SK285962B6 - Použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na zmiernenie závažnosti syndrómu inhibície exogénneho proteínu - Google Patents

Abstract

Opisuje sa použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na zmiernenie závažnosti syndrómu inhibície exogénneho proteínu u subjektu postihnutého alebo ohrozeného týmto syndrómom, pričom a) činidlo rušiace väzbu CD40:CD154 je monoklonálna protilátka s antigén špecifickými väzobnými charakteristikami protilátky 5c8 vytváranej ATCC prístupové číslo HB 10916; b) exogénny proteín je Faktor IX; c) subjektom je človek a d) subjektom je hemofilik.

Description

Oblasť techniky

Táto prihláška čiastočne pokračuje v predchádzajúcej prihláške USA 60/050 276 podanej 20. júla 1997. Opis vynálezu z tejto prihlášky je zahrnutý formou odkazu v predkladanej prihláške.

Predkladaný vynález sa týka všeobecne potlačenia (supresie) nežiaducej imunitnej odpovede, osobitne protiadaptívnej imunitnej odpovede sprostredkovanej T-lymfocytmi. Vynález sa konkrétne týka prevencie, liečenia, supresie alebo reverzie imunologickej inhibície terapeutickej aktivity exogénne podávaných proteínov alebo iných biologických terapeutických činidiel.

Doterajší stav techniky

Hemofília A je genetická porucha viazaná na X, ktorá postihuje 1 až 2 mužov z každých 10000 živo narodených. Jedinci trpiaci hemofíliou A majú čiastočný alebo úplný funkčný deficit endogénneho koagulačného faktora VIII (FVIII) a musia sa liečiť tým, že dostávajú purifikovaný alebo rekombinantný FVIII (Lusher a kol., 1993, 328 N. Eng. J. Med. 453 - 459). Približne u 15 % jedincov s hemofíliou A sa ako reakcia rozvinie protilátková odpoveď s vysokým titrom (t. j. 10 > BU/ml) proti podávanému liečivu nahrádzajúcemu FV1I. Títo jedinci sú označovaní ako „silne reagujúci jedinci” (McMillan a kol., 1988, 71 Blood 344 - 348). Tieto protilátky, zvané inhibítory FVIII, blokujú funkciu (biologickú aktivitu) terapeutického činidla nahrádzajúceho FVIII tým, že sa viažu na podávaný exogénny FVIII. Táto protiadaptívna humorálna imunitná odpoveď zapríčiňuje to, že liečenie krvácania u silne reagujúcich jedincov je veľmi problematické. Menšie krvácavé prípady (napr. hemartrózy) sa často úspešne liečia koncentrátmi aktivovaného protrombínového komplexu (napr. Autoplex alebo FE1BA, “FVIII inhibitor bypass activity”), ale silné krvácanie sa pomocou týchto látok zvláda ťažko (Brettler, 1996, 9 Clin. Hematol. 319 - 329). Väčšina silne reagujúcich jedincov má nízke hladiny protilátok inhibujúcich FVIII, pokiaľ nedostanú následnú infúziu FVIII, ktorá stimuluje (zosilňuje) tvorbu blokujúcich protilátok. Preto sa dá u silne reagujúcich jedincov predvídať je nová indukcia inhibičných protilátok (Brettler a kol., 1996, 9 Clin. Hematol. 319 - 329). Ukázalo sa, že profylaxia s FVIII znižuje výskyt intraartikulámych hemoragií a chronických artropatií u pacientov trpiacich hemofíliou (Liesner a kol., 1996, 92. Br. J. Hematol. 973 - 978). Ale vzhľadom na špecifickú humorálnu imunitnú odpoveď na FVIII u silne reagujúcich jedincov, títo nemôžu byť profylaktický ošetrovaní s FVIII.

Silne reagujúci jedinci s indukovateľnou, silnou imunitnou odpoveďou na FVIII sa často liečia pravidelnými infúziami veľmi vysokých dávok FVIII v režime navrhnutom tak, aby indukoval „toleranciu“ k exogénnemu terapeutickému FVIII (Brettler a kol., 1996, 9 Clin. Hematol. 319 - 329). V niektorých prípadoch sa v priebehu tolerančného režimu podávajú imunomodulačné činidlá (glukokortikoidy, cyklofosfamidy, intravenózny imunoglobulín (IVIg)). Tolerančná terapia je účinná u 50 % až 80 % silne reagujúcich jedincov (Mariani a kol., 1994, 72 Thromb. Haemostasis 155-158). Náklady na takúto terapiu sa pohybujú v rozsahu 200 000 USS až 1 milión US$ na osobu. Keďže infúzia FVIII indukuje u silne reagujúcich jedincov veľmi vysoké hladiny inhibítorov v priebehu periódy indukcie tolerancie, ktorá často trvá 3 až 8 mesiacov, títo je dinci sa nemôžu liečiť s FVIII, ak u nich nastane krvácanie (Brettler a kol., 1996, 9 Clin. Hematol. 319 - 329).

Po úspešnej indukcii tolerancie sú jedinci často udržiavaní na profylaktických infúziách podávaných 2 až 3x týždenne (Brettler a kol., 1996, 9 Clin. Hematol. 319 - 329). Mechanizmus indukcie tolerancie týmto spôsobom nie sú jasné, ale môže zahrnovať indukciu anti-idiotypových protilátok (Gilles a kol., 1996, 97 J. Clin. Invest 1382 - 1388) alebo priamu supresiu klonov B-buniek tvoriacich protilátky inhibujúce FVIII. Okrem toho prípravky IVIg obsahujú anti-ídiotypové protilátky proti FVIII inhibítorom, čo môže vysvetliť účinnosť tejto terapie u niektorých silne reagujúcich jedincov (Sultán a kol., 1991,91 Am. J. Med. 5A-24S-5A-39S). Vo veľmi ťažkých a život ohrozujúcich prípadoch, keď je pri krvácaní nevyhnutné použiť liečenie pomocou FVIII, sa môžu inhibítory FVIII odstrániť mimotelovou imunoabsorpciou na kolóne s anti-lg alebo proteínom A (Knobl a kol., 1995, 74 Thromb. Haemostasis I 035 - 1038, Gjorstrup a kol., 1991, 61, Vox Sang. 244 - 250). Tieto postupy sú väčšinou veľmi zdĺhavé a spôsobujú 50 až 70 % zníženie celkovej hladiny sérových imunoglobulínov (Ig) (Knobl a kol., 1995, 74 Thromb. Haemostasis 1035 - 1038) a teda potenciálne zvyšujú riziko infekcie.

Podobné komplikácie pri liečbe náhradou proteínu sa vyskytujú pri ďalších vrodených alebo získaných chorobách charakterizovaných deficitom proteínu, kam patria napr. deficit ďalších koagulačných faktorov, krvných alebo plazmatických proteínov, rastových faktorov a pod. Okrem toho sa s podobnými ťažkosťami stretávame aj v iných klinických situáciách, napr. ak sa terapeuticky podáva rekombinantne pripravená náhrada endogénneho, ale vzácneho alebo izolovane sa vyskytujúceho proteínu. Napr. sa s podobnými problémami môžeme stretnúť pri terapii, ktorej súčasťou je podávanie rekombinantných cytokinov, lymfokínov, rastových faktorov alebo enzýmov. Jedným z príkladov je podávanie erytropoetínu (EPO) na liečenie anémie. Iným príkladom je podávanie interferónu β (IFNβ) na liečenie roztrúsenej mozgovomiechovej sklerózy (MS). Ešte ďalším príkladom je podávanie ľudského rastového hormónu na terapeutické urýchlenie rastu. K podobným problémom dochádza tiež, keď sa terapeuticky podáva mikrobiálny proteín, ako napr. streptokináza, ktorá sa podáva pri liečení infarktu alebo iných typov cievnych oklúzií.

Existuje teda evidentná potreba zlepšeného a účinnejšieho imunosupresívneho alebo imunomodulačného liečenia na minimalizáciu alebo potlačenie tvorby inhibičných protilátok, ktoré sa viažu na exogénne podávané proteíny, čím blokujú ich terapeutickú účinnosť. Osobitne je značná potreba takéhoto liečenia, pri ktorom nedochádza k celkovej imunosupresii T-buniek, to znamená takého liečenia, ktoré neponecháva liečeného pacienta bezbranného proti malignitám a oportúnnym infekciám. Ešte dôraznejšia je potreba zvrátenia alebo potlačenia inhibičného syndrómu, ktorý znemožňuje podávanie potrebných terapeutických proteínov, ako je napr. FVIII, tým jedincom, ktorí ich potrebujú.

Podstata vynálezu

Cieľom vynálezu je teda poskytnúť imunomodulačné činidlo, ktoré zmierňuje protiadaptívnu odpoveď T-buniek bez potreby celkovej imunosupresie T-buniek. Ďalším cieľom je poskytnúť imunomodulačné činidlo, ktoré zmierňuje závažnosť protiadaptívnej humorálnej imunitnej odpovede na potrebný exogénne podávaný proteínový liečivý prípravok. Ďalším cieľom vynálezu je poskytnúť imunomodu2 lačné činidlo, ktoré spomaľuje nástup protiadaptívnej humorálnej imunitnej odpovede na potrebný exogénne podávaný proteínový liečivý prípravok. Ďalej je cieľom vynálezu poskytnúť imunomodulačné činidlo, ktoré potláča alebo usmerňuje protiadaptívnu humorálnu imunitnú na potrebný exogénne podávaný proteínový liečivý prípravok. Ďalším cieľom vynálezu je poskytnúť imunomodulačné činidlo, ktorc spomaľuje nástup protiadaptívnej humorálnej imunitnej odpovede na potrebný exogénne podávaný proteínový liečivý prípravok. Ďalej vynález poskytuje imunomodulačné činidlo, ktoré prerušuje prenos kostimulačného signálu aktivovaným T-bunkám, osobitne kostimulačný signál na tvorbu imunoglobulínov. Osobitným cieľom je poskytnutie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154, ako je napr. činidlo blokujúce CD 154, na použitie na liečenie, osobitne na zmiernenie, oneskorenie nástupu alebo zvrátenie protiadaptívnej odpovede inhibičných protilátok (t. j. inhibitorov) na potrebné exogénne terapeutické činidlo, ako je napr. FVII1.

Predkladaný vynález je založený na objave, že použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154, ako je napr. činidlo blokujúce CD 154, oslabuje, potláča, zabraňuje, oneskoruje alebo ruší protiadaptívnu odpoveď inhibičných protilátok (inhibitorov) na proteínový antigén, pričom nie je potrebná celková supresia príjemcovho imunitného systému. Presnejšie povedané, predkladaný vynález je založený na objave, že použitie činidla blokujúceho CD 154 oslabuje, potláča, zabraňuje, oneskoruje alebo ruší nežiaducu inhibičnú humorálnu imunitnú odpoveď, ktorá blokuje biologickú aktivitu proteínu terapeutický podávaného jedincovi na nahradenie alebo zvýšenie natívnej biologickej aktivity endogénneho, ale defektného proteínu, ako je napr. koagulačný faktor, napr. FVIII.

Predkladaný vynález teda poskytuje použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na prípravu lieku (ďalej stručne iba „použitie podľa vynálezu“) na terapiu syndrómov inhibicie exogénneho proteínu. Prvé použitie podľa vynálezu je na oslabenie alebo zmiernenie závažnosti syndrómu inhibicie exogénneho proteínu. Druhé použitie podľa vynálezu potláča škodlivé účinky syndrómu. Tretie použitie podľa vynálezu zabraňuje rozvinutiu syndrómu. Štvrté použitie podľa vynálezu oneskoruje nástup syndrómu. Piate použitie podľa vynálezu inhibuje vývoj syndrómu. Šieste použitie podľa vynálezu spôsobuje reverziu syndrómu. Siedme použitie podľa vynálezu slúži na zachovanie terapeutickej účinnosti exogénneho proteínu, ako je napr. terapeutický proteín podávaný preto, aby nahradil alebo doplnil natívny, ale defektný proteín. Osme použitie podľa vynálezu umožňuje obnovenie terapeutickej účinnosti takýchto exogénnych proteínov. Všetky uvedené použitia sa týkajú použitia činidla prerušujúceho väzbu CD40:CD154, čím je myslené akékoľvek činidlo rušiace väzbu CD40 ligandu (t. j. CD40L, známy tiež ako CD154 alebo antigén 5c8 a niekedy označovaný ako gp39) k príslušnému receptoru (t. j. CD40), na prípravu lieku na liečenie subjektu trpiaceho alebo ohrozeného syndrómom inhibicie exogénneho proteínu, čím sa myslí antiadaptívna humorálna imunitná odpoveď, ktorá blokuje (ruší) biologickú účinnosť exogénneho proteínu. Výhodne je činidlom rušiacim väzbu CD40:CD154 činidlo, ktoré blokuje CD 154 (CD40L), čím sa myslí akékoľvek činidlo, ktoré sa viaže na CD154 a tým zabraňuje väzbe s príslušným receptorom (t. j. CD40) alebo ju aspoň ruší. Príkladom činidla blokujúcim CD514 je monoklonálne protilátka (MAb), osobitne taká, ktorá má antigénne-špecifické väzbové charakteristiky monoklonálnej protilátky 5c8, opísanej v patente US 5 474 771, ktorej opis je zahrnutý v odkazoch.

Ako sa už uviedlo, predkladaný vynález sa môže aplikovať s cieľom oslabiť alebo zmierniť inhibičné syndrómy namierené proti exogénnym (cudzorodým) proteínom, ktoré sa podávajú preto, aby nahradili alebo zvýšili biologickú aktivitu natívneho (endogénneho) proteínu, ktorý je defektný.

Predkladaný vynález sa môže aplikovať tiež na zmiernenie alebo potlačenie inhibičných syndrómov namierených proti ďalším exogénnym proteínom, ako sú napr. akékoľvek exogénne proteíny podávané na terapeutické účely. Napr. sa môže vynález uskutočniť s cieľom potlačiť, zvrátiť alebo zastaviť inhibičnú reakciu namierenú proti akémukoľvek proteínovému liečivu pripravenému rekombinantnou technológiou, osobitne proti proteínovému liečivu, ktoré má primárnu štruktúru (sekvenciu) v podstate podobnú (napr. v podstate identickú) s natívnym, funkčným, ale vzácne sa vyskytujúcim proteínom, alebo natívnym proteínom, ktorý je prirodzeným spôsobom obmedzený iba na určitú telesnú štruktúru alebo kompartment, ako je napr. kostná dreň, lymfatické uzliny alebo centrálny nervový systém. Podobne sa môže vynález aplikovať na potlačenie alebo zvrátenie inhibičnej odpovede na rekombinantnú verziu natívneho proteínu, ktorý' je exprimovaný prechodne alebo je exprimovaný iba ako odpoveď na špecifický vonkajší podnet alebo iba v určitých momentoch v priebehu vývoja. Takže vynález sa môže použiť na oslabenie alebo zlepšeniu inhibičnej reakcie proti rastovým hormónom, faktorom hojacim rany (ako je napr. tkanivový regeneračný faktor alebo diferenciálny faktor), cytokínom alebo lymfokínom (napr. faktor stimulujúci kolónie, faktor kmeňových buniek, interferón, mterleukín), enzýmom (napr. glukocerebrozidáza), koagulačným faktorom (napr. trombín, protrombín, faktory V, VII, VII, IX, X, XI a XII) alebo iným zložkám plazmy (ako je napr. albumín, aktivátor tkanivového plazminogénu). Ďalej sa môže vynález použiť na oslabenie alebo zlepšenie inhibičnej reakcie proti cudzorodému proteínu, zvlášť bakteriálnemu proteínu (napr. streptokináza), ktorý sa podáva na terapeutické účely (napr. liečenie cievnych oklúzií). Výhodným subjektom na aplikáciu vynálezu je človek. Konkrétne sa môže aplikovať vynález u ľudí trpiacich hemofíliou na zmiernenie alebo zlepšenie syndrómu inhibicie koagulačného faktora.

Spomenuté a ešte ďalšie predmety predkladaného vynálezu s podrobnými vlastnosťami a výhodami budú pre lepšie porozumenie vysvetlené ďalej pomocou výhodných uskutočnení vynálezu.

Podrobný opis vynálezu

Aktivácia T-buniek a od nej závislé ďalšie imunologické procesy, vyžaduje tak signály sprostredkované receptormi T-buniek (TCR), ako aj simultánne predávané tzv. kostimulačné signály. Dôležitý kostimulačný signál sa prenáša naviazaním CD40 buniek prezentujúcich antigén, ako napr. B-buniek, na CD40L (CD154) T-buniek. Ľudský CD40 je bunkový povrchový proteín veľkosti 50 kD exprimovaný na zrelých B bunkách, a tiež na makrofágoch a aktivovaných endotelových bunkách. CD40 patrí do triedy receptorov podieľajúcich sa na programovanej bunkovej smrti (apoptóze), kam patrí tiež Fas/CD95 a receptor nádorového nekrotického faktora (TNF) alfa. Ľudský CD 154 (CD4OL) je membránový glykoproteín typu II veľkosti 32 kD, ktorý vykazuje homológiu s TNF alfa, ktorý je prechodne exprimovaný primáme na aktivovaných T-bunkách. Ukázalo sa, že väzba CD40:CD154 je nutná pre všetky typy protilátkovej odpovede závislej od T-buniek. Konkrétne väzba CD40:CD154 poskytuje antiapoptický a/alebo stimulačný signál pre lymfokíny.

Dôležitosť väzby CD40:CD154 pri podpore biologických odpovedí závislých od T-buniek je zdôraznená objavom, že syndróm X-viazanej hyper-IgM (X-H1GM) u ľudí je fenotyp vyplývajúci z genetického nedostatku funkčného CD154. Postihnutí jedinci majú normálne alebo vysoké hladiny IgM, ale zlyháva u nich tvorba protilátok IgG, IgA alebo IgE a trpia opakovanými, niekedy veľmi ťažkými, bakteriálnymi a parazitámymi infekciami, a tiež zvýšeným výskytom lymfómov a abdominálnych rakovín. Obdobný fenotyp sa pozoroval u zvierat nulizygotných pre gén kódujúci CD154 (tzv. „knockout“ zvieratá, t. j. s vyradenou funkciou génu). B-bunky nulizygotných zvierat môžu produkovať IgM aj pri absencii väzby CD40:CD154, nie sú však v takých podmienkach schopné prepnutia izotopu („isotope switching“) alebo normálne prežívať po afinitnom zrení (maturácii). Z histologického hľadiska sa nevyvíjajú správne germinálne centrá lymfatických uzlín a pamäťové B-bunky majú narušený vývoj alebo úplne chýbajú. Z funkčného hľadiska tieto defekty potom prispievajú k silnému zníženiu alebo úplnému vymiznutiu druhotnej (zrelej) protilátkovej odpovede. Pozorovali sa tiež defekty bunkovej imunity, ktoré sa prejavujú zvýšeným výskytom bakteriálnych a parazitámych infekcií. Veľa z týchto defektov sprostredkovaných bunkami je reverzibilných podaním IL-12 alebo IFN-gama. Tieto pozorovania opodstatňujú názor, že normálna väzba CD40:CD154 podporuje vývoj imunitnej odpovede T pomocných buniek typu I.

Blokovanie interakcie CD40:CD154 v priebehu imunizácie proteínovými antigénmi môže u myší špecificky blokovať protilátkovú odpoveď na tento antigén (Foy a kol., 1993, 173, J. Exp. Med. 1567 - 1575). Napr. protilátky antiCD154 môžu blokovať indukciu protilátok proti kolagénu pri kolagénom indukovanej artritíde (Durie a kol., 1993, 261, Science 1328 - 1330). Protilátky anti-CD154 môžu znížiť hladiny autoprotilátok anti-dsDNA a anti-nukleozomálbych autoprotilátok u myší, ktoré majú spontánny lupus (Mohan a kol., 1995, 154, Immunol. 1470 - 1480). Okrem toho protilátky anti-CD154 môžu oslabiť symptómy u myší s experimentálnou autoimunitnou encefalomyelitídou (EAE), ktorá je modelom MS. Podobné výsledky sa opísali na hlodavých modeloch pre chorobu „štep-verzus-hostiteľ“ (odhojenie štepu), glomerulonefritídu indukovanú chloridom ortutnatým a zápalovú črevnú chorobu.

Blokovanie CD40:CD154 teda môže poskytovať potenciálne účinné terapie na zmiernenie alebo zlepšenie nežiaducich imunitných reakcií, osobitne pokiaľ ide o autoimunitné choroby, alebo kdekoľvek tam, kde cieľový antigén je proteín s terapeutickým významom, ktorého účinnosť sa znižuje protiadaptívnou imunitnou odpoveďou. Aj napriek početným opisovaným sľubným výsledkom, štúdie uskutočňované na hlodavých modeloch s indukovanou protiadaptívnou imunologickou chorobou (napr. autoimúnnou) slabo korelovali s výstupmi z testov skutočných chorôb alebo na preklinických modelových systémoch veľkých zvierat (napr. primátov).

V predkladanom vynáleze sa opisujú protokoly na hodnotenie účinku výhodného činidla blokujúceho CD 154, humanizovanej monoklonálnej protilátky, ktorá má antigénne-špecifické väzbové vlastnosti monoklonálnej protilátky 5c8 (Lederman a kol., J. Exp. Med. 175: 1091 - 1101, 1992) u preklinických modelov, o ktorých sa predpokladá, že majú predpovednú hodnotu, pokiaľ ide o terapeutickú účinnosť pri liečení syndrómu inhibície exogénneho proteínu. Konkrétne súčasné modely obsahujú terapiu blokovaním CD154 na zmiernenie alebo zlepšenie bioinhibičnej humorálnej imunity špecifickej pre koagulačné faktory (napr. FVIII) a lymfokíny (napr. IFNP). Tieto modely sa môžu adaptovať, čo nevyžaduje nič iné ako rutinné úpravy, na stanovenie účinnosti terapie blokovania CD 154 na oslabenie alebo zlepšenie inhibičnej látkovej imunity namierenej proti akémukoľvek terapeuticky významnému proteínu.

Nasledujúca diskusia demonštruje rad okolností, pri ktorých sa vynález môže použiť a príklady potom opisujú špecifické uskutočnenia vynálezu.

Subjekty

Vynález sa môže využiť pri liečení alebo profylaxii akéhokoľvek subjektu - cicavca, ktorý potrebuje alebo už dostáva náhradný terapeutický proteín alebo akékoľvek proteínové liečivo. Teda vhodný subjekt trpí alebo je v ohrození, rozvíjajúcim sa syndrómom inhibície exogénneho proteínu. Napr. pacienti trpiaci na hemofíliu, liečení exogénnym FVIII, sú vystavení vysokému riziku, že sa stanú „silne reagujúcimi jedincami“, čim FVIII stráca účinnosť pre svoj pôvodný určený účel, t. j. potlačenie krvácania. Preto je vynález osobitne výhodný pre hemofilikov. Spôsob, ako stanoviť, či sa u hemofilika vyvinula inhibičná odpoveď proti terapeuticky podávanému FVIII a/alebo sa stal silne reagujúcim, je odborníkovi dobre známy (pozri napr. Hematology: Clinical and Laboratory Practice, vol. 2, Bick (ed.), Mosby-Year Book, Inc., 1993, pp. 1544 - 1548). Výhodne je subjektom primát, výhodnejšie vyšší primát a najvýhodnejšie človek. V iných uskutočneniach vynálezu je subjektom iný cicavec, ktorý je ohrozený tým, že sa u neho vyvinie syndróm inhibície exogénneho proteínu, osobitne komerčne významný cicavec alebo spoločenské domáce zviera, alebo iný hodnotný živočích, ako napr. príslušník ohrozeného druhu. Takže k vhodným subjektom patria (pričom zoznam nie je obmedzujúci) ovce, kone, kravy, kozy, prasce, psy, mačky, králiky, morčatá, škrečky, Gerbillinae, potkany a myši.

Príklady činidiel rušiacich väzbu CD40:CD154

K terapeutickým zlúčeninám vhodným pre spôsoby podľa vynálezu patrí akákoľvek zlúčenina, ktorá blokuje interakciu CD40 na bunkovom povrchu (napr. na B-bunkách) s CD40L (CD 154) exprimovaným napr. na povrchu aktivovaných T-buniek. Zlúčeniny rušiace väzbu CD40:CD154, ako je napr. činidlo blokujúce CD154, ktoré sú špecificky zahrnuté do vynálezu, sú napr. polyklonálne protilátky a monoklonálne protilátky (MAb) a tiež deriváty protilátok, ako sú chiméme molekuly, humanizované molekuly, molekuly so zníženou efektorovou funkciou, bišpecifické molekuly a konjugáty protilátok. Vo výhodnom uskutočnení vynálezu ide o protilátku, ktorá má charakteristiky ako protilátka 5c8, ktorá je opísaná v Patente US 5 474 771, na ktorý- sa týmto plne odvolávame. V súčasnom veľmi výhodnom uskutočnení vynálezu je protilátka humanizovaná protilátka 5c8 (hu5c8). K ďalším známym protilátkam proti CD154 patria protilátky ImxM90, ImxM91 a ImxM92 (od firmy Immunex Corp., Seattle, WA), monoklonálna protilátka anti-CD40L komerčne dostupná od firmy Ancell (kloň 23-31, katalóg, č. 353-020, bayport, MN) a monoklonálna protilátka anti-CD154 komerčne dostupná od firmy Genzyme (Cambridge, MA, katalóg, č. 80-3703-01). Tiež je komerčne dostupná monoklonálna protilátka anti-CD154 firmy PharMingen (San Diego, katalóg, č. 33580D). Mnohé ďalšie protilátky anti-CD154 sa pripravili a charakterizovali (pozri napr. prihláška WO 96/23701, Bristol-Myers Squibb, na ktorej opis sa týmto odvolávame).

Vynález sa tiež týka použitia ďalších činidiel blokujúcich CD 154, ktoré sú odvodené alebo pripravené z už uvedených, prípadne ekvivalentných monoklonálnych protilá4 tok, ako sú napr. úplné fragmenty Fab, F(ab’)₂, úseky V_H, Fv, jednoreťazcové protilátky (pozri napr, WO 96/23071), polypeptidy, fúzne konštrukty polypeptidov, fúzie obsahujúce CD40 ako napr. CD401g, pozri publikácia Hollenbaugh a kol., J. Immunol. Meth. 188: 1 - 7, 1995) a zlúčeniny s malými molekulami, ako sú malé semipeptidové zlúčeniny alebo nepeptidové zlúčeniny, schopné blokovať alebo prerušovať väzbu CD40:CD154. Spôsoby, ako navrhovať malé molekuly, uskutočňovať ich skríning aoptimalizovať ich, sú opísané v patentovej prihláške PCT/US96/10664, podanej 21. júna 1996, na ktorú sa týmto odvolávame.

Vo vynáleze sa môžu použiť činidlá blokujúce CD154, odvodené z protilátok, pripravené štandardnými technikami rekombinantnej DNA (Winter a Milstein, Náture 349: 293 - 99, 1991). Napr. k jednej triede činidiel blokujúcich CD154 patria chiméme protilátky alebo fúzne proteíny, ktoré sa konštruujú tak, že nukleová kyselina kódujúca antigén viažuci doménu protilátky cicavca iného ako človeka (napr. protilátky myši alebo potkana) požadovanej špecificity sa spojí s nukleovou kyselinou kódujúcou ľudskú konštantnú doménu imunoglobulínu (Ig) (pozri napr. Cabilly a kol., patent US 4 816 567, Morrison a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 81: 6851 - 55, 19884). Chiméme protilátkové polypeptidy exprimované z takýchto konštruktov sú všeobecne menej imunogénne, ak sa použijú v klinickom ošetrení alebo profylaxii u človeka, ako pôvodné iné ako ľudské protilátky, z ktorých je chiméra odvodená.

Druhú triedu činidiel blokujúcich CD154 tvoria rekombinantné „humanizovaná“ alebo „primatizované“ protilátky. Humanizovaná alebo primatizované protilátky sú protilátky získané metódami génového inžinierstva z protilátok cicavca iného ako človeka s požadovanou špecificitou, v ktorých sa nahradili niektoré alebo všetky kodóny pre aminokyseliny, ktoré nie sú potrebné na naviazanie antigénu kodónmi pre aminokyseliny zo zodpovedajúcich úsekov ľahkého a ťažkého reťazca imunoglobulínu človeka alebo primátov. Teda sú to chiméry obsahujúce z väčšej časti ľudské imunoglobulínové sekvencie, do ktorých sa vložili metódami génového inžinierstva úseky zodpovedajúce za špecifickú väzbu antigénu (pozri napr. patentová prihláška PCT WO 94/04679). Humanizované protilátky sú dokonca ešte menej imunogénne in vivo ako chiméme protilátky. Na realizáciu vynálezu je výhodná humanizovaná monoklonálna protilátka, ktorá má v podstate rovnakú antigénovú špecificitu ako monoklonálna protilátka 5c8 (hu5c8).

Ďalšia trieda činidiel blokujúcich CD 154 odvodených z protilátok zahrnuje ľudské protilátky, ktoré sa môžu pripravovať v zvieratách, napr. v transgénnych zvieratách, ktoré majú integrovaný jeden alebo niekoľko ľudských imunoglobulínových transgénov. Takéto zvieratá sa môžu použiť napr. ako zdroj splenocytov na prípravu hybridómov, ako sa opísalo v patente US 5 569 825.

Samozrejme sa tiež môžu použiť akékoľvek antigénne špecifické väzbové fragmenty ktorejkoľvek už uvedenej protilátky alebo z nej odvodeného terapeutického činidla, a to za predpokladu, že fragment je dostatočne veľký na to, aby stéricky zabránil naviazaniu CD154 na príslušný receptor. Takže sa môžu použiť fragmenty monoklonálnych protilátok alebo univalentné monoklonálne protilátky. Univalentné protilátky obsahujú dimér ťažký/ľahký reťazec viazaný k Fc úseku („stopke“) druhého ťažkého reťazca. Úsek Fab označuje tie úseky reťazcov, ktoré sú zhruba ekvivalentné alebo analogické so sekvenciami, ktoré obsahujú úsek ťažkého reťazca z oblasti rozvetvenia v tvare Y a s celým ľahkým reťazcom, a o ktorých bolo dokázané, že v agregátoch prejavujú protilátkovú aktivitu. Proteín Fab obsa huje agregáty jedného ťažkého a jedného ľahkého reťazca (všeobecne známe ako Fab’) a tiež tetraméry, ktoré zodpovedajú dvom rozvetveným segmentom protilátky Y (známym ako F(ab)₂), či už sú agregované kovalentne alebo nekovalentne, pokiaľ sú agregáty schopné selektívne reagovať s určitým antigénom alebo antigénnou rodinou.

Okrem toho sa môžu použiť štandardné techniky rekombinantnej DNA na zmenu väzbovej afinity rekombinantných protilátok k ich antigénom tým, že sa zmenia aminokyselínové zvyšky v blízkosti miest viažucich antigén. Väzbová afinita pre antigén humanizovanej protilátky sa dá zvýšiť mutagenézeu založenou na molekulovom modelovaní (Queen a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 86: 10029-33, 1989, PCT patentová prihláška WO 94/04679. Môže byť žiaduce zvýšiť alebo znížiť väzbovú afinitu protilátok k CD154, v závislosti od typu cieľového tkaniva alebo predpokladanej konkrétnej liečebnej schémy. To sa dá urobiť pomocou metódy fágovej expozície („phage display technique“), pozri napr. Winter a kol., Annu. Rev. Immunol. 12: 433 - 445, 1994 a Schier a kol., J. Mol. Biol. 255: 28 - 43, 1996, ktoré týmto zahrnujeme do odkazov). Napr. môže byť výhodné podávať pacientovu konštantnú hladinu protilátok so zníženou afinitou k CD154 s čiastočne profylaktickým cieľom. Alebo zase naopak protilátky so zvýšenou afinitou k CD 154 môžu byť výhodné na krátkodobé liečenie.

Spôsoby podávania

Činidlá rušiace väzbu CD40:CD154 vrátane činidiel blokujúcich CD154, použité podľa vynálezu, sa môžu podávať akýmkoľvek lekársky prijateľným spôsobom. V závislosti od špecifických okolností môže byť žiaduce lokálne alebo systémové podávanie. Výhodne sa zlúčenina podľa vynálezu podáva parenterálne, napr. intravenóznou, intraarteriálnou, subkutánnou, intramuskulámou, intraorbitálnou, intraventrikulámou, intraperitoneálnou, subkapsulámou, intrakraniálnou, intraspinálnou alebo intranazálnou injekciou, alebo infúziou či inhaláciou. Zlúčenina sa môže tiež podávať subjektu implantáciou infúznej pumpy alebo formou biokompatibilného alebo biologicky odbúrateľného implantátu s dlhodobým uvoľňovaním liečiva. Alternatívne, niektoré zlúčeniny podľa vynálezu alebo prípravky, ktoré ich obsahujú, sú vhodné na perorálne podávanie alebo enterálne podávanie. Ďalšie prípravky podľa vynálezu sú vhodné natopické podávanie.

V inom uskutočnení vynálezu sa činidlo rušiace väzbu CD40:CD154 poskytuje subjektu nepriamo, a to tak, že sa podáva vektor alebo iný exprimovateľný genetický materiál kódujúci uvedené činidlo. Genetický materiál je intemalizovaný a exprimovaný v bunkách alebo tkanivách subjektu, čím sa in situ tvorí činidlo rušiace väzbu. Napr. vhodný konštrukt nukleovej kyseliny obsahuje sekvencie kódujúce jeden alebo niekoľko imunoglobulinových (Ig) reťazcov monoklonálnej protilátky MAb 5c8, ako je opísané v patente US 5 474 771. Ďalšie vhodné konštrukty obsahujú sekvencie kódujúce chiméme alebo humanizované verzie imunoglobulínových reťazcov monoklonálnej protilátky 5c8 alebo jej antigén viažuce fragmenty. Ešte ďalšie vhodné konštrukty obsahujú sekvencie kódujúce časť alebo celú inú monoklonálnu protilátku špecifickú pre CD154. Konštrukty sa podávajú systémovo alebo lokálne, napr. do miesta v blízkosti miesta implantácie alebo inzulín-exprimujúceho tkaniva.

Alternatívne sa vektor alebo iný genetický materiál kódujúci činidlo rušiace väzbu, intemalizuje do vhodnej populácie izolovaných buniek, čím vzniknú hostiteľské bunky produkujúce uvedené činidlo. Tieto hostiteľské bunky sa potom implantujú príjemcovi alebo podávajú infúziou buď lokálne alebo systémovo, čo poskytuje in situ tvorbu činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154. K vhodným hostiteľským bunkám patria kultivované bunky, ako sú napr. imortalizované bunky, a tiež bunky získané z príjemcu (napr. bunky periférnej krvi alebo bunky lymfatických uzlín, napr. tzv. cytotoxické NK bunky).

Formulácia prípravkov

Všeobecne sa zlúčeniny podľa vynálezu suspendujú, rozpúšťajú alebo dispergujú vo farmaceutický prijateľnom nosiči alebo excipiente. Výsledný terapeutický prípravok neovplyvňuje nepriaznivo príjemcovu homeostázu, osobitne elektrolytickú rovnováhu. Tak napr. vhodný nosič obsahuje normálny fyziologický roztok (0,15 M NaCl, pH 7,0 až 7,4). Iný prijateľný nosič obsahuje 50 mM fosforečnan sodný a 100 mM chlorid sodný. Mnohé ďalšie prijateľné nosiče sú odborníkovi známe a sú opísané v odbornej literatúre, napr. v publikácii „Remington’s Pharmaceutical Sciences“, Gennaro (ed), Mack Publishing Co., 1990. K prijateľným nosičom tiež patria nosiče obsahujúce biokompatibilné, inertné alebo biologicky absorbovateľné soli, pufrujúce činidlá, oligo- alebo polysacharidy, polyméry, činidlá upravujúce viskozitu, konzervačné látky a pod.

Akékoľvek činidlo rušiace väzbu CD40:CD154, ako je napr. činidlo blokujúce CD 154, ktoré sa používa podľa vynálezu, sa formuluje tak, že sa podáva vo farmaceutický účinnom alebo terapeuticky účinnom množstve alebo dávke, čo je množstvo, ktoré je schopné vyvolať detegovateľný, výhodne lekársky prospešný, účinok u príjemcu. Lekársky prospešný účinok znamená prevenciu, oneskorenie alebo zmiernenie zhoršovania zdravotného stavu alebo značné zlepšenie zdravotného stavu príjemcu. Napr. titer inhibujúcej protilátky proti potrebnému liečivu, ktorým je exogénny protein, sa môže potlačiť alebo znížiť. Príkladom účinného množstva terapeutickej zlúčeniny podľa vynálezu, ako je napr. činidlo blokujúce CD154, je akékoľvek množstvo, ktoré v detegovateľnej miere obnoví terapeutickú účinnosť proteínového liečiva. Optimálne účinné množstvo je také množstvo, ktoré v podstate odstráni protiadaptivne protilátky, ktoré spôsobujú inhibičný syndróm subjektu.

Dávkovanie a frekvencie liečenie

Veľkosť a frekvencia dávok akéhokoľvek konkrétneho prípravku podľa vynálezu, ktorý sa má podávať pacientovi, patrí do kompetencie a klinického úsudku príslušného odborníka v odbore medicíny, napr. ošetrujúceho lekára. Všeobecné dávkovanie a režim podávania sa stanovia na základe preklinických a klinických štúdií, ktoré zahrnujú extenzívne, ale rutinné štúdie na určenie optimálnych parametrov na podávanie danej zlúčeniny. Dokonca aj potom, ako sa poskytnú tieto všeobecné pokyny na podávanie, ošetrujúci lekár často mení dávkovanie pre rôznych príjemcov na základe radu úvah, týkajúcich sa napr. veku, zdravotného stavu, hmotnosti, pohlavia a prípadne liečenia ďalšími prípravkami u konkrétneho jedinca.

Stanovenia účinných dávok a liečebného režimu pre každé z činidiel rušiacich väzbu CD40:CD154 podľa vynálezu, je rutinnou záležitosťou pre odborníkov v odbore farmácie a medicíny. Dávky a liečebný režim by mali byť dostatočné na to, aby spôsobili prospešnú zmenu aspoň v jednom alebo niekoľkých klinických príznakoch pacientovho zdravotného stavu. Príklady časového priebehu liečenia a dávkovacieho režimu sú uvedené ďalej v princípe dokazujúcich štúdiách zahrnutých v príkladoch.

Aby sme uviedli nejaký príklad dávkovania anti-CD154 zlúčeniny, uvádzame dávkovaciu stratégiu monoklonálnej protilátky anit-CD154. Dávky sa môžu podľa toho ľahko stanoviť aj pre iné typy zlúčenín blokujúcich CD 154. Všeobecne pripadá do úvahy jednotlivá dávka 0,05 až 50 mg/kg telesnej hmotnosti pacienta, pričom najčastejšie sú dávky 1 až 20 mg/kg telesnej hmotnosti podávané denne alebo v intervaloch 2 až 5 dní počas 3 týždňov. Liečenie sa môže udržiavať potom intermitentným podávaním monoklonálnej protilátky, a to v dávke 0,01 mg/kg až 20 mg/kg telesnej hmotnosti. Vo fáze udržiavacej liečby je interval medzi dávkami 1 týždeň až tri mesiace. V súčasnosti je výhodný interval medzi dávkami jeden mesiac (4 týždne).

Terapia blokovania CD 154 sa môže uskutočňovať, pokiaľ je to treba, sériovo alebo v kombinácii s konvenčnou imunosupresívnou terapiou. Konvenčné imunosupresíva (napr. kortikosteroidy alebo inhibítor kalcineurínu) sa môžu podávať súčasne v ľubovoľnom okamihu terapie blokujúcej CD154 podľa úvahy lekára. Alternatívne sa môžu monoklonálne protilátky blokujúce CD154 konjugovať s konvenčnými činidlami. To výhodne umožňuje podávanie konvenčných činidiel v množstve, ktoré je menšie ako zvyčajne používané dávky, napr. menej ako 50 % konvenčnej dávky, pokiaľ sa činidlo podávalo v monoterapii. Týmto spôsobom sa môžu odstrániť mnohé vedľajšie účinky konvenčných činidiel. Teda podľa vynálezu monoklonálne protilátky blokujúce CD154 sa môžu použiť spoločne s činidlami cielenými na B-bunky, ako sú napr. protilátky antiCD19, anti-CD28 alebo anti-CD20 (nekonjugované alebo rádioaktívne značené), antagonisty IL-4, LJP394 (blokátor receptora, LaJolla Pharmaceuticals), IR-1116 (malá molekula, Takeda) a anti-lg idiotypové monoklonálne protilátky. Alternatívne môžu kombinácie obsahovať činidlá zamierené na T-bunky/B-bunky, ako sú napr. CTLA4Ig, antagonisty 1L-2, anlagonisty IL-4, antagonisty IL-6, antagonisty receptorov, monoklonálne protilátky anti-CD80/CD86, TNF, antagonisty LFA1/ICAM, antagonisty VLA4/VCAM, konjugáty brcquinaru a IL-2 toxínu (napr. DAB), prednizón, monoklonálna protilátka anti-CD3 (OKT3), mykofenolátmofetil (MMF), cyklofosfamid a ďalšie imunosupresíva, ako sú napr. blokátory signalizácie kalcineurínu, kam patria (pričom ich uvedený zoznam nie je limitujúci), napr. tacrolimus (FK506). Kombinácia môže tiež obsahovať činidlá zamierené na T-bunky, ako sú antagonisty CD4, antagonisty CD2aIL-12.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Preklinické modelové systémy na hodnotenie liečebných režimov činidiel rušiacich väzbu CD40:CD154

V nasledovných príkladoch sú uvedené súčasne výhodné modelové systémy na testovanie účinnosti činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 (napr. anti-CD40L zlúčeniny alebo činidlá blokujúce CD 154, ako je napr. monoklonálna protilátka s vlastnosťami protilátky 5c8). V každom z uvedených systémov sa môžu uskutočniť rutinné zmeny tak, aby sa publikovaný postup upravil podľa potreby na hodnotenie účinkov akéhokoľvek činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na stav titra inhibujúceho proteínu u modelového zvieraťa. Niektoré modifikácie sú uvedené v nasledovnom stručnom prehľade, ale odborníkovi sú zrejmé aj ďalšie vhodné modifikácie, ktoré pripadajú do úvahy.

Príklad 1

Model „knockout“ myši s hemofíliou A

Nedávno opísali výskumní pracovníci Amerického červeného kríža fertilný kmeň nulizygotných myší s vyradeným génom (tzv. „knockout“) pre natívny myší FVIII (Bi a kol., 1995, 10 Náture Genetics, 119). Tieto myši majú všetky relevantné patologické príznaky humánnej hemofílie A. Navyše tento myší model verne napodobňuje etiológiu choroby: hereditárnu alebo kongenitálnu absenciu biologicky aktívneho natívneho FVIII. Bolo opísané, že podanie bolusu ľudského FVIII, spôsobom zodpovedajúcim konvenčnej terapii nahradzovaním FVIII, spustilo u týchto myší tvorbu protilátok inbhibujúcich FVIII (Quian a kol., 1996, 88 Blood 656a, Suppl.). Iné spôsoby podávania, predovšetkým konštitutívne nahradzovanie prostredníctvom integrácie adenovírusového vektora kódujúceho funkčný FVIII, predstavujú proteínové liečivá, ktoré sú menej imunogénne (Connely a kol., 1998, 91 Blood, 3273 - 3281).

Účinky činidla blokujúceho CD154, napr. anti-myšcj CD154,. na vývoj silne reagujúcich jedincov v populácii už uvedených hemofilických myší sa všeobecne hodnotínasledovným spôsobom:

Antigén (t. j. FVIII) sa injikuje ako bolusová dávka (napr. 0,2 pg) 0. a potom 14. deň štúdie. 54. deň štúdie sa odoberie vzorka krvi a testuje sa (rutinným ELISA testom) na prítomnosť protilátok inhibujúcich FVIII. Potom sa zvieratám v testovanej skupine (napr. 5 zvierat, rovnaký počet zvierat sa vezme do jednej alebo niekoľkých kontrolných skupín) podá zodpovedajúca dávka anti-myšej CD154 (napr. 250 pg i.p. alebo i.v.), napr. 55. a/alebo 57. deň štúdie. Zosilňovacia dávka FVIII sa potom podá 56. deň. Potom sa odoberú vzorky krvi a testujú sa príslušné dni, aby sa sledoval rozvoj, a u testovanej skupiny potlačenie alebo zvrátenie sekundárnej odpovede inhibičných protilátok na FVIII. Napr. krv sa odoberie 74., 81. a 96. deň štúdie.

Aj napriek istej individuálnej variabilite medzi zvieratami v testovanej skupine, terapia blokovaním CD 154 významne zoslabila alebo potlačila sekundárnu humorálnu imunitu k FVIII.

Príklad 2

Chimérny myší model SCID-hu

Tento chimérny myší modelový systém SCID-hu, pôvodne publikovaný v Mosier a kol. (1998, 353 Náture 256 - 259), je založený na imunologickej záchrane (funkčná rekonštitúcia) myši so závažnou kombinovanou imunodeficienciou (SCID) implantáciou normálnych ľudských leukocytov z periférnej krvi (PBL), ktorá spôsobila vytvorenie stabilnej chiméry „myš-človek“. Tento systém sa použil na mnohé výskumy správania a dynamických interakcií ľudských lymfocytov in vivo. Tento modelový systém sa tiež použil na skúmanie vplyvu činidiel rušiacich väzbu CD40:CD154 na reakciu normálnych ľudských leukocytov na myšacie erytrocyty (tu použité ako modelový antigén) (Chen a kol., 1995, 155 J. Immunol 2833 - 2840). V tejto štúdii sa ukázalo, že monoklonálne protilátky anti-CD40 a anti-CD154 spôsobujú zníženie celkovej tvorby Ig u človeka.

Tento modelový systém umožňuje hodnotiť účinok anti-CD154, napr. hu5c8, na ľudské T-bunky in vivo, s použitím ľubovoľného proteínu ako testovaného antigénu. Podľa jednej vhodnej modifikácie sa môžu myšie chiméry SCID-hu pripraviť tak, že sa implantujú ľudské PBL z hemofilického subjektu, napríklad silne reagujúceho jedinca. Samozrejme sa môže použiť rovnaký postup s PBL ktorého koľvek človeka trpiaceho syndrómom inhibície exogénneho proteínu. V prípade myši SCID-hu pripravenej zo silne reagujúceho jedinca s hemofíliou sa vhodný počet myší (2 až 5 alebo viac) rozdelí do nasledovných pokusných skupín: skupina A (hu5c8 a FVIII), skupina B (samotná hu5c8), skupina C (samotný FVIII), skupina D (iba nosič), skupina E (kontrolná Ig a FVIII) a skupina F (samotný kontrolný Ig). Testovaná zlúčenina a/alebo kontrolná látka sa zmiešajú s PBL v okamihu implantácie a aplikujú sa i.p. 2. a 4. deň štúdie. Kinetika priebehu reakcie inhibujúcej FVIII sa potom monitoruje štandardným spôsobom (testom ELISA) pomocou vzoriek krvi odoberaných vo vhodných intervaloch počas niekoľkých týždňov.

Terapia s hu5c8 významne oslabila alebo potlačila sekundárnu humorálnu imunitu k FVIII.

Príklad 3

Model primátov: AVONEX (IFN-β)

Primáty, makak „rhesus“ alebo makak jávsky, sa rozdelia napr. po 2 až 4 zvieratách, do vhodných pokusných skupín: skupina I (kontrolný antigén HAS, 50 pg/kg s hu5c8, 5 mg/kg), skupina 2 (nosič a hu5c8, 5 mg/kg), skupina 3 (AVONEX, 50 pg/kg a hu5c8, 5 mg/kg), skupina 4 (AVONEX, 50 pg/kg a hu5c8, 5 mg/kg) a skupina 5 (nosič a hu5c8, 5 mg/kg). Skupiny 1, 2 a 3 dostávali hu5c8 počínajúc 1. dňom štúdie raz za dva alebo 3 dni. Skupiny 4 a 5 dostávali hu5c8 počínajúc 17. dňom štúdie raz za 2 alebo 3 dni. Všetky skupiny, ktoré dostávali AVONEX, ho dostávali denne počínajúc 3. dňom štúdie. Vývoj a kinetika protilátok inhibujúcich AVONEX sa sledovala pomocou ELISA testu. Očakávali sa jasné rozdiely medzi AVONEX skupinami, ktoré dostávali alebo nedostávali hu5c8.

Predbežné ošetrenie s hu5c8 významne zoslabilo alebo potlačilo tvorbu protilátok inhibujúcich AVONEX. V prípade oneskoreného ošetrenia sa podstatne potlačil alebo zvrátil rozvoj sekundárnej humorálnej imunity na AVONEX.

Uvedené modely sa môžu rutinným spôsobom adaptovať na hodnotenie účinkov hu5c8 alebo iného činidla blokujúceho CD 154 na primárnu a sekundárnu inhibičnú reakciu na iné modelové antigény vrátane terapeutických exogénnych proteínov, napr. vhodnou rutinnou modifikáciou protokolu a dávok je možné u primátov, keď je terapia blokovanie CD154 nasadená ako profylaktický alebo ako liečebný režim.

Ekvivalencia

Predkladaný vynález môže mať aj iné výhodné formy uskutočnenia, ktoré sú tiež výsledkom rovnakej vynálezcovskej činnosti. Uvedené príklady sú preto iba ilustratívne a vynález nijako neobmedzujú. Predmet vynálezu je definovaný nasledovnými patentovými nárokmi a patria do neho tiež všetky zmeny a modifikácie v zmysle ekvivalencie.

Claims (1)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na výrobu liečiva na zmiernenie závažnosti syndrómu inhibície exogénneho proteínu u subjektu postihnutého alebo ohrozeného týmto syndrómom;

   pričom:

   a) činidlo rušiace väzbu CD40:CD154 je monoklonálna protilátka s antigén špecifickými väzobnými charakteristikami protilátky 5c8 vytváranej ATCC prístupové číslo HB 10916;

   b) exogénny proteín je Faktor VIII alebo Faktor IX;

   c) subjektom je človek; a

   d) subjektom je hemofilik.