Sojuz 32

Sojuz 32

Údaje o misii
Názov misie:	Sojuz 32
COSPAR ID:	1979-018A
Nosná raketa:	Sojuz-U
Volací znak:	Протон ("Proton")
Posádka:	2 (pri štarte) 0 (pri návrate)
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-31)
Štart:	25. február 1979, 11:53:49,015 UTC
Pristátie:	13. jún 1979, 16:18:26 UTC
Trvanie:	108 dní, 4 hodín, 24 minút a 37 sekúnd
Počet obehov:	2 755
Apogeum:	274,3 km
Perigeum:	198,4 km
Doba obehu:	89,04 min
Inklinácia:	51,61 stupňov
Cieľ spojenia:	Saľut 6
Spojenie:	26. február 1979, 13:29:55 UTC
Odpojenie:	13. jún 1979, 09:51 UTC
Hmotnosť:	6 800 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Ľachov (vľavo) a Riumin (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Sojuz 31 Sojuz 33
Kozmonautický portál

Sojuz 32 (rus. Союз-32) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 32 vyštartoval 25. februára 1979 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 6. Celkovo išlo o ôsmu misiu k stanici a siedmu s úspešným spojením. Veliteľom lode bol Vladimir Ľachov a palubným inžinierom bol Valerij Riumin. Vo vesmíre strávili 175 dní, čím vytvorili nový rekord.^[1]

Loď odštartovala 25. februára 1979 odpoludnia z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz-U. Štart sa vydaril, loď sa dostala na orbitu 193 – 250 km, bez problémov fungoval i zapnutý systém automatického približovania. K pevnému pripojeniu k stanici došlo 26. februára 1979 a ten istý deň obaja kozmonauti prešli do Saľutu, ktorý bol na obežnej dráhu už jeden a pol roku.

Počas svojho pobytu stála posádka prijala tri zásobovacie lode typu Progress a ďalšiu Sojuz 34 (tentoraz bezpilotnú).

• Progress 5 sa pripojil 12. marca 1979, po vyložení zásob sa 3. apríla odpojil a zanikol v atmosfére. ^[1]
• Sojuz 33 sa pokúsil pripojiť na Saľut 11. apríla, jeho medzinárodná posádka v zložení Nikolaj Rukavišnikov (Rus) a Georgi Ivanov (Bulhar) sa po márnych pokusoch obnoviť funkciu korekčného motora vrátila na Zem.^[1] Bolo to prvé zlyhanie korekčného systému Sojuzu vo vesmíre.^[2]
• Progress 6 sa pripojil 15. mája 1979, boli z neho vyložené dopravené zásoby, jeho motor bol trikrát využitý k zvýšeniu dráhy komplexu na 358 – 371 km. Dňa 8. júna sa od stanice odpojil, aby zanikol v atmosfére.
• Sojuz 34 bolo označenie bezpilotnej dopravnej lodi, ktorá sa k stanici pripojila ihneď po odlete Progressu 6, teda 8. júna a pri stanici zostala pripojená, aby neskôr základnú posádku dopravila domov.^[1]

V dobe ich príletu bola stanica tri mesiace prázdná. Obaja kozmonauti ju postupne uviedli do pracovného režimu a zároveň vypli časť prevádzkových systémov svojej lodi, s ktorou prileteli. Zahájili obvyklý pracovní deň od 6 do 21 hodín na pripravených experimentoch. Využili svoju loď 1. marca k navedeniu celého komplexu na vyššiu obežnú dráhu, pretože pod vplyvom príťažlivosti klesal. Zároveň bola upravená dráha na 308 – 338 km s periódou 91 minút.

Pôvodná loď Sojuz 32 prekročila projektovanú dobu možného zotrvania vo vesmíre (90 dní). Preto sa odpojila 13. júna 1979 a mäkko pristála bez posádky na území Kazachstanu. V jej útrobách boli na Zem k vedeckému skúmaniu odvezené rôzne materiály z experimentov kozmonautov.

Odštartovala:

• Vladimir Ľachov, veliteľ (1)
• Valerij Riumin, palubný inžinier (2)

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

• Leonid Popov, veliteľ
• Valentin Lebedev, palubný inžinier

• Hmotnosť: 6800 kg
• Perigeum: 198,4 km
• Apogeum: 274,3 km
• Sklon: 51,61°
• Perióda: 89,04 min

1. ↑ ^{a b c d} NEWKIRK, Dennis. Almanac of Soviet Manned Space Flight. Houston, Texas : Gulf Publishing Company, 1990. ISBN 0-87201-848-2.
2. ↑ CLARK, Phillip. The Soviet Manned Space Program. New York : Orion Books, a division of Crown Publishers, Inc., 1988. ISBN 0-517-56954-X.

• LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 32

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sojuz 32 na českej Wikipédii a Soyuz 32 na anglickej Wikipédii.