Papája melónová

	Papája melónová
	; ilustrácia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Oddelenie	krytosemenné rastliny (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	pravé dvojklíčnolistové rastliny (Rosopsida)
Rad (ordo)	kapustotvaré (Brassicales)
Čeľaď (familia)	papájovité (Caricaceae)
Rod (genus)	papája (Carica)
Druh (species)	papája melónová (Carica papaya)
Vedecký názov
	Carica papaya; Carl Linné
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Papája melónová (iné názvy: papája obyčajná, neformálne: papája, melónový strom; lat. Carica papaya) je strom z čeľade papájovité. Je známy svojimi plodmi označovanými papája. Pochádza z Južnej Ameriky a vzrastom môže dosiahnuť až výšky 10 m.

Charakteristika

Je to tropická vytrvalá bylina dorastajúca do výšky 2 - 10 metrov. Výzorom pripomína palmu. Papája patrí k jednopohlavným rastlinám, no sú známe aj formy s obojpohlavnými kvetmi. Vyrastajú v pazuche listov.

Plody

Plod je dutá bobuľa guľovitého, hruškovitého alebo iného tvaru, vzhľadom pripomínajúca melón alebo tekvicu, dorastá do dĺžky až päťdesiat centimetrov a hmotnosti až deviatich kilogramov. Pokožka papáje je pevná, žlto - zelená až oranžová. Dužina bobule tvorí 3 - 4 cm hrubú stenu, býva žltá, oranžová až karmínovo červená. Na vnútornej stene plodu je veľké množstvo, až 1000 - 1500 sivo - čiernych asi 0,5 cm veľkých semien obalených šťavnatým kyslastým mieškom. Papája obsahuje vysoký podiel vitamínov A, B (B1, B2, B3, B6), C a veľké množstvo vápnika, tiež železa, magnézium, fosforu, draslíka a sodíka. ^[1]Papája ďalej obsahuje aj významný pektín.^[2] Biely latex v šupkách nezrelej papáje obsahuje proteolytický enzým papaín.^[2] Papaín sa používa v medicíne, veterinárnej medicíne, v potravinárstve a pod.

Najmä v Indii sa počas tehotenstva a dojčenia neodporúča konzumácia tohto ovocia.^[3] Dôvodom je vysoký obsah latexu v nezrelom ovocí. Zrelé ovocie (bez vnútornej časti so semenami) však obsahuje iba malé alebo žiadne množstvo latexu a malé množstvo antinutričných faktorov ako triesloviny, fytát a oxalát a malé množstvo toxikantov benzylglukosinolát a benzylizotiokyanát.^[4]

Pestovanie

Domovom tejto vytrvalej ovocnej byliny sú trópy Strednej Ameriky od Mexika po Kostariku. Odtiaľto sa rozšírila do tropických oblastí celého sveta.

Galéria

Samičí kvet
Samčie kvety
Papája - list
Rez plodom
Papája - bohato zarodený strom
Rodiaci strom

Referencie

↑ Papayas, raw:FoodData Central Search Results [online]. ndb.nal.usda.gov, [cit. 2020-10-23]. Dostupné online. Archivované 2020-09-05 z originálu. (po anglicky)
↑ ^a ^b 2.2.5. Pectin and papain [online]. nzdl.org, [cit. 2020-10-23]. Dostupné online.
↑ Beliefs and Practices about Food during Pregnancy: Implications for Maternal Nutrition [online]. Economic and Political Weekly, 1994, [cit. 2020-10-23]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ SARAN, Parmeshwar Lal; SOLANKI, Ishwar Singh; CHOUDHARY, Ravish. Papaya (Biology, Cultivation, Production and Uses). [s.l.] : CRC Press, 2016. 286 s. ISBN 978-1-4987-3561-2.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Papája melónová
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Papája melónová

Zdroj

Stanislav Hušák, Vladimír Táborský, Pavel Valíček Tropické a subtropické ovoce, pěštování a využití, ISBN 80-209-0258-9

[1] Papayas, raw:FoodData Central Search Results [online]. ndb.nal.usda.gov, [cit. 2020-10-23]. Dostupné online. Archivované 2020-09-05 z originálu. (po anglicky)

[PaP-2] 2.2.5. Pectin and papain [online]. nzdl.org, [cit. 2020-10-23]. Dostupné online.

[3] Beliefs and Practices about Food during Pregnancy: Implications for Maternal Nutrition [online]. Economic and Political Weekly, 1994, [cit. 2020-10-23]. Dostupné online. (po anglicky)

[4] SARAN, Parmeshwar Lal; SOLANKI, Ishwar Singh; CHOUDHARY, Ravish. Papaya (Biology, Cultivation, Production and Uses). [s.l.] : CRC Press, 2016. 286 s. ISBN 978-1-4987-3561-2.

[1]

[2]

[3]

[4]