Sojuz 6

Sojuz 6

Údaje o misii
Názov misie:	Sojuz 6
COSPAR ID:	1969-085A
Kozmická loď:	Sojuz 7K-OK (výr. č. 14)
Nosná raketa:	Sojuz 11A511 (výr. č. V15000-14)
Volací znak:	Антей (Antej – Antaios)
Posádka:	2
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-31)
Štart:	11. október 1969, 11:10:00,22 UTC
Pristátie:	16. október 1969, 09:52:47 UTC 180 km severozápadne od Karagandy v Kazachstane
Trvanie:	4 dni, 22 hodín, 42 minút, 47 sekúnd
Počet obehov:	80
Apogeum:	222,8 km
Perigeum:	186,2 km
Doba obehu:	88,37 minút
Inklinácia:	51,68°
Hmotnosť:	6 577 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Šonin (vľavo) a Kubasov (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Sojuz 5 Sojuz 7
Kozmonautický portál

Sojuz 6 (rus. Союз-6) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 6 bol súčasťou spoločnej sovietskej kozmickej misie spolu s misiami Sojuz 7 a Sojuz 8, ktoré sa stretli na obežnej dráhe v rovnakom čase, a vyniesli sedem kozmonautov. V úmysle posádky Georgija Šonina a Valerija Kubasova bolo zaobstarať vysokokvalitné filmové snímky pripojených lodí Sojuz 7 a Sojuz 8, ale stretávacie systémy na všetkých troch lodiach zlyhali.

Doteraz nie je známa príčina problému, ale často to býva citované ako hermetický test celistvosti. Verzia kozmickej lode Sojuz použitá v misiách (7K-OK) niesla anuloidné spojovacie elektronické vybavenie ako kryt obklopujúci motor v zadnej časti servisného modulu. Pravdepodobne bolo pretlakované héliom, aby poskytlo vhodné prostredie pre elektroniku. Potom bol plyn rýchlo vypustený po spojení, aby znížil hmotnosť lode kvôli návratu.

• Georgij Šonin (1), veliteľ
• Valerij Kubasov (1), palubný inžinier

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

• Vladimir Šatalov, veliteľ
• Alexej Jelisejev, palubný inžinier

• Andrijan Nikolajev, veliteľ
• Georgij Grečko, palubný inžinier

Loď odštartovala dňa 11. októbra 1969 z kozmodrómu Bajkonur. Bola navedená na obežnú dráhu vo výške 186,2 – 222,8 km s dobou obehu 88,37 minút. O deň neskôr vyštartovala na obežnú dráhu loď Sojuz 7 a o ďalší deň, 13. októbra 1969, aj loď Sojuz 8, takže v priebehu niekoľkých hodín boli na obežnej dráhe Zeme naraz tri sovietske kozmické lode a spoločne tiež komunikovali. Spojiť sa nemohli už preto, že loď Sojuz 6 nemala žiaden spojovací mechanizmus. Posádka mala a plnila aj ďalšie úlohy, manévrovala s loďou, vykonávala rôzne pozorovania vrátane neúspešného pokusu o spojenie lodí Sojuz 7 a Sojuz 8, vykonala úspešný pokus so zváraním počas 77. obletu Zeme. Pri tomto pokuse bola z orbitálneho modulu lode vypustená atmosféra. Celý proces sa kontroloval na kontrolnom paneli v lodi aj na Zemi v riadiacom stredisku podľa telemetrických údajov. Po skončení pokusu bola v orbitálnom module obnovená atmosféra a po vyrovnaní tlaku kozmonaut Kubasov odmontoval z aparatúry Vulkan zvárací stôl so vzorkami a preniesol ho do návratového modulu.

Návratový modul Sojuzu 6 úspešne pristál v kazašskej stepi po takmer piatich dňoch letu, 16. októbra 1969, 180 km severozápadne od Karagandy.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 6

• Sojuz 6 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Sojuz 6 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)

• CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.
• VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.