SK281538B6

SK281538B6 - Kŕmna prísada na inaktiváciu mykotoxínov, jej použitie a spôsob výroby

Info

Publication number: SK281538B6
Application number: SK1678-96A
Authority: SK
Inventors: Erich Erber
Original assignee: Erber Aktiengesellschaft
Priority date: 1994-10-19
Filing date: 1995-10-18
Publication date: 2001-04-09
Also published as: HRP950526A2; JPH09511657A; HUT76374A; AT504U1; IL115650A; CN1158554A; HU220703B1; CA2192983C; PL180329B1; PL319755A1; KR970705344A; CZ368396A3; HU9603556D0; MX9702642A; BR9509399A; TW322418B; DE59504703D1; EP0786945B1; KR100218974B1; JP2983639B2

Abstract

V kŕmnej prísade na inaktiváciu mykotoxínov v krmivách alebo v tráviacom trakte zvierat je v krmive prítomný enzýmový preparát, vyrobený z mikroorganizmov produkujúcich enzým zo skupiny baktérií, kvasiniek alebo protozoí, pričom enzýmy produkované mikroorganizmami sú zvolené zo skupiny, ktorá je schopná tvorby epoxidáz a/alebo laktonáz. Pri použití sa výhodne mieša prísada s krmivom a vodou s pH 1 až 4,5 pri 15 °C až 40 °C 3 až 30 minút a zmes sa potom suší.ŕ

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka kŕmnej prísady na inaktiváciu mykotoxínov v krmivách, prípadne v zažívacom trakte zvierat, keď v krmive je obsiahnutý enzýmový preparát vyrobený z enzýmov produkovaných organizmami zo skupiny baktérií, kvasiniek alebo protozoí, použitia kŕmnej prísady na inaktiváciu mykotoxínov v krmivách prípadne, v tráviacom trakte zvierat ako aj spôsobu výroby krmív obsahujúcich kŕmnu prísadu.

Doterajší stav techniky

Z EP-A 0257996 je známy kŕmny premix ako aj spôsob jeho výroby, ktorý okrem fyziologicky prijateľného nosiča, ako napr. obilnej múky, obsahuje jeden alebo viac enzýmov. Tiež z EP-A 0286056 jc známa kŕmna zmes ako aj spôsob spracovania surového kŕmneho materiálu, ktorý obsahuje ako prísadu enzýmový prípravok. Obe známe kŕmne prísady obsahujú ako prísadu v podstate amylázy, pretože tieto obilie rozkladajúce enzýmy mladým zvieratám, hlavne prasatám, chýbajú.

Ďalej je napríklad z AT-PS 397756 známa kŕmna prísada, ktorá na absorpciu toxínov obsahuje anorganické substancie s veľkým vnútorným povrchom, ako sú napríklad silikáfy alebo zeolify a organické heterocyklické polyméry.

Mykotoxíny, ktoré predstavujú jedovaté produkty látkovej výmeny plesní, sú pokladané v priemysle krmív a chovu zvierat až do určitého stupňa za nevyhnutné a sú známe až vo vysokom stupni ako príčiny straty produkcie pri chovaní a šľachtení úžitkových zvierat. Preto sú už dlhší čas používané rôzne metódy na udržiavanie prívodu mykotoxínov do tela zvieraťa v určitej miere, prípadne na inaktiváciu do tela zvieraťa zavedených mykotoxínov, aby sa zabránilo škodlivému pôsobeniu mykotoxínov v tele zvieraťa. Toto hlavne pôsobí, pretože mykotoxíny na základe v molekule prítomných funkčných skupín väčšinou vykazujú vysokú chemickú reaktivitu. Táto vysoká chemická reaktivita hrá ústrednú úlohu v pomeroch toxicity takýchto substancií, pretože tieto skupiny s biologicky dôležitými molekulami, ako napríklad nukleovými kyselinami, enzýmami, ale tiež lipidmi bunkovej membrány, uskutočňujú látkovú výmenu.

Na detoxifikáciu mykotoxínov boli doposiaľ opísané fyzikálne metódy ako napríklad extrakcia, zahrievanie, ožarovanie ako aj adsorpcia mykotoxínov, ako aj ich chemická inaktivácia napríklad spracovaním s kyselinami, bázami a rôznymi oxidačnými činidlami. Z týchto rôznych známych spôsobov sa v praxi ako najvhodnejšia javí adsorpcia. Táto adsorpcia sa pritom obvykle uskutočňuje prídavkom väčších množstiev adsorpčných činidiel ako napríklad hliniek, aktívneho uhlia alebo polymérov. Samozrejme týmto spôsobom na základe účinného mechanizmu adsorpcie v žiadnom prípade nie je možná plná inaktivácia prípadne fixácia všetkých mykotoxínov na adsorpčné činidlá. V podstate adsorpcia pritom pôsobí vytvorením takzvaného hydratačného obalu na adsorpčnom činidle, na ktorý sa ukladajú na základe van der Waaisových síl poláme molekuly. Týmto spôsobom bolo možné až doposiaľ relatívne uspokojivým spôsobom inaktivovať poláme mykotoxíny, ako sú napríklad aflatoxíny. Mykotoxíny, ktoré obsahujú menej silné poláme funkčné skupiny, môžu týmto spôsobom byť však len nedostatočne naviazané na adsorpčný materiál a postačujúca inaktivácia takých mykotoxínov nie je adsorpčným spôsobom podľa stavu techniky v žiadnom prípade možná.

VIS1 Atlas of Science: Biochemistry, zv. 1, č. 4, 1988, Helmut Thomas a kol.: „Functions of epoxide hydrolases“ sa opisuje detoxikácia pomocou epoxidhydroláz zvieracieho pôvodu. Na str. 288 sa uvádza, že ,je známe, že aktivita epoxidhydrolázy je prítomná vo všetkých organizmoch. Môže však byť klasifikovaná len vo vyšších formách života, v ktorých sa ukázalo, že obsahujú.. .“

Enzýmy zvieracieho pôvodu však nie je možné, pokiaľ ide o funkciu, považovať za porovnateľné s enzýmami mikrobiálneho pôvodu, pretože neexistuje žiadna súvislosť medzi funkciou epoxidhydroláz zvieracieho a mikrobiálneho pôvodu.

Pre špecifickú účinnosť enzýmov je bez ohľadu na to rozhodujúce, že môžu premieňať len substráty, proti ktorým majú špecifickú aktivitu.

Tiež v Chemical and Pharmaceutical Bulletin, zv. 25, č. 12, 1977 Tokyo, str. 3410 - 3414, Yasuko Nakamura a kol.: „Reactivity of 12,13-epoxytrichothecenes with epoxide hydrolaze, glutathione-S-transferase and glutathione“ sa aflatoxíny odbúravajú s použitím zvieracích epoxidhydroláz.

Nie je teda opísané ani nie je zrejmé použitie hydroláz mikrobiálneho pôvodu na detoxifikáciu mykotoxínov.

Podstata vynálezu

Vynález je preto zameraný na získanie kŕmnej prísady, hlavne enzýmového preparátu z enzýmov produkovaných organizmami zo skupín baktérií, kvasiniek alebo protozoí na inaktiváciu mykotoxínov v krmivách, prípadne v tráviacom trakte, ktorou by sa v krmivách obvykle prítomné mykotoxíny ako adsorbovali, tak tiež aspoň čiastočne odbúravali, a tak mohli byť v širokom rozsahu odstránené.

Vynález je ďalej zameraný na použitie kŕmnych prísad, ktoré by mohli inaktivovať v krmivách, prípadne v tráviacom trakte zvierat prítomné mykotoxíny, aby sa zabránilo produkčným stratám pri chove úžitkových zvierat.

Vyriešenie tejto úlohy spočíva v kŕmnej prísade podľa vynálezu v tom, že enzýmy produkované organizmami sú zvolené zo skupín, ktoré sú schopné tvorby epoxidáz a/alebo laktonáz. Tým, že enzýmy produkované mikroorganizmami sú zvolené zo skupín, ktoré sú schopné tvorby epoxidáz a/alebo laktonáz, sa podarilo mykotoxíny obsiahnuté v krmive pre zvieratá, ktoré vykazujú vysokú chemickú reaktivitu, a preto sú extrémne silne toxické, ďalekosiahlo enzýmovým preparátom v krmive, prípadne tráviacom trakte zvierat odbúravať a/alebo premeniť chemicky na netoxické alebo menej toxické zlúčeniny, a tak silne znížiť ich toxicitu.

Zvlášť sa tu používa enzýmový preparát, ktorý bol získaný výhodným spôsobom výrobou čistej kultúry prípadne čistých kultúr enzým produkujúcich organizmov, ktoré sú schopné tvorby epoxidáz a/alebo laktonáz, v závislosti od ich optimálnych rastových podmienok. Potom sa bunky takto rozmnožovaných čistých kultúr pripadne známym spôsobom inaktivujú, aby sa takto získali enzýmy, ktoré sa žiadnym spôsobom nemenia, a tak zostávajú nepoškodené. Ako enzýmový preparát je následne možné buď priamo tieto inaktivované bunky alebo surový alebo čistý extrakt z týchto buniek primiešať do krmiva. Obzvlášť výhodným spôsobom je pritom použitie epoxidázy a/alebo laktonázy. Enzýmy, prípadne enzýmové preparáty majú tú výhodu, že môžu odbúravať, pripadne chemicky premieňať mykotoxíny, ktoré všeobecne spadajú do veľmi rozdielnych tried chemických substancii. Je to najmä preto, že veľa mykotoxínov predstavuje cyklické uhľovodíkové zlúčeniny s kys líkom ako heteroatómom, pričom väzba kyslíka v týchto cykloch je veľmi často vo forme epoxidov alebo laktónov. Výhodne použité epoxidázy, ktoré spadajú do skupiny hydroláz, sa štiepia pritom na epoxidovom kruhu mykotoxínu za tvorby dvoch hydroxylových skupín, čím sa hydroxylové skupiny následne vo zvieracom tele môžu ľahko odbúravať. Taktiež výhodne používané laktonázy pôsobia analogickým spôsobom. Na dosiahnutie tohto účinku môže byť už kŕmením dosiahnuté čiastočné odbúranie mykotoxínov tak, že sa krmivo, kŕmna prísada podľa vynálezu ako aj voda, ktorá je upravená na mierne kyslú až neutrálnu hodnotu pH, vopred zmiešajú a priamo skrmujú. Je potrebné dbať na to, aby kŕmna kaša nebola príliš silne okyslená, aby nežiaducim spôsobom nebol ovplyvnený návyk zvierat ku kŕmeniu, prípadne nedošlo ku zdravotným ťažkostiam. Zvlášť dôležité je v tejto súvislosti, že mykotoxínové odbúravanie s enzýmovým preparátom pôsobí bez prívodu prídavnej energie a je možné ho dosiahnuť len homogénnym zamiešaním enzýmového preparátu do krmiva v prostredí tráviaceho traktu zvierat alebo prípadne už pri zmiešaní s vodou nastavenou na zodpovedajúcu hodnotu pH.

Zvlášť výhodne sa podľa predloženého vynálezu ako enzýmový preparát použije extrakt z kmeňov Saccharomyces, hlavne zo Saccharomyces telluris. Kmene Saccharomyces sú špeciálne druhy kvasiniek, ktoré sú pri získaní enzýmov najdôležitejšími skupinami. Kvasinky môžu pritom tvoriť najrôznejšie hydrolytické enzýmy v extrémne vysokých množstvách a ukázalo sa, že v krmivárskom priemysle na celkom iné účely používané druhy kmeňov Saccharomyces môžu tiež byť použité na zvlášť rýchle a plné odbúranie mykotoxínov, ktoré môžu obsahovať ako epoxidovú, tak tiež laktónovú skupinu. Vo zvlášť výhodnom spôsobe sa používa Saccharomyces telluris, s ktorým môže byť dosiahnuté odbúranie trichotezénov, hlavne Τ-2-toxínu, Η-Τ-2-toxínu a deoxynivalenolu, za prirodzených, v tráviacom trakte zvierat panujúcich podmienok. Prídavkom hlavne Saccharomyces telluris by pritom mohol byť štiepený epoxidový kruh uvedených mykotoxínov a vzniknutá dihydroxy zlúčenina sa bude následne v tráviacom trakte látkovo premieňať bez toho, aby sa preukázala toxická účinnosť.

Na dosiahnutie čo možno najväčšej inaktivácie mykotoxínov obsiahnutých v krmivách, je kŕmna prísada podľa vynálezu výhodne zostavená tak, že navyše obsahuje prirodzený alebo syntetický porézny minerál s väčším vnútorným povrchom v množstve od 0,5 do 8 kg/1000 kg, hlavne 0,7 až 4 kg/1000 kg krmiva. Kŕmnou prísadou zo zmesi z enzýmového preparátu a prírodného alebo syntetického porézneho minerálu s veľkým vnútorným povrchom sa zaisťuje, že vo vodnom médiu s hodnotou pH zodpovedajúcou tráviacemu traktu zvierat, prípadne v tráviacom trakte zvierat samotnom sa všetky na povrchu krmiva nachádzajúce sa, hlavne poláme mykotoxíny buď adsorbujú na minerál alebo sa priamo enzýmovým preparátom odbúrajú, prípadne sa chemicky premenia. Uvedený prirodzený alebo syntetický porézny minerál s veľkým vnútorným povrchom má tú prednosť, že adsorpciou na povrchu týchto minerálov nachádzajúce sa mykotoxíny sú ľahšie dostupné na ďalší rozklad enzýmovým preparátom.

Ako prirodzený alebo syntetický porézny materiál s veľkým vnútorným povrchom sú podľa predloženého vynálezu výhodne používané kremelina, zeolity, 2- a 3vrstvové hlinky alebo ich zmesi s kumulovaným objemom pórov od 0,05 do 4 cm³/g, hlavne 0,5 až 2,5 cm³/g a pH = hodnote povrchu od 4,5 do 7,5. Kremelina, zeolity a/alebo vrstvené hlinky alebo ich zmesi, ktoré vykazujú kumulovaný objem pórov 0,05 až 4 cm³/g, hlavne 0,5 až

2,5 cm³/g, môžu zvlášť účinne adsorbovať mykotoxíny, a tým inaktivovať vo veľkom rozsahu. Takéto minerály výhodne vykazujú priemer pórov od 10 nm až do 1 pm a vykazujú pH - hodnotu povrchu od 4,5 do 7,5. Takéto minerály sa pripravujú obvykle takým spôsobom, keď je zvlášť výhodné minerály kalcinovať pri asi 800 °C až 900 °C bez prídavku tavidla, čim je možné dosiahnuť rovnomerné rozdelenie povrchovej štruktúry pórov. Môžu byť napríklad použité zmesi minerálov z 80 % klinoptilolitu a 20 % muskovitu, 80 % chabasitu a 20 % muskovitu, 75 % klinoptilolitu a 25% kaolinitu ako aj 80 % chabasitu a 15 % kaolinitu.

Konečne sa kŕmna prísada podľa vynálezu na inaktiváciu mykotoxínov v krmivách, prípadne v tráviacom trakte zvierat v podstate vyznačuje tým, že je tvorená zmesou z 1 až 65 % hmotn., hlavne 5 až 50 % hmotn., enzýmového preparátu a 99 až 35 % hmotn., hlavne 95 až 500 % hmotn. prírodných alebo syntetických poréznych minerálov s veľkým vnútorným povrchom. Použitím relatívne veľkých množstiev, a síce 1 až 65 % hmotn., hlavne 5 až 50 hmotn., enzýmového preparátu sa zaisťuje, že sa odbúranie prítomných mykotoxínov v krmive dosiahne vo veľkom rozsahu. Ďalej zaisťuje množstvo prítomných prirodzených alebo syntetických poréznych minerálov s veľkým vnútorným povrchom, že tie mykotoxíny, ktoré nie sú dostupné na chemické odbúranie enzýmami, sa v podstate naviažu na povrch týchto minerálov, a tak taktiež nie sú už dostupné na látkovú výmenu a nemôžu už tak nežiaducim spôsobom pôsobiť na zvieratá. Pritom sa ako výhodné ukázalo nastavenie aktivity enzýmového preparátu primiešaním prirodzených alebo syntetických poréznych materiálov pre epoxidázu na 470 až 600 jednotiek/g a pre laktonázu na 280 až 400jednotiek/g.

Kŕmne prísady podľa predloženého vynálezu s prísadouá prírodných alebo syntetických poréznych minerálov s veľ-4 kým vnútorným povrchom alebo bez nej môžu byť zvlášť4 výhodným spôsobom použité na inaktiváciu, prípadne od-I búranie aflatoxínov, T-2 toxínu, deoxynivalenolu, nivalenolu, zearalenónu, monoacetoxyscirpenolu, H-T-2 toxínu, verrucarínu, roridínu, satratoxínu, baccharinolu, trichodermolu, diacetoxyscirpenolu, fumonizmu, ochratoxínu, moniliformínu, fusarenónu X a crotocínu v krmive, prípadne v tráviacom trakte zvierat.

Vzhľadom na veľký rozsah mykotoxínov, ktoré môžu byť inaktivované, prípadne odbúrané enzýmovými preparátmi podľa predloženého vynálezu predstavuje použitie kŕmnej prísady podľa predloženého vynálezu mimoriadne výhodnú a účinnú metódu na odstránenie jedovatých látok z krmív. Použitím kŕmnej prísady sa zaisťuje, že tiež silne mykotoxínmi kontaminované krmivá už nemôžu škodlivo pôsobiť na hospodárske zvieratá a že týmto spôsobom zvlášť plodiny, ktoré boli podrobené rozomieľaciemu, sušiacemu spracovaniu alebo hlavne spracovaniu na umožnenie skladovania alebo zmesi krmív, po zmiešaní s kŕmnou prísadou podľa predloženého vynálezu bez rozmýšľania a bez ďalšieho preskúšania vedeckými ústavmi môžu byť skrmované buď priamo alebo po upravovaní s vodou nastavenou na mierne kyslé pH úžitkovými zvieratami.

Predložený vynález sa ďalej týka spôsobu výroby krmiva, ktorý sa v podstate vyznačuje tým, že sa miešajú prípadne rozomieľané a/alebo sušené plodiny s kŕmnou prísadou podľa vynálezu ako aj s vodou, ktorá je upravená na hodnotu pH vhodnú na reakciu, 3 až 30 min. pri 15 °C až 40 °C a po nastavení na hodnotu pH vhodnú pre krmivo a odstránení kvapalných zložiek sa sušia pod zavedením prúdu teplého vzduchu. Nastavenie hodnoty pH, prípadne okyslenie môže byť uskutočnené pritom farmaceutický prijateľnými kyselinami, ako je hlavne kyselina chlorovodí3

SK 281538 Β6 ková, kyselina octová alebo podobne, pričom sa hodnota pH nastaví výhodne na hodnotu medzi 1 a 4,5 na dosiahnutie zodpovedajúcej rýchlej inaktivácie v krmive obsiahnutých mykotoxínov. Podľa vynálezu sa pritom rozsah teploty nastaví medzi 15 °C a 40 °C, t. j. v podstate na teplotu miestnosti až telesnú teplotu, na čas od 3 do 30 minút, na dosiahnutie ďalšej inaktivácie mykotoxínov. Pretože krmivo s hodnotou pH v uvedenom silne kyslom rozsahu nemôže byť bezprostredne skrmované zvieratami, môže byť uskutočnená po inaktivácii neutralizácia, napríklad prídavkom hydroxidu sodného, hydrogenuhličitanu sodného alebo podobne, na mierne kyslú až neutrálnu hodnotu pH. Ďalej sa uskutoční po odtiahnutí kvapalných zložiek sušenie krmiva prívodom prúdu teplého vzduchu na získanie mykotoxínov prostého, v priebehu dlhého času skladovateľného krmiva. Obzvlášť výhodne sa pritom postupuje tak, že kaša krmiva pred sušením sa zlisuje do tabliet. Takéto tablety umožňujú vzhľadom na znížený povrch zníženú oxidáciu živín krmiva pri vyhovujúcej skladovateľnosti a transportovateľnosti.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Vynález bude bližšie vysvetlený pomocou nasledujúcich príkladov.

Príklad 1

Štúdia, týkajúca sa klinického vplyvu kŕmnej prísady podľa vynálezu na mykotoxíny.

Kŕmna prísada:

% hmotn. extraktu z kmeňa Saccharomyces telluris, obsahujúceho epoxidázy a laktonázy, % hmotn. % kaolinitu, % hmotn. % klinoptilolitu.

Na pokus bolo použitých 48 hybridných prasiatok obidvoch pohlaví s priemernou počiatočnou hmotnosťou 8,16 kg, koeficientami premennosti 20,83 %, s priemerným vekom 28,6 dní. Pre každý stupeň pokusu boli zvolené porovnateľné prasiatka. Počas celého pokusu bola teplota a vlhkosť v ustajnení prasiatok kontrolovaná.

Pokusné skupiny boli kŕmené diétou, ktorá obsahuje tri rôzne obsahy mykotoxínu a dva rôzne typy mykotoxínov. Štyri pokusné skupiny dostávali navyše kŕmnu prísadu podľa vynálezu. Jedna pokusná skupina nedostávala ani mykotoxíny ani kŕmnu prísadu podľa vynálezu.

Krmivo obsahuje hlavne sóju, proso a mliečny prášok a bolo podávané 4 až 5 krát denne, voda bola dostupná od libitum. Mykotoxíny boli rozpustené v etanole, potom zmiešané s malým množstvom diéty na následné vmiešanie do krmiva. Vytvorené skupiny sú uvedené v tabuľke 1, pričom prasiatka oboch skupín so zhodnými mykotoxinmi majú rovnaký vek a rovnaký pôvod.

Tabuľka 1

Pokusné skupiny s rôznym obsahom mykotoxínov s doplnením a bez doplnenia kŕmnou prísadou

	T2*toxín + aflatoxín Bi	kŕmna prísada
1	0,3 ppm+0.1 ppm	OkflÄ
2	0,5 ppm+ 0.1 ppm	OkHÄ
3	í,0ppm + 0.I ppm	OkgA
4	0,3 ppm + 0,1 ppm	2kg/t
5	0,5 ppm+ 0.1 ppm	2kgA
6	1,0 ppm + 0,1 ppm	2knft
7	0,0 ppm -f* 0,0 ppm	2k»t
8	0,0 ppm + 0,0 ppm	w

Zisťované parametre boli telesná hmotnosť, príjem potravy, priemerný denný hmotnostný prírastok a rýchlosť premeny potravy.

Výsledky produkčných parametrov sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Priemerný príjem potravy, denný priemerný hmotnostný prírastok, rýchlosť premeny potravy 8 pokusných skupín.

Skupina	Priemerný príjem potravy	Denný priemerný oriraatok hmolnoati	Premena potravy
í	904	453	1.99
	909	455	1,99
	796	471	1,69
4	916	530	1.73
S	910	417	1.16
6	«II	492	1.66
	922	520*	1,77
S	199	509	1.77

*) Korigované elimináciou jedného úhynu

Klinické hodnotenie:

Skupina 1 (0,3 ppm T-2 toxín + 0,1 ppm aflatoxín B! a 0,0 kg kŕmna prísada):

Ľahká konjunktivitida, telesný stav a koža boli normálne, bol zistený mierne redukovaný príjem potravy.

Skupina 2 (0,5 ppm T-2 toxín + 0,1 ppm aflatoxín B! a 0,0 kg kŕmna prísada):

Bolo pozorované zrejmé a vážne podráždenie očí, rypáka a nosa, telesný stav bol normálny, bol zistený znížený apetít.

Skupina 3 (1,0 ppm T-2 toxín + 0,1 ppm aflatoxín B₍ a 0,0 kg kŕmna prísada):

Všetky prasiatka vykazujú podráždenie očí, nosa a rypáka a bočných strán krku a toraxu. Všetky prasiatka vykazujú zdutie brucha a prvé zaznamenanie zníženia príjmu potravy začalo v 2. týždni. Jedno prasiatko uhynulo na 12. deň.

Skupina 4 a 5 (0,3 ppm, pripadne 0,5 ppm T-2 toxín + 0,1 ppm aflatoxín B] a 2 kg kŕmna prísada):

Boli pozorované ľahké znaky konjunktivitídy a podráždenia kože, príjem potravy a telesný stav boli hodnotené ako normálne.

Skupina 6 (1,0 ppm T-2 toxín + 0,1 ppm aflatoxín Bj a 2 kg kŕmna prísada):

Dve prasiatka (zo 6) vykazujú len ľahkú konjunktivitídu, všetky ostatné nálezy boli v oblasti normálu.

Skupina 7 (0,0 ppm, T-2 toxín + 0,0 ppm aflatoxín B] a 2 kg kŕmna prísada): a

Skupina 8 (0,0 ppm T-2 toxín + 0,0 ppm aflatoxín B] a 0,0 kg kŕmna prísada) (porovnanie):

Prasiatka boli zdravé.

Analogické výsledky sa dosiahli použitím enzýmového preparátu získaného z eubaktérií.

Z uvedených hodnotení je jasný pozitívny vplyv kŕmnej prísady podľa vynálezu na príjem potravy, hmotnostný prírastok a premena potravy sú v každom z troch dávkových stupňov zrejmé. Neošetrené skupiny vykazujú oveľa silnejšie klinické symptómy mykotoxikóz než skupiny, ktoré boli ošetrené kŕmnou prísadou. Rovnako ako z produkčných parametrov, tak aj z klinického hľadiska je tu zrejmý priaznivý vplyv - hlavne účinnejšia ochrana proti T-2 toxínovej a aflatoxínovej kontaminácii - kŕmnej prísady podľa vynálezu.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Kŕmna prísada na inaktiváciu mykotoxínov v krmivách alebo v tráviacom trakte zvierat na báze enzýmového preparátu vyrobeného z mikroorganizmov produkujúcich enzýmy, zo skupiny baktérií, kvasiniek alebo protozoí, vyznačujúca sa tým, že enzýmy produkované mikroorganizmami sú zvolené zo skupín, ktoré sú schopné tvorby epoxidáz a/alebo laktonáz.
2. Kŕmna prísada podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že enzýmový preparát je vytvorený zo surového extraktu z inaktivovanej čistej kultúry enzým produkujúcich organizmov.
3. Kŕmna prísada podľa nároku 1 alebo 2, vyznačuj ú c a sa tým, že sa ako enzýmový preparát použije extrakt z kmeňov Saccharomyces, hlavne zo Saccharomyces telluris.
4. Kŕmna prísada podľa nároku 1 alebo 2 alebo 3, vyznačujúca sa tým, že navyše obsahuje prírodný alebo syntetický porézny minerál s veľkým vnútorným povrchom.
5. Kŕmna prísada podľa nároku 4, vyznačujúca sa tým, že sa ako prírodný alebo syntetický porézny materiál s veľkým vnútorným povrchom použijú kremeliny, zeolity, 2- a 3- vrstvové hlinky alebo ich zmesi s kumulovaným objemom pórov od 0,05 do 4 cm³/g, hlavne 0,5 až 2,5 cm³/g a vykazujú hodnotu pH povrchu 4,5 až 7,5.
6. Kŕmna prísada podľa nároku laž 5, vyznačujúca sa tým, že sa skladá zo zmesi z 1 až 65 % hmotn., hlavne 5 až 50 % hmotn., enzýmového preparátu a 99 až 35 % hmotn., hlavne 95 až 50 % hmotn., prírodných alebo syntetických poréznych minerálií s veľkým vnútorným povrchom.
7. Použitie kŕmnej prísady podľa niektorého z nárokov 1 až 6 na inaktiváciu aflatoxínov, T-2 toxínu, deoxynivalenolu, nivalenolu, zearalenónu, monoacetoxyscirpenolu, H-T-2 toxínu, verrucarínu, roridínu, satratoxínu, baccharinolu, trichodermolu, diacetoxyscirpenolu, fúmonizínu, ochratoxínu, moniliformínu, fusarenónu X a crotocínu v krmive, prípadne v tráviacom trakte zvierat.
8. Spôsob výroby krmiva, vyznačujúci sa t ý m , že sa zmiešajú prípadne rozomleté a/alebo sušené plodiny s kŕmnou prísadou podľa niektorého z nárokov 1 až 6 ako aj s vodou, ktorá je nastavená prídavkom kyseliny na hodnotu pH 1 až 4,5, vhodnú na reakciu, mieša sa 3 až 30 min. pri 15 °C až 40 °C a po nastavení krmiva na vhodnú hodnotu pH a odtiahnutí kvapalných zložiek sa suší pri zavádzaní prúdu teplého vzduchu.
9. Spôsob podľa nároku 8, vyznačujúci sa t ý m , že sa krmivová kaša pred sušením lisuje do tabliet.