 mM Tris HC1, 140 mM NaCl, 10 mM KC1, 1 % bo vinný sérový albumín, pH 7,4) do jamiek mikrotitračnej doštičky. Po 60 minútach inkubácie pri teplote miestnosti sa reakcia začne pridaním 25 /zl 1 mM substrátu (H-Ala-Pro-pNA; pNA je p-nitroanilín). Reakcia sa uskutočňuje pri teplote miestnosti počas 10 minút, potom sa na ukončenie reakcie pridá 19 /zl 25 % ľadovej kyseliny octovej. Testované zlúčeniny sa typicky pri dajú ako 30 μΐ podiely a objem testovaného pufra sa zníži na 95 μΐ. Štandardná krivka pre voľný />-nitroanilm sa generuje použitím 0 až 500 μΜ roztokov voľného pNA v testovacom pufri. Generovaná krivka je lineárna a použije sa na interpoláciu spotreby substrátu (katalytická aktivita v nmol substrátu štiepeného/min.). Koncový bod sa určí meraním absorbancie pri 405 nm na zariadení na odčítanie mikrotitračných doštičiek od Molecular Devices UV Max.
Účinnosť testovaných zlúčenín ako inhibítorov DPP-IV vyjadrená ako IC50 sa vypočíta z ôsmich bodov, krivka reakcie na dávku použitím štvorparametrovej logaritmickej krivky.
Získajú sa nasledovné hodnoty IC50:
|
Zlúčenina |
Caco-2 DPP-IV (nM) |
|
Pr. 1 |
3,5 ±1,5 |
|
Pr. 4 |
8 |
Schopnosť zlúčenín všeobecného vzorca (I) a ich zodpovedajúcich farmaceutický prijateľných adičných solí s kyselinou inhibovať DPP-IV sa môže demonštrovať aj meraním vplyvu testovaných zlúčenín na aktivitu DPP-IV v plazme človeka a potkana použitím upravenej verzie testu opísaného v článku Kubota a spol., „Involvement of dipeptidylpeptidase IV in an in vivo imune response“, Clin. Exp. Immunol. 89, 192-197 (1992). V krátkosti sa 5 μΐ plazmy pridá do 96-jamkových mikrotitračných doštičiek s plochým dnom (Falcon), potom sa pridá 5 μΐ 80 mM MgCl2 v inkubačnom pufri (25 mM HEPES, 140 mM NaCl, 1 % RIA-grade BSA, pH 7,8). Po 60 minútach inkubácie pri teplote miestnosti sa reakcia začne pridaním 10 μΐ inkubačného pufra obsahujúceho 0,1 mM substrátu (H-Gly-Pro-AMC; AMC je 7-amino-4-metylkumarín). Doštičky sa potom prikryjú hliníkovou fóliou (alebo sa udržiavajú v tme) a inkubujú sa pri teplote miestnosti počas 20 minút. Po 20 minútach reakcie sa meria fluorescencia použitím fluorimetra CytoFluor 2350 (excitácia 380 nm, emisia 460 nm; nastavenie citlivosti 4). Zlúčeniny sa zvyčajne pridajú ako 2 μΐ podiely a objem testovacieho pufra sa zníži na 13 μΐ. Krivka závislosti fluorescencie od koncentrácie voľného AMC sa generuje použitím 0 až 50 μΜ roztokov AMC v testovacom pufri. Generovaná krivka je lineárna a použije sa na interpoláciu spotreby substrátu (katalytická aktivita v nmol substrátu štiepeného/min.). Ako pri predošlom teste sa účinnosť testovaných zlúčenín ako inhibítorov DPP-IV vyjadrená ako IC50 vypočíta z ôsmich bodov, krivka reakcie od dávky použitím štvorparametrovej logaritmickej krivky.
Získajú sa nasledovné hodnoty IC50:
|
Zlúčenina |
ľudská plazma DPP-IV (nM) |
plazma potkanov DPP-IV (nM) |
|
Pr. 1 |
2,7 ±0,1 |
2,3 ±0,1 |
|
Pr. 8 |
6 |
12 |
Vzhľadom na schopnosť zlúčenín všeobecného vzorca (I) a ich zodpovedajúcich farmaceutický prijateľných adičných solí s kyselinou inhibovať DPP-IV sú tieto zlúčeniny a ich soli vhodné na liečenie ochorení prostredníctvom inhibície DPP-IV. Na základe uvedených zistení a skutočností uvedených v literatúre sa očakáva, že zlúčeniny podľa vynálezu sú vhodné na liečenie ochorení, ako je diabetes mellitus nezávislý od inzulínu, artritída, obezita, alotransplantácia a kalcitotonínová osteoporóza. Ďalej na základe úloh peptidov podobných glukagónu (ako je GLP-1 a GLP-2) a ich spojitosti s inhibíciou DPP-IV sa očakáva, že zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu sú vhodné napríklad na dosiahnutie sedatívneho alebo anxiolytického účinku alebo na zníženie katabolických zmien po operáciách a hormonálnej reakcie na stres alebo na zníženie úmrtnosti a chorobnosti po infarkte myokardu, alebo pri liečení chorôb súvisiacich s uvedenými účinkami, ktoré môžu byť sprostredkované hladinami GLP-1 a/alebo GLP-2.
Presnejšie napríklad zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a ich zodpovedajúce farmaceutický prijateľné soli zlepšujú skorú inzulínovú reakciu na orálnu stimuláciu glukózou, a preto sú vhodné na liečenie diabetes mellitus nezávislého od inzulínu. Schopnosť zlúčenín všeobecného vzorca (I) a ich zodpovedajúcich farmaceutický prijateľných adičných solí s kyselinou zlepšiť skorú inzulínovú reakciu na orálnu stimuláciu glukózou sa môže merať u potkanov odolných proti inzulínu podľa nasledovného postupu:
Samce potkanov Sprague-Dawley, ktoré sa kŕmili diétou bohatou na tuky (nasýtený tuk zodpovedá 57 % kalórií) počas 2 až 3 týždňov, a nekŕmili sa asi 2 hodiny v deň testu, sa rozdelia do skupín po 8 až 10 a orálne sa dávkujú 10 μηιοΐ/kg testovanej zlúčeniny v CMC. 30 minút po podaní testovanej zlúčeniny sa testovaným zvieratám priamo do žalúdku podá orálny bolus 1 g/kg glukózy. Vo vzorkách krvi získaných v rôznych časoch z trvalého katétra krčnej žily sa analyzuje glukóza v plazme a koncentrácia imunoreaktívneho inzulínu (IRI) a aktivita plazmy vzhľadom na DPP-IV. Hladina inzulínu v plazme sa testuje pomocou spôsobu dvojitého protilátkového rádioimunotestu (RIA) použitím špecifickej anti-potkanej inzulínovej protilátky od spoločnosti Linco Research, St. Louis, MO. RIA má dolnú hranicu detekcie 0,5 μυ/ml pri intra- a intertestových odchýlkach nižších než 5 %. Hodnoty sú vyjadrené ako percentuálny vzrast priemeru vzhľadom na kontrolné zvieratá. Pri orálnom podávaní všetky testované zlúčeniny zosilnili skorú inzulínovú reakciu, čo viedlo k zlepšeniu tolerancie glukózy u testovaných zvierat odolných proti inzulínu. Získali sa nasledovné výsledky:
|
Zlúčenina |
Vzrast inzulínovej reakcie pri 10 /zmol/kg |
|
Pr. 1 |
64% |
Presné dávkovanie zlúčenín všeobecného vzorca (I) a ich zodpovedajúcich farmaceutický prijateľných adičných solí s kyselinou, ktoré sa použije pri liečení ochorení prostredníctvom inhibície DPP-IV, závisí od niekoľkých faktorov vrátane pacienta, charakteru a závažnosti liečeného ochorenia, spôsobu podávania a konkrétnej použitej zlúčeniny. Vo všeobecnosti sa však ochorenia sprostredkované inhibíciou DPP-IV účinne liečia, keď sa zlúčenina všeobecného vzorca (I) alebo zodpovedajúca farmaceutický prijateľná adičná soľ s kyselinou podáva enterálne, napríklad orálne alebo parenterálne, napríklad vnútrožilovo, výhodne orálne, pri denných dávkach 0,002 až 5, výhodne 0,02 až 2,5 mg/kg telesnej hmotnosti, alebo pre väčšinu vyšších primátov pri denných dávkach 0,1 až 250, výhodne 1 až 100 mg. Typickou orálnou dávkovacou jednotkou je 0,01 až 0,75 mg/kg jedenkrát až trikrát denne. Zvyčajne sa najskôr podávajú malé dávky, ktoré sa postupne zvyšujú, až kým sa nedosiahne dávka optimálne pre liečeného pacienta. Horná dávkovacia hranica je daná vedľajšími účinkami a môže sa určiť pomocou testu u liečeného pacienta.
Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a ich zodpovedajúce farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou sa môžu kombinovať s jedným alebo viacerými farmaceutický prijateľnými nosičmi a prípadne s jedným alebo viacerými inými bežnými farmaceutickými prísadami, a môžu sa podávať enterálne, napríklad orálne vo forme tabliet, toboliek, kapsúl, kapliet atď., alebo parenterálne, napríklad vnútrožilovo vo forme sterilných injikovateľných roztokov alebo suspenzií. Enterálne a parenterálne kompozície sa môžu pripraviť zvyčajnými spôsobmi.
Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) a ich zodpovedajúce farmaceutický prijateľné adičné soli s kyselinou sa môžu formulovať do enterálnych a parenterálnych kompozícií obsahujúcich množstvo aktívnej látky, ktoré je účinné na liečenie ochorení sprostredkovaných DPP-IV, ako sú kompozície v jednotkových dávkovacích formách, a tieto kompozície obsahujú farmaceutický prijateľný nosič.
Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) (vrátane všetkých ich podskupín a všetkých príkladov) sa môžu podávať v enantioméme čistej forme (napríklad ee > 98 %, výhodne ee > 99 %) alebo spoločne s R enantiomérom, napríklad v racemickej forme. Uvedený dávkovací rozsah sa vzťahuje na zlúčeniny všeobecného vzorca (I) (po odčítaní množstva R enantioméru).
V nasledovných príkladoch sa uvádzajú príklady zlúčenín podľa predkladaného vynálezu a ich syntézy. Je však potrebné poznamenať, že príklady slúžia iba na ilustráciu.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad 1 (5)-1 -[ {(3-Hydroxy- l-adamantyl)amino]acetyl} -2-kyanopyrolidín
A. l-Aminoadamantan-3-ol
Môže sa použiť mierne upravený postup opísaný v Chim. Farm. Ž., 20(7), 810-815 (1986)
K rýchlo miešanej čírej a bezfarebnej ľadovo studenej zmesi 210 ml koncentrovanej 96 % kyseliny sírovej (3,943 mmol) a 21,0 ml 65 % kyseliny dusičnej (217,0 mmol) sa po častiach v priebehu 30 minút pridá 21,0 g (112,0 mmol) 99 % hydrochloridu 1-adamantylamínu. Počas pridávania hydrochloridu 1-adamantylamínu sa objaví slabé bublanie a reakcia je mierne exotermická. Tento bublajúci žltý roztok sa mieša pri teplote ľadovej vody asi počas 2 hodín a potom počas 20 hodín pri teplote miestnosti. Tento číry, svetložltý reakčný roztok sa potom naleje do asi 100 g ľadu a získaný roztok je jasno zelenomodrý.
Roztok sa umiestni do kúpeľa ľadu a vody a nechá sa miešať počas 30 minút. Potom sa v priebehu 45 minút po malých dávkach pridá asi 550 g 89 % čistého hydroxidu draselného (8,74 mol).
Počas pridávania je reakcia exotermická; dosiahne sa teplota 80 °C a uvoľní sa zodpovedajúce množstvo hnedého plynného oxidu dusičitého. Na konci pridávania je reakčná zmes hustá s bielou tuhou látkou (pro
SK 286635 Β6 dukt a soli). Získaná biela pasta sa potom naleje na Btichnerov lievik s lôžkom z kremeliny a premyje sa 1,2 1 dichlórmetánu. Dichlórmetánová vrstva sa potom extrahuje z vodnej vrstvy a vysuší sa nad síranom sodným. Roztok sa potom prefiltruje a odparí sa vo vákuu na rotačnej odparke a získa sa l-aminoadamantan-3-ol vo forme bielej tuhej látky.
B. l-Chlóracetyl-2-kyanopyrolidín
K mechanicky miešanému roztoku 20,0 g (180,0 mmol) chlóracetylchloridu a 97 g (0,70 mmol) uhličitanu draselného v 150 ml tetrahydrofuránu sa v priebehu 45 minút prikvapká roztok 20,0 g (180,0 mmol) L-prolínamidu v 500 ml tetrahydrofuránu. Reakčná zmes sa potom mechanicky mieša počas ďalších 2 hodín pri teplote miestnosti. Potom sa zmes prefiltruje, pričom sa odstránia draselné soli, a filtrát sa vysuší nad síranom sodným. Síran sodný sa odfiltruje a k tomuto bezfarebnému filtrátu sa naraz pridá 25,0 ml (0,180 mmol) anhydridu kyseliny trifluóroctovej. Reakčná zmes sa potom magneticky mieša počas 1 hodiny pri teplote miestnosti a získaný číry žltooranžový roztok sa odparí na rotačnej vákuovej odparke. Nadbytok anhydridu kyseliny trifluóroctovej sa odstráni pridaním etylacetátu ku koncentrovanému oleju a zmes sa znovu odparí na rotačnej odparke. Táto operácia sa uskutoční trikrát.
Získaný olej sa rozdelí medzi etylacetát a vodu. Produkt sa potom extrahuje do etylacetátu a vodná vrstva sa potom dvakrát premyje etylacetátom. Spojené organické vrstvy sa potom postupne premyjú vodou a soľankou, vysušia sa nad síranom horečnatým, prefiltrujú sa a odparia sa, čím sa získa 1-chlóracetyl-2-kyanopyroilidín vo forme žltej tuhej látky.
C. (S)-I-{[(3-Hydroxy-l-adamantyl)amino]acetyl}-2-kyanopyrolidin
K heterogénnemu roztoku zlúčeniny uvedenej v názve A (l-aminoadamantan-3-ol (5,80 g, 34,7 mmol)) v 68,0 ml dichlórmetánu sa pridá 9,6 g (69,5 mmol) uhličitanu draselného. Táto heterogénna zmes sa potom ochladí v kúpeli ľadu a vody a v priebehu 30 minút sa prikvapká roztok 3,0 g (17 mmol) zlúčeniny uvedenej v názve B (l-chlóracetyl-2-kyanopyrolidín) rozpustenej v 25,0 ml dichlórmetánu. Získaná zmes sa mieša počas 2 hodín pri teplote 0 °C a počas 6 dní pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa odparí, čím sa získa žltá pastovitá látka, ktorá sa prečistí na silikagéli použitím chromatografického systému SIMS/Biotage Flash a 7 % roztoku metanolu v dichlórmetáne ako eluenta, čím sa získa zlúčenina uvedená v názve vo forme voľnej bázy ako biela kryštalická tuhá látka (teplota topenia 138-140 °C, 13C-NMR (CN-skupina): 119,59 ppm).
Príklady 2 až 12
Analogickým spôsobom, ako sa opisuje v príklade 1 (najmä v kroku C) sa pripravia nasledovné zlúčeniny:
|
Príklad |
Štruktúra |
T. t. [°C] |
|
2 |
l
(5)-l-{[(3,5 |
7
-di |
/
—— me |
A
tyl-1-í |
Chirálny
H » Z™
idamantyl)-amino]acetyl}-2-kyanopyrolidín |
103-105
(HC1) |
|
3 |
Ĺ
(ó)-l-{[(3-e |
r-·
tyl |
7
—
-1- |
A
idama |
Chirálny
íl xCN
ntyl)amino]-acetyl)-2-kyanopyrolidín |
212-214
(HC1) |
SK 286635 Β6
Príklad
Štruktúra
(5)-1- {[(3-metoxy-1 -adamantyl)amino]-acetyl} -2-kyanopyrolidm
T, t. [°C]
92-94 (HC1)
210-212 (HC1) (5)-1 - {[(3- {[(terc-butylamino)-karbonyl] oxy} -1 -adamantyljamino]acetyl} -2-kyanopyrolidín
212-214 (HC1) (S)-1 -({[3-( {[(4-metoxyfenyl)amino]-karbonyl} oxy)-1 -adamantyl] a mino} -acetyl)-2-kyanopyrolidm
(S)-1 - {[(3 - {[(fenylamino)karbonyl]-oxy} -1 -adamantyl)ammo]acetyl } -2-kyanopyrolidín
(S)-1 - {[(5-hydroxy-2-adamantyl)aimno]-acetyl}-2-kyanopyrolidín
205-207 (HC1) [13C-NMR (CN skupina): 121,56 (ppm)] (HC1)
(HC1) ako hydrochlorid
Všetky hydrochloridy konečných produktov sa pripravia prebublávaním plynného chlorovodíka 0,1 mo5 lámym roztokom voľnej bázy v tetrahydrofuráne, až kým nie je roztok zreteľne kyslý, a následným odstránením rozpúšťadla (rotačná odparka/výveva).
Aminoadamantánové východiskové látky sú známe z literatúry alebo sa môžu pripraviť nasledovným postupom:
Príprava 3,5-dimetyl-l-adamantylaminu sa opisuje v J. Med. Chem., 25(1), 51-56 (1982).
Príprava 3-etyl-1-damantylamími sa opisuje v J. Med. Chem., 25(1), 51-56 (1982).
3-Metoxy-l-adamantylamín sa môže pripraviť nasledovným spôsobom:
K miešanej ľadovo studenej suspenzii 0,680 g (5,95 mmol) hydridu draselného v 15,0 ml tetrahydrofuránu sa v priebehu 30 minút prikvapká zmes 1,00 g (5,95 mmol) l-aminoadamantan-3-olu a 15,0 ml tetrahydroíúránu. Získaná zmes sa potom mieša počas ďalších 30 minút a potom sa v priebehu 1 minúty prikvapká 0,370 ml (5,95 mmol) metyljodidu. Vznikajúca biela nepriehľadná reakčná zmes sa potom mieša počas 18 hodín pri teplote miestnosti. Zmes sa potom zriedi 50 ml dichlórmetánu a prefiltruje sa s cieľom odstrániť anorganické nečistoty. Filtrát sa potom odparí a prečistí sa na silikagéli použitím zariadenia SIMS/Biotage a 19 % metanolu a 1 % hydroxidu amónneho v dichlórmetáne ako eluenta. Získa sa 3-metoxy-1-adamantylamín vo forme nepriehľadného oleja.
Syntéza 3-{[(fôrc-butylamino)karbonyl]oxy}-l-aminoadamantánu:
K zmesi 5,00 g (30,0 mmol) l-aminoadamantan-3-olu a 6,20 g (45 mmol) uhličitanu draselného v 150 ml tetrahydrofuránu sa v priebehu 10 minút prikvapká 4,70 g (33,0 mmol) benzylchloroformiátu. Zmes sa potom mieša počas 2 hodín pri teplote miestnosti a potom sa rozdelí medzi etylacetát a vodu. Produkt sa extrahuje do etylacetátu a vodná vrstva sa premyje dvakrát 100 ml etylacetátu. Spojené organické vrstvy sa potom postupne premyjú 100 ml 2 N vodného roztoku hydroxidu sodného, vodou a soľankou, vysušia sa nad síranom sodným, prefiltrujú sa a odparia sa (rotačná odparka/výveva), čím sa získa 1-benzylkarbamoyladamantan-3-ol vo forme bielej tuhej látky vo výťažku 85 %.
K číremu roztoku 1,00 g (3,32 mmol) l-benzylkarbamoyladamantan-3-olu a 380 μΐ (3,32 mmol) terc-butylizokyanátu v 30 ml dichlórmetánu sa pomocou striekačky pridá 20,0 μΐ (0,17 mmol) trimetylsilylchloridu. Táto reakčná zmes sa mieša pri teplote miestnosti počas 18 hodín, odparí sa na rotačnej odparke a prečistí sa na silikagéli s použitím zariadenia SIMS/Biotage a 20 % etylacetátu v hexáne ako eluenta, čím sa získa 3-{[(ŕerc-butylamino)karbonyl]oxy}-l-benzylkarbamoyladamantán vo forme bielej tuhej látky v kvantitatívnom výťažku.
K zmesi 1,50 g (3,75 mmol 3-{[(fórc-butylamino)karbonyl]-oxy}-l-benzylkarbamoyladamantánu a 400 mg 10% paládia na uhlí v 150 ml etanolu v 1 1 Parrovej hydrogenačnej banke sa zavádza vodík (345 kPa). Nepriehľadná čierna zmes sa nechá trepať počas 24 hodín. Reakčná zmes sa potom prefiltruje cez kremelinu, čím sa odstráni paládiový katalyzátor, a odparí sa (rotačná odparka/pumpa). Získa sa 3-{[(terc-butylamino)karbonyl]oxy}-l-aminoadamantán vo forme číreho oleja vo výťažku 99 %.
Postup prípravy 3-({[(4-metoxyfenyl)amino]karbonyl}oxy)-l-aminoadamantánu je v podstate postupom na prípravu 3-{[(Zerc-butylamino)karbonyl]oxy}-l-aminoadamantánu okrem toho, že v druhom kroku sa nahradí rerc-butylizokyanát ekvivalentom 4-metoxyfenylizokyanátu, miesto dichlórmetánu sa použije ako rozpúšťadlo 1,2-dichlóretán, a reakčná zmes sa mieša počas 18 hodín pri teplote 50 °C. Konečný amínový medziprodukt sa získa vo forme oleja.
Postup syntézy 3-{[(fenylamino)karbonyl]oxy}-l-aminoadamantánu je v podstate postupom syntézy 3-{[(terc-butylamino)karbonyl]oxy}-l-aminoadamantánu okrem toho, že v druhom kroku sa nahradí terc-butylizokyanát ekvivalentom fenylizokyanátu, miesto dichlórmetánu sa použije ako rozpúšťadlo 1,2-dichlóretán, a reakčná zmes sa mieša počas 18 hodín pri teplote 50 °C. Konečný amínový medziprodukt sa získa vo forme oleja.
Postup prípravy 2-aminoadamantan-5-olu je rovnaký, ako sa opisuje v príklade 1 okrem toho, že východiskovou látkou je miesto 1-aminoadamantánu 2-aminoadamantán.
Postup prípravy 3-acetoxy-1-aminoadamantánu je v podstate rovnaký ako postup na prípravu 3-{[(fórc-butylamino)karbonyl]-oxy}-l-aminoadamantánu okrem toho, že sa pre štandardnú acyláciu l-benzylkarbamoyladamantan-3-olu použije 1,2 ekvivalentu acetylchloridu, 3,0 ekvivalenty pyridínu, 0,1 ekvivalentu 4-dimetylaminopyridínu a 1,2-dichlóretán, a všetky zložky sa miešajú počas 24 hodín pri teplote miestnosti. Konečný amín sa získa vo forme hustého oleja.
Postup syntézy 3-({[(diizopropyl)amino]karbonyl}oxy)-1-aminoadamantánu je v podstate rovnaký ako postup na prípravu 3-{[(/erc-butylamino)karbonyl]oxy}-l-aminoadamantánu okrem toho, že v druhom kroku sa nahradí terc-butylizokyanát ekvivalentom diizopropylkarbamoylchloridu, miesto dichlórmetánu sa použije ako rozpúšťadlo 1,2-dichlóretán, a reakčná zmes sa mieša počas 18 hodín pri teplote 85 °C. Konečný amínový medziprodukt sa získa vo forme sivej tuhej látky.
Postup prípravy 3-({[(cyklohexyl)amino]karbonyl}oxy)-l-aminoadamantánu je v podstate rovnaký ako postup na prípravu 3-{[(terc-butylamino)karbonyl]oxy}- 1-aminoadamantánu okrem toho, že v druhom kroku sa nahradí terc-butylizokyanát ekvivalentom cyklohexylizokyanátu, miesto dichlórmetánu sa použije ako rozpúšťadlo 1,2-dichlóretán, a reakčná zmes sa mieša počas 18 hodín pri teplote miestnosti. Konečný amínový medziprodukt sa získa vo forme hustého číreho oleja.
Postup na prípravu 3-etoxy-l-adamantylamínu (číry olej) je rovnaký ako postup na prípravu 3-meto10 xy-l-adamantylamínu okrem toho, že sa miesto metyljodídu použije 1,3 ekvivalentu etyljodídu.
Príklad formulácie
Tablety, z ktorých každá obsahuje 50 mg aktívnej zložky, napríklad (5)-1-{[(3-hydroxy-1-adamantyl)amino]acetyl}-2-kyanopyrolidínu, sa môžu pripraviť nasledovným spôsobom:
|
Zloženie (10 000 tabliet) |
|
Aktívna látka |
500,0 g |
|
Laktóza |
500,0 g |
|
Zemiakový škrob |
325,0 g |
|
Želatína |
8,0 g |
|
Mastenec |
60,0 g |
|
Stearát horečnatý |
10,0 g |
|
Silika (vysoko dispergovaná) 20,0 g |
|
Etanol |
q. s |
Aktívna zložka sa zmieša s laktózou a 292 g zemiakového škrobu, zmes sa zvlhčí pomocou alkoholového roztoku želatíny a granuluje sa pomocou sita. Po vysušení sa pridá zvyšný zemiakový škrob, mastenec, stearát horečnatý a vysoko dispergovaná silika a zmes sa stlačí, čím sa získajú tablety s hmotnosťou 145 mg a obsahom aktívnej zložky 50,0 mg. Ak je to vhodné, môžu tablety obsahovať rozlamovaciu drážku, aby sa mohla dávka presnejšie upraviť.