SK167296A3 - Beam interconnecting arrangement for buildings - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka budovy s najmenej jedným stavebným dielcom, majúcim tvar priameho, predovšetkým osemuholníkového hranolu, ktorého hrany tvoria nosníky, s usporiadaním na spojenie nosníkov, pričom prípadne nosníky, križujúce dnovú alebo stropnú plochu, uložené navzájom k sebe kolmo a prebiehajúce napríklad k protiľahlým rohovým bodom dnovej alebo strešnej plochy, tvoria rošt. Ďalej sa vzťahuje na spôsob zhotovovania takejto budovy.

Doterajší stav techniky

Z patentového spisu USA č. 3 777 801 je známe zariadenie na bočné spájanie nosníkov a stĺpov. Pritom sú nosníky opatrené prípojnými doskami a spojenie je vytvorené na spojenie s kolíkmi a štrbinami, kde sú kolíky alebo štrbiny uložené na prípojných doskách a kolíky obsahujú hlavy, takže môže dôjsť k zahákovaniu hlavy kolíka osadeného na jednej prípojnej doske so štrbinou, vytvorenou v prípojnej doske napájajúceho sa nosníka. j

S i

I

Z britského patentového spisu je známe opatrovať profily v tvare písmena I na j čelnej ploche doskami, ktoré sú opatrené buď rybinovitými výbežkami, orientovanými naprieč k profilom, alebo vybraniami tvarovanými podľa výbežkov, takže profily môžu g.

byť posunutím naprieč k ich pozdĺžnemu smeru navzájom spojené prostredníctvom rybinovitého vedenia, pričom pre upevnenie slúži skrutkové spojenie, u ktorého prípojnou doskou prechádzajú skrutkové drieky.

Z rakúskeho patentového spisu AT 396 495 je známa mnohostranne použiteľná budova, ktorá môže byť zostavená z prefabrikátov. Táto budova je zostavená z prizmatických priestorových prvkov s osemuholníkovým pôdorysom, pričom vzájomným zoskupením osemuholníkových priestorových dielcov vedľa seba sa dajú dosiahnuť ľubovoľné veľké základňové plochy, pričom usporiadanie a zostavenie stavebných dielcov môže byť vykonávané tak, že vždy štyrmi susednými osemuholníkovými priestorovými prvkami je obklopovaný menší kvadratický priestorový prvok. Nosná konštrukcia pozostáva pritom z oceľového skeletu pre priestorové prvky s osemuholníkovým pôdorysom.

Bočné plochy priestorových prvkov môžu podľa voľby pozostávať z fasádových dielcov alebo medzistenových dielcov, pričom však tieto medzistenové dielce môžu byť vypustené, aby sa vytvorili ľubovoľné veľké priestory. Nosníky, križujúce dnové a stropné plochy osemuholníkového priestorového prvku, prebiehajúce k navzájom protiľahlým stĺpom, uloženým v rohových bodoch dnovej alebo strešnej plochy a tvoriace nosné prvky podlahy alebo stropu, sú vytvorené ako nosníkový rošt, pozostávajúci zo štyroch nosníkov, z ktorých vždy dva prebiehajú navzájom spolu rovnobežne, sú rovnako dlhé a kolmo križujú vždy druhé dva rovnobežné nosníky.

U skeletových stavieb musia však byť montážne práce pre spojenie prvkov tvoriacich skelet (nosníkov, stojok), vrátane pripojenia ešte voľného nosníka na ďalší nosník, už upevnený na skelet, často za ťažkých podmienok, ako nepríjemných svetelných a/alebo zlých poveternostných podmienok, ako dážď, hmla, vietor, čo vedie k oneskoreniam pri montáži.

Podstata vynálezu

Kvôli odstráneniu vyššie uvedených nedostatkov sa budova vyššie popísaného druhu vyznačuje tým, že nosníky, uložené na dnovej alebo krycej ploche, sú na svojich spojovacích alebo prípojných miestach (uzloch) opatrené prípojnými doskami, ktoré sú spájateľné pomocou spojovacích prvkov, umiestnených na prípojných doskách a uvádzateľných navzájom do záberu napríklad na spôsob zámky a kľúča, vybrania a kolíka a podobne, pričom pripadne pre konečné nosné spojenie prípojných dosiek obsahuje skrutky, prechádzajúce otvormi prípojných dosiek alebo zváranie, znitovanie a podobne.

Vybavením súčastí skeletu, ako nosníkov, stojok a podobne, podľa vynálezu, s prípojnými doskami a použitím spojovacích prvkov, uvediteľných do vzájomného záberu, môže byť vykonané veľmi rýchlo spojenie dvoch nosníkov alebo pripojenie nosníka k inému nosníku, ktorý už je v správnej polohe v budove, pričom spojovacie prvky pri montáži nosníkov slúžia ako vedenie a vzájomným záberom spojovacích prvkov do seba je veľmi rýchlo vyvolané spojenie nosníkov. Práve tak je možné obráteným spôsobom nahradiť nosník iným nosníkom, napríklad silnejšie zaťažiteľným nosníkom, alebo môže byť vykonaná výmena po pcž’gri.

Ak sa má vsadzovať prvok (nosník) skeletu medzi dva už upevnené prvky, potom môže jeden z týchto upevnených prvkov obsahovať zarážku alebo dosadaciu plochu, na ktorej vsúvaný prvok spočinie po tom, čo bol spojený pomocou jeho spojovacích prvkov s už upevneným prvkom skeletu, avšak neobsahujúcim zarážku. Zarážka alebo dosadacia plocha potom drží vsúvaný prvok v polohe, v ktorej zverné skrutky môžu byť vsadené do otvorov prípojných dosiek kvôli konečnému upevneniu vsadeného prvku na obidvoch prvkoch, už upevnených v skelete. Na tento účel slúži usporiadanie, vyznačujúce sa tým, že z dvoch vzájomne spájaných prípojných dosiek najmenej jedna prípojná doska, s výhodou však obidve prípojné dosky, obsahuje jednu zarážku, presahujúcu prípojnú rovinu dosiek, s výhodou kolmo, pre dosadnutie susednej prípojnej dosky alebo dosadnutie na túto susednú prípojnú dosku.

Podľa ďalšieho znaku vynálezu však môže zarážka jednej z prípojných dosiek zasahovať do stupňovitého vybrania susednej prípojnej dosky, otvoreného na okraj, pričom zarážka s výhodou nadväzuje na vonkajšiu plochu susednej prípojnej dosky, opatrenú vybraniami.

V ďalšom vyhotovení je pre tento účel navrhnuté, že zarážka je opatrená kolíkom uloženým rovnobežne s prípojnou rovinou prípojnej dosky alebo podobným prostriedkom a susedná prípojná doska obsahuje otvor, vystupujúci z okraja prípojnej dosky, pre uloženie kolíka.

Na jednom spojovacom mieste dvoch nosníkov môžu byť ďalej tu spolupôsobiace prípojné dosky jednej dvojice prípojných dosiek opatrené otvormi na uloženie upínacích skrutiek. Toto usporiadanie umožňuje obzvlášť tuhé vytvorenie spojovacieho miesta dvoch nosníkov po tom, čo boli vzájomným záberom spojovacích miest prípojných dosiek nosníky spolu spojené.

Obzvlášť jednoducho môžu byť vzájomne spriahnuté nosníky v správnej polohe spolu spojené tým, že pri zvláštnom vyhotovení vynálezu je z dvoch navzájom spolu spájaných prípojných dosiek opatrená jedna výbežkom vyčnievajúcim z roviny prípojnej dosky a druhá prípojná doska je opatrená vybraním pre hlavne presné zasunutie výbežku, pričom výbežok a vybranie končia vo vnútri roviny prípojnej dosky.

Pri spájaní dvoch nosníkov môže byť vzájomné zaistenie dosiahnuté obzvlášť jednoduchým spôsobom, keď je výbežok v oblasti jeho prechodu do prípojnej roviny opatrený podrezaním, napríklad ako hlava v tvare písmena T, hlava rybinovitého tvaru alebo hlava majúca obvod v podstate v tvare písmena C pričom vybranie má profil zodpovedajúci podrezaniu výbežku, napríklad drážku v tvare písmena T, rybinovitú drážku alebo drážku v tvare písmena C. Vzájomné zaistenie je pritom jednoduchým spôsobom dosiahnuté zavedením výbežku jednej prípojnej dosky do vybrania s ňou spájanej druhej prípojnej dosky. Podrezaním výbežku alebo vybraním sú prípojné dosky zaistené proti deleniu naprieč k priechodu podrezania.

Podľa ďalšieho vyhotovenia vynálezu sú vzájomne spájané prípojné dosky navzájom do seba zahákované, pričom vždy jeden z kolíkov vystupujúcich z roviny prípojných dosiek má na svojom konci zahnutie a susedná prípojná doska má priechod pre prestrčenie kolíka, pričom zahnutie sa zachytáva v oblasti okraja priechodu za prípojnú dosku a kolík spoločne so zahnutím zaisťuje spájané nosníky proti priečnym a ťahovým silám až ku konečnému upevneniu. Pri zostavovaní sa pri usporiadaní podľa posledne menovaného vyhotovenia kolík svojim zahnutím prestrčí otvorom prípojnej dosky susedného nosníka a potom sa prípojné dosky relatívne voči sebe pohybujú naprieč k pozdĺžnej osi kolíka, v dôsledku čoho sa zahnutie kolíka zachytáva za susednú prípojnú dosku, v dôsledku čoho už nie je možné oddelenie susedných nosníkov vyvíjaním ťahu na nosníky v ich pozdĺžnom smere.

Použitím vsadzovacích kolíkov sa môže dosiahnuť obzvlášť jednoduché spojenie a upevnenie dvoch nosníkov. Usporiadanie je pritom s výhodou vytvorené tak, že z roviny jednej z dvoch navzájom spájaných prípojných dosiek vystupujú najmenej dva vsadzovacie kolíky a susedná prípojná doska obsahuje priechodné otvory na uloženie vsadzovacích kolíkov, pričom voľné konce vsadzovacích kolíkov sú opatrené závitom a vyčnievajú von z priechodných otvorov, pričom na koncoch vsadzovacích kolíkov, vyčnievajúcich z priechodného otvoru, sú naskrutkovateľné matice pre konečné upevnenie pre prenos síl, alebo sú konce vsadzovacích kolíkov pretvorené na nitové hlavy, pričom konce vsadzovacích kolíkov môžu byť vytvorené bezzávitovo (hladko). Skrutky alebo nitové hlavy zaisťujú pritom nosníky proti oddeleniu ich relatívnym pohybom ako v smere pozdĺžnej osi vsadzovaných kolíkov, tak i naprieč k pozdĺžnej osi. Pripojenie vsadzovacích kolíkov k prípojnej doske, z ktorej vstupujú, je vytvorené ako tuhé v ohybe.

Obzvlášť priaznivým spôsobom môže byť tuhé spojenie navzájom na seba napájaných nosníkov dosahované tým, že prípojné dosky majú v priereze tvar písmena U, pričom ramená tvaru U sú nerovnako dlhé a do priestoru medzi ramenami U jednej prípojnej dosky je vsaditeľné vždy dlhšie rameno U susednej dosky, takže prípojné dosky sú navzájom do seba zahákované. Pri tejto konštrukcii je jednoduchým spôsobom dosiahnuté zaistenie nosníkov proti Dosunu naprieč k pozdĺžnej osi nosníkov, keď je každá základňová stena prierezu prípojnej dosky v tvare písmena U opatrená kolíkom usporiadaným v smere ramien U a z čelnej plochy každého dlhého ramena vybieha slepé vŕtanie pre zasunutie kolíka. Ku konečnému upevneniu nosníkov dochádza v už popísaných prípadoch pomocou skrutiek a/alebo nitov, zvarov a pod.

V uzle skeletu, v ktorom sa zbieha viacero nosníkov a stojok, môže pre spojenie nosníkov vždy jedna prípojná doska tvoriť bočnú plochu priameho hranola, uloženého v oblasti vždy jedného rohu dnovej alebo stropnej plochy stavebného dielca, alebo je s bočnou plochou takéhoto hranolu pevne spojená, pričom bočné plochy hranola, slúžiace na pripojenie nosníkov, prebiehajú kolmo k pozdĺžnej osi nosníkov, vybiehajúcich z príslušného rohu stavebného dielca a ležiacich v dnovej alebo stropnej ploche stavebného dielca.

Ak je budova tvorená vzájomným radením viacerých prizmatických priestorových dielcov s osemuholníkovým prierezom k sebe tak, že susedné prizmatické priestorové dielce spolu hraničia vždy pozdĺž bočnej hrany dnovej alebo stropnej plochy, potom môže byť pre prípoj tyčí tvoriacich rošt v dnovej alebo stropnej ploche priestorového prvku vsadené do rohu stavebného dielca medzi nosníky dnovej alebo stropnej plochy stavebného dielca, zvierajúcimi tu navzájom tupý uhol, prizmatické teleso, majúce plochu prebiehajúcu rovnobežne s pozdĺžnou osou jedného z obidvoch nosníkov, vzájomne zvierajúcich tupý uhol, ktorú tvorí prípojná doska pre nosník, tvoriaci tyč roštu alebo je s takouto prípojnou doskou pevne spojená.

Ak majú byť malé štvorcové priestorové dielce, vznikajúce pri vzájomnom priložení osemuholníkových priestorových dielcov medzi štyrmi k sebe priliehajúcimi osemuholníkovými dielcami vystužené nosníkmi, je potom účelné, ak je na vonkajšej strane jedného z obidvoch nosníkov, vzájomne zvierajúcich tupý uhol, uložené prizmatické prípojné teleso, obsahujúce prípojnú plochu, usporiadanú kolmo k pozdĺžnej osi nosníka, ktorý je orientovaný smerom od nosníka, ktorý sa má opatriť prípojným telesom a prípadne je určený na spojenie s nosníkom, usporiadaným v diagonále štvoruholníka (štvorca), vznikajúceho medzi vždy štyrmi susednými osemuholníkovými stavebnými dielcami. Prípojné plochy dvoch navzájom susediacich priestorových prvkov môžu byť tiež použité na upevnenie dosky premosťujúcej štrbinu medzi prípojnými telesami, v dôsledku čoho môžu byť tiež spolu spojené navzájom spolu hraničiace stavebné dielce.

Zvislé bočné hrany stavebného dielca môžu byť vo vyhóíovení zariadenia podľa vynálezu vytvorené ako nosné stĺpy ľubovoľnej profilácie, napríklad tiež ako skriňové profily, rúrky alebo tiež s mnohouholníkovým prierezom. Vo zvláštnom - vyhotovení majú pritom nosné stĺpy prierez v tvare písmena I a sú svojou čelnou plochou spojené so vždy dnovou plochou alebo stropnou plochou prizmatického telesa, uloženého v rohoch stavebného dielca pre pripojenie nosníkov dnovej alebo stropnej plochy stavebného dielca. Stĺpy však môžu byť v ďalšom vyhotovení vynálezu tvorené dvoma T-profilmi, ktoré sa vzájomne dotýkajú pozdĺž bočnej hrany vždy jednej príruby T-profilu a sú napríklad navzájom spojené zváraním, pričom prípadne konce stien T-profilov sú napríklad navzájom spojené zváraním a/alebo uholníkovým profilom, priliehajúcim svojimi ramenami k stenám profilov. Spojenie uholníka so stenami T alebo I profilov môže byť pritom zaistené zváraním, ale tiež zoskrutkovaním. Usporiadaním uholníka uvedeným spôsobom sa zvýši stabilita stĺpov.

Pri použití dvoch l-profilov, ktoré na seba na navzájom privrátených okrajoch dosadajú koncami svojich prírub kvôli vytvoreniu stĺpov, môžu byť zodpovedajúcim krátením jednej z obidvoch prírub každého z l-profilov tvoriacich stĺp, získané rôzne uhly medzi l-profilmi, pričom sa dá dosiahnuť prispôsobenie prierezu stĺpu pôdorysu priestorového dielca.

Aby sa zvýšila stabilita stĺpov, môže byť medzi na seba dosadajúcimi okrajmi prírub l-profilov uložená stužujúca doska, spojená s prírubami napríklad zváraním.

Pretože sú na kvalitu všetkých zváracích prác, ktoré sa majú na budove vykonať, kladené vysoké požiadavky, je účelné, aby sa zváranie nevykonávalo ručne, ale aby sa preň používali zváracie roboty, umožňujúce rovnomernú kvalitu zvarov a zodpovedajúcim programovaním tiež stály tvar zvarov, pri vylúčení nepríjemných alebo nebezpečných pracovných podmienok (pôsobenie ozónu na robotníkov, odlet iskier, hluk a fyzická námaha), k akým dochádza pri ručnom zváraní. Zváranie sa dá potom vykonávať vo vlastnej zvarovni, takže môžu byť už dodávané na stavbu zodpovedajúcim spôsobom zvarené konštrukčné diely a dá sa na stavenisku vykonávať zostavovanie týchto dielov na skelet. Zváracie práce môžu byť tiež programované, takže sa program dá ľahko použiť na rôznych miestach, čím sa zaistí, že na rôznych miestach je zváranie vykonávané rovnako, čím je zaistená kvalita nezávisle od miesta výroby.

Ako zvárací postup sa môže použiť aj tzv. zváranie s tavným zvarovým kovom (aluminotermické kelímkové zváranie).

Skrutkové spojenie prípojných dosiek s prizmatickými prípojnými telesami môže byť vo zvláštnom vyhotovení zariadenia podľa vynálezu vykonané tak, že do prizmatického prípojného telesa alebo hranolu sú vsadené puzdrá, v ktorých sú pripojené k vnútornej stene puzdrá s istením proti otáčaniu a prípadne tiež pevné matice pre závitové drieky pre fixovanie prípojných dosiek, pričom do puzdra je napríklad uložiteľný tuk ako ochrana proti korózii. Toto usporiadanie tiež dovoľuje, že sa prípojné telesá dodajú už plne pripravené na pripojenie prípojných dosiek k nosníkom na stavenisko a tu sa prídavné použijú závitové drieky na to, aby sa tu nosníky konečne upevnili k prípojnému telesu. Pritom môže byť v ďalšom vyhotovení vynálezu matica zaistená v puzdre proti otáčaniu, avšak s posuvným vedením v axiálnom smere puzdra medzi dvoma zarážkami, z ktorých jedna je s výhodou tvorená krytom tvoriacim dno puzdra, napríklad zaskrutkovaným dn puzdra.

Na prípojných bodoch alebo spojovacích miestach nosníkov nesmú vznikať maximálne momenty alebo maximálne posúvajúce sily, takže pripojený nosník môže svoju polohu udržiavať až po konečné upevnenie.

V ďalšom vyhotovení vynálezu môžu byť medzi prípojnými doskami vložené vložky tlmiace zvuk a/alebo tepelne izolujúce, ktoré sú tuhé v tlaku, ale môžu byť stláčané. Ako materiál pre vložky môžu byť použité napríklad gumové dosky, ktoré sú prípadne vystužené vložkami, napríklad z oceľových drôtov, elastoméry a iné plasty.

Ďalej môžu byť všetky nosníky alebo stĺpy budovy, zhotovované pri použití zariadenia podľa vynálezu, obalené zvukovo a/alebo tepelne izolačnou vrstvou, ktorá je súčasne odolná voči ohňu a je odolná voči fyzikálnym vplyvom zvonka (náraz), vytvorené neoddeliteľne napríklad vulkanizáciou, použitím samovulkanizujúcich zmesí, ponorom do kúpeľa, postrekom alebo inými povrstvovacími technológiami. Zvukovo a/alebo tepelne izolujúca vrstva a ohňovzdorná vrstva chránia proti chemicky agresívnym vplyvom z okolného prostredia a vykazuje určitú elasticitu, práve tak, ako vložky medzi prípojnými doskami, v dôsledku čoho sa dá dosiahnuť určitá odolnosť voči seizmickým vplyvom a dajú sa vyrovnať pretvorenia pri výchylkách teploty.

Vrstva na obaľovanie nosníkov môže byť svetlá alebo biela. Možnosťou ofarbenia môže byť okrem zníženia absorpcie tepelných lúčov dosiahnutá tiež psychologická výhoda, lebo je známe, že príjemné farby priaznivo Dôsobia na ľudskú psychiku.

Taktiež všetky výplňové prvky, ktoré majú byť použité v budove, napríklad stenové, podlahové alebo stropné prvky, ktoré môžu byť vsadzované do skeletu, môžu byť povrstvené alebo obalené tepelne a/alebo zvukovo izolačnými materiálmi, pokiaľ tieto materiály nebránia dýchaniu výplňových prvkov, ktoré môžu byť tiež vytvorené z betónu alebo dreva. Vnikaniu vody, ktorá v prípade dopravy zvyšuje prepravnú váhu a pri mraze vedie k praskaniu výplňových prvkov, sa bráni obaľovaním výplňových prvkov. Energia, potrebná na vykurovanie priestorov budov, sa zníži tepelnou izoláciou, dosiahnutou povrstvením výplňových dielcov. Medzi hlavami nitov, ako i hlavami skrutiek a prípojnými doskami môžu byť vsadené kotúče z rovnakého materiálu, ako povrstvenia. Je nutné vykonať zemnenie, neovplyvňujúce tepelnú alebo zvukovú izoláciu celej budovy zostavenej z výplňových dielcov a skeletu. Pritom môžu byť na miestach spojov nosníkov použite elektricky vodivé pásy, pozostávajúce napríklad z drôteného pletiva, ktoré sú vodivo spojené s koncovou oblasťou každého nosníka.

Povrstvenie prvkov, tvoriacich skelet, a výplňových dielcov, tepelne a zvukovo izolačnými materiálmi, uľahčuje ich manipuláciu pre montážne práce, napríklad pri mraze, horúčave a podobne, a umožňuje tiež umiestnením vložiek medzi prípojnými doskami väčší akustický a tepelný ochranný účinok, znižuje vznik zvukovej rezonancie a redukuje intenzitu kráčajového hluku a hluku šíreného vzduchom v celej stavbe.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom popise na príkladoch vyhotovenia s odvolaním na pripojené výkresy, v ktorých znázorňuje:

obr. 1	pôdorys budovy, pozostávajúcej zo stavebných dielcov vo forme osemuholníkových hranolov,
obr. 2	pôdorys osemuholníkového stavebného dielca,
obr. 3	vyhotovenie obmenené voči obr. 1,
obr. 4	ďalší variant budovy v pôdoryse,
obr. 5	detail dvoch navzájom spájaných nosníkov,
obr. 6	detail z obr. 5,
obr. 7 až 9	detaily prvého vyhotovenia pre spájanie nosníkov v pohľade spredu a zboku (obr. 9),
obr. 10 a 11	druhé vyhotovenie spojenia v demontovanom a zostavenom stave v bočnom pohľade,
obr. 12 a 13	podobný pohľad ako obr. 10 a 11, ukazujúce tretie vyhotovenie spojenia,
obr. 14 a 15	pohľad zboku a zboku na štvrté vyhotovenie spoja podľa vynálezu,
obr. 16 až 20	piate vyhotovenie usporiadania podľa vynálezu, a to
obr. 16	bočný pohľad na zostavený stav,
obr. 17 a 18	pohľad zboku a spredu na jeden z prvkov z obr. ib, a
obr. 19 a 20	pohľad spredu a zboku na druhý z prvkov,
obr. 21 a 22	ďalšie vyhotovenie spojovacieho usporiadania, obmeneného voči obr. 16,
obr. 23	pôdorysný detail uzla označeného ako uzol A na obr. 4,
obr. 24 a 25	pôdorysný a bočný pohľad na uzol označený na obr. 4 ako uzol B,

obr. 26 obr. 27 a 28 obr. 29 obr. 30 obr. 31 a 32 obr. 33 a 34 obr. 35 obr. 36 obr. 37 obr. 38 až 49 detail uzla označeného na obr. 3 ako uzol C, pôdorysný a bočný pohľad na uzol v oblasti dvoch navzájom na seba dosadajúcich prizmatických osemuholníkových priestorových prvkov, vodorovný rez prvým vyhotovením stĺpa, detail stĺpa Obmeneného vzhľadom k obr. 29, rezový detail na uloženie upevňovacej skrutky pre konštrukciu uzla, aká je podrobnejšie znázornená na obr. 23 až 28, detail nosníkov pri vradení zvukovo izolačného prvku, detail nosníka s miestom pripojenia pre ďalší, kolmo orientovaný nosník, pôdorysný pohľad na vyhotovenie, obmenené voči obr. 2, pôdorysný pohľad na vyhotovenie obmenené voči obr. 1, a detaily tvarov vyhotovenia prípojných dosiek, aké sa môžu použiť, keď sa má nosník vsadiť medzi dva ešte od seba vzdialené, ale už upevnené nosníky.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Budova, v ktorej môže nájsť uplatnenie zostava podľa vynálezu pre spájanie nosníkov, pozostáva v pôdoryse z ľubovoľného počtu osemuholníkových priestorových prvkov 1.. Susedné priestorové prvky 1_ majú spoločné strany a vždy štyri susedné priestorové prvky 1 môžu byť zostavené tak, že je nimi obklopovaný vždy jeden štvorcový priestorový prvok 2. V rohoch každého štvorcového prvku 1 sú uložené nosné stĺpy 3. V týchto rohoch, splývajúcich s rohmi susedných priestorových prvkov, tvoria stĺpiky 3 spoločné stĺpy 3\ Každý stĺp osemuholníkového priestorového prvku i je s protiľahlým stĺpom spojený nosníkom križujúcim základňovú alebo stropnú plochu priestorového prvku, takže vznikne tyčový rošt pozostávajúci zo štyroch nosníkov 4, z ktorých vždy dve tyče spolu prebiehajú navzájom rovnobežne a majú rovnakú dĺžku. Obidve ďalšie tyče roštu, ktoré sú rovnako dlhé, križujú vyššie uvedené tyče v pravom uhle. Tak môžu byť nosné stĺpy 3^ spojené s ich susednými nosnými stĺpmi okrajovými nosníkmi 5, sledujúcimi pôdorysné strany osemuholníkových priestorových prvkov, ktoré na stranách, splývajúcich so stranami susedných osemuholníkových priestorových prvkov, tvoria spoločné okrajové nosníky 5\

U priestorového prvku 1 znázorneného na obr. 2 sú všetky štyri nosníky nosníkového roštu rovnako dlhé a pozostávajúce zo vždy dvoch častí 6 a 7, ktoré sú spojené v bodoch križovania nosníkového roštu s dlhšou časťou 6 kolmo križujúceho nosníka ohybovo tuhou konštrukciou 8, ktorá je bližšie znázornená na obr. 35.

Vo vyhotovení podľa obr. 3 je vzdialenosť 9 nosníka rovnobežného s jednou zo spoločných strán 10 dvoch susedných priestorových prvkov 1 od tejto spoločnej strany 10 rovná polovici vzdialenosti 11 medzi rovnobežnými nosníkmi nosníkového roštu.

Obr. 4 znázorňuje v pôdoryse tvar budovy, u ktorej sú nosníky 4 nosníkových roštov k sebe dosadajúcich osemuholníkových priestorových prvkov navzájom spojené na koncoch ohybovo tuhou konštrukciou 12, ktorá je na obr. 23 a 26 znázornená vo väčších podrobnostiach.

Obr. 5 znázorňuje spojenie dvoch nosníkov 6 a 7, hlavne nosníkového roštu, pričom najmenej jedna prípojná doska 50 tvorí hlavovú dosku. Prípojná doska 53 je pritom opatrená hákmi, neznázornenými vo výkresoch, ktoré siahajú do priechodov a 52 prípojnej dosky 50 a do nej zaberajú.

Obr. 6 znázorňuje podrobne pohľad na prípojnú dosku 50 s priechodmi 51 a vytvorenými v tvare kľúčovej dierky alebo zužujúcich sa útvarov a upravenými na vloženie vyššie uvedených hákov. Po tom, čo boli háky zavedené do priechodov 51 alebo 52, sú nosníky 6, 7 provizórne navzájom spolu spojené. Zavedením hákov do priechodov 51 alebo 52 je vytvorený spojovací bod medzi nosníkmi 6, 7, ktorý pred uvedeným upevnením spĺňa nosnú funkciu. Konečné upevnenie, ktoré prenáša tiež sily a momenty, pôsobiace na stavebné dielo, vzniká potom skrutkami, ktoré prechádzajú otvormi 25 v prípojných doskách 50, 53. Konečné upevnenie spôsobilé prenosu síl môže byť zaistené tiež miesto skrutkami alebo prídavné ku skrutkám zváraním, znitovaním a podobne. Háky spĺňajú tiež po konečnom upevnení bezpečnostnú funkciu, keď upevňovacia skrutka povolí alebo sa rozlomí a dovoľuje náhradu skrutiek bez nebezpečenstva, že dôjde k oddeleniu nosníkov.

Podľa obr. 7 až 9 majú prípojné dosky 38 a 39 v priereze tvar písmena U. Ramená 40 a 45 tvaru U sú nerovnako dlhé a do priestoru medzi ramenami 40, 45 tvaru U prípojnej dosky 38, 39 je zasunuteľné vždy dlhšie rameno 45 susednej prípojnej dosky, takže prípojné dosky 38, 39 sú navzájom hákovite spojené.

Aby sa prípojné dosky 38, 39 zaistili proti posunutiu naprieč k pozdĺžnemu smeru prípojných dosiek 38, 39, má každá stena 31 prierezu tvaru písmena U prípojných dosiek 38 a 39 kolík, prebiehajúci v smere ramien U, ktorý siaha do priestoru medzi ramenami každej zodpovedajúcej prípojnej dosky a je uvediteľný do záberu so slepým vybraním 43 vychádzajúcim z čelnej plochy 44 každého dlhšieho ramena 45 tvaru U. Zostava je zrejmá na obr. 8. Prípojné dosky 38 a 39 sa navzájom zovrú pomocou skrutiek 28, ktoré sa prestrčia otvormi 25 v dlhších ramenách 45 a konečne fixujú. Prenášajú pritom tiež zaťaženia, ktoré sa vyskytujú pri prevádzke.

Vo vyhotovení podľa obr. 10 až 13 sú prípojné dosky 34 a 35, ktoré sa majú navzájom spájať, spájateľné vzájomným zahákovaním. V tomto vyhotovení je vždy jeden trn 36, vyčnievajúci z prípojnej roviny prípojnej dosky 34 a iba s ňou spojený, na svojom konci opatrený zahnutím 54 alebo hlavou a susedná prípojná doska 35 alebo 34 je opatrená priechodným otvorom 37 pre trn 36 vrátane zahnutia alebo hlavy. Vo vzájomne zostavenom stave siaha zahnutie 54 alebo hlava pod prípojnú dosku 35 alebo 34 v oblasti okraja príslušného priechodného-stvoru 37 a spája nosníky opatrené prípojnými doskami 34 alebo 35, ktorých konečné spojenie je zaisťované skrutkami, prechádzajúcimi prípojnými doskami 34, 35 (obr. 11 a 13).

Vo vyhotovení podľa obr. 10 a 11 vybiehajú štyri tmy 36, pričom zahnutia týchto trnov sú všetky orientované do rovnakého smeru.

Vo vyhotovení podľa obr. 12 a 13 nesie každá prípojná doska 34 alebo 35 dvojicu trnov 36 (z ktorých je znázornený iba jeden), pričom zahnutia trnov 36, vystupujúcich z prípojnej dosky 35, sú orientované do protiľahlého smeru vzhľadom k zahnutiam 54 trnov 36 vystupujúcich z druhej prípojnej dosky.

Vo vyhotovení podľa obr. 10 až 13 musia byť otvory v prípojných doskách v priemere zvolené vždy tak, aby trn 36 mohol byť vrátane ich zahnutí 54 alebo hlavy prestrčený na voľnom konci.

Vo vyhotovení znázornenom na obr. 14 a 15 vystupujú z prípojnej roviny jednej alebo dvoch vzájomne spojovaných prípojných dosiek 30, 31 najmenej dva, s výhodou štyri nasadzovacie kolíky 33. Prípojná doska 30, priliehajúca k prípojnej doske 31, je opatrená priechodmi 32 na vsadenie kolíkov 33.

Voľné konce nasadzovacích kolíkov 33 môžu niesť vonkajší závit a vyčnievajú z priechodov. Na konce nasadzovacích kolíkov 33, vyčnievajúcich z priechodov 32, opatrených vonkajším závitom, sú naskrutkovateľné matice 55, pre konečné upevnenie prípojných dosiek 30, 31. Dosky 31, 32 sú skrutkovými maticami 55 k sebe priťahované tak silne, že spojenie medzi nosníkmi, na ktorých čelných plochách sú upevnené prípojné nosníky 30, 31, sú ohybovo tuhé. Voľné korce nasadzovacích kolíkov 33 môžu byť tiež po ich prestrčení priechodmi 32 pretvarované na nitové hlavy, pričom tiež obidve prípojné dosky 30, 31 sú navzájom spolu znitované. Je tiež možné zváranie prípojných dosiek 30, 31. V tomto prípade nemusia voľné konce nasadzovacích kolíkov 33 presahovať susednú prípojnú dosku 30 potom, čo sú zavedené do priechodu. V tomto prípade môžu byť priechody nahradené slepými vŕtaniami.

Podľa obr. 16 až 22 sú obidve prípojné dosky 20, 21., ktoré sa majú spájať, opatrené výbežkom 23, vystupujúcim zo spojovacej roviny na jednej z dosiek, a vybraním 24 pre zodpovedajúci záber výbežku 23 jednej prípojnej dosky s druhou s ňou spájanou prípojnou doskou 20.

Výbežok 23 je podľa obr. 16 až 20 vytvorený ako hlava 22, majúca v priereze tvar písmena T. Prípojná doska 20 má potom vybranie 24 tvaru písmena T, zodpovedajúci hlave 22, do ktorej je hlava 22 zasunuteľná. Vybranie 24 alebo hlava 22 zaberajú vždy časť výšky, hlavne polovicu výšky prípojnej dosky, na ktorej sú vytvorené.

Obr. 21 a 22 znázorňujú rybinovitý tvar výbežku 23 a profiláciu hlavy 27 v tvare písmena C.

Prípojné dosky 20. 21 z obr. 16 až 22 sú ďalej opatrené priechodnými otvormi 25, ktorými môžu byť po zostavení prestrčené skrutky 28 kvôli trvalému spojeniu prípojných dosiek 20, 21.. Dosky 20, 21 môžu byť upevnené na čelných stranách nosníkov tvoriacich osemuholníkový hranol, najmä privarením.

Ako ukazujú obr. 23 až 26 pre uzly, v ktorých sa stýka viacero nosníkov, tvorí jedna z prípojných dosiek pre jeden nosník príslušnú bočnú plochu 62 priameho hranola 61, uloženého v oblasti rohu dnovej alebo stropnej plochy stavebného dielca. Môže však byť tiež pevne spojený s bočnou plochou 62 takéhoto hranolu 61, napríklad skrutkovaním alebo zváraním. Bočné plochy 62 hranolu 61 však pritom prebiehajú vždy kolmo k pozdĺžnej osi nosníka 4, 5, vybiehajúceho z príslušného rohu stavebného dielca a uloženého v dnovej alebo stropnej ploche stavebného dielca. Zo stropnej alebo dnovej plochy hranolu 61 vychádzajú nosné stĺpy 56, usporiadané zvislo v stavebnej konštrukcii a tvoriace bočné hrany stavebného dielca. Na obr. 23 až 26 majú stĺpy prierez v tvare písmena I a sú svojimi čelnými plochami, prípadne pri vložení dosky, pevne spojené zváraním alebo zoskrutkovaním s dnovou alebo stropnou plochou hranolu.

Obr. 27 a 28 znázorňujú vytvorenie rohu, ako k nemu doúnádza, keď sú dva stavebné dielce, vytvorené každý ako osemuholníkový hranol, uložené s dosadnutím k sebe, pričom jeden nosník 5a dnovej alebo stropnej plochy jedného (osemuholníkového) hranolu je uložený rovnobežne s nosníkom 5a dnovej alebo stropnej plochy susedného stavebného dielca. V rohu stavebného dielca je medzi nosníkmi 5, 5a dnovej alebo stropnej plochy stavebného dielca, zvierajúcimi tu spolu tupý uhol, vsadené hranolovité teleso 63. Toto teleso 63 má plochu 64, usporiadanú rovnobežne s pozdĺžnou osou nosníka 5a dvoch nosníkov 5, 5a, navzájom spolu zvierajúcich tupý uhol. Plocha 64 tvorí prípojnú dosku pre nosník 4 roštu uloženého na dnovej alebo stropnej ploche stavebného dielca.

Ďalej môže byť na vonkajšej strane nosníka 5 obidvoch nosníkov 5, 5a, zvierajúcich spolu tupý uhol, uložené prizmatické prípojné teleso 65, 65a, pričom každé z týchto prizmatických telies má prípojnú plochu 66, prebiehajúcu kolmo k pozdĺžnej osi tohto nosníka 5a, ktorý je orientovaný smerom od nosníka 5, opatreného prípojným telesom 65, 65a. Prípojné telesá 65, 65a môžu byť určené na spojenie s nosníkom 5b (obr. 1), usporiadaného v diagonále štvoruholníka 2, vznikajúceho medzi štyrmi susednými osemuholníkovými stavebnými dielcami. Samozrejme, môže byť tiež uložený v druhej diagonále štvoruholníka 2 nosník, neznázornený na obr. 1 a prebiehajúci kolmo na nosník 5b aby sa ešte viac zvýšil výstužný účinok, ktorý je už dosahovaný nosníkom 5b.

U stĺpa 67, znázorneného na obr. 29, sú použité dva nosné profily 67a, 67b v tvare písmena T, ktoré sú pre vytvorenie stĺpa uložené tak, že sa vzájomne dotýkajú pozdĺž bočnej hrany 70 vždy jednej príruby 69 T-profilov a sú navzájom spojené napríklad zváraním. Steny T-profilov 67a, 67b môžu byť navzájom spojené tiež zváraním, ak sa vzájomne dotýkajú.

Na vystuženie stĺpu 67 môže byť použitý uholníkový profil 74, priliehajúci svojimi ramenami 72, 73 k stenám 71 T-profilov 67a, 67b a je tu pevne spojený so stenami, napríklad skrutkami, nitmi a podobne, alebo zváraním. K prírubám 69 môžu byť pripojené vonkajšie stenové dielce (fasádové dielce) 87 a k stenám 71 vnútorné stenové dielce 88. Priestor zostávajúci medzi vonkajšími stenovými dielcami 87 a vnútornými stenovými dielcami 88 môže byť využitý pre izolačné a/alebo inštalačné úseky, napríklad na uloženie vykurovacích rúrok alebo pre elektrické vedenie.

Stĺp 68, znázornený na obr. 30, je tvorený l-profilmi 68a, 68b, ktoré k sebe dosadajú koncami obidvoch prírub 75, 76 a sú tu navzájom pevne spájané. Obidve príruby 75, 76 každého z obidvoch l-profilov sú nerovnako dlhé, takže pri vzájomnom doliehaní l-profilov 68a, 68b sa medzi profilmi vytvára uhol, ktorého veľkosť závisí od dĺžky skrátenej príruby 75 každého z l-profilov. Medzi navzájom k sebe dosadajúcimi okrajmi prírub 75, 76 l-profilov 68a, 68b môže byť uložená spojovacia doska 77. Podobne ako vo vyhotovení podľa obr. 29 môžu byť k prírubám 75 a 76 pripojené vonkajšie stenové diely 87 alebo vnútorné stenové diely 88.

Do prizmatického prípojného telesa 61 alebo hranolu 63, 66 môžu byť vsadené puzdrá 78 a 79, ako to znázorňujú obr. 31 a 32, v ktorých sú vsadené neotáčavé matice 80 a 81, prípadne tiež pevne spojené s vnútornou stenou puzdra, do ktorých sú zaskrutkovateľné neznázornené závitové čapy na spájanie prípojných dosiek s prizmatickým prípojným telesom 61 alebo hranolom 63, 66 tak, ako je schematicky znázornené na obr. 23 až 26. Do puzdier 78 a 79 môže byť vložený tuk kvôli ochrane proti korózii.

Vo vyhotovení podľa obr. 32 je matica 81 uložená posuvne v axiálnom smere puzdra 79, ktorá je však pridržiavaná v puzdre 79 proti otáčaniu. Puzdro 79 môže mať na tento účel obrys odchyľujúci sa od kruhového tvaru alebo môže byť posúvanie v axiálnom smere tiež vyvolávané uložením klinu, ktorý zaisťuje maticu 81 proti otáčaniu. Matica 81 je posuvná medzi dvoma zarážkami 82 a 83. Zarážka 82 je pritom tvorená osadením priechodného otvoru puzdra 79. Druhá zarážka 83 je tvorená vekom 84, zaskrutkovaným do objímky 79, ktorá je z montážnych dôvodov k dispozícii pre maticu 81 a po montáži matice 81 zaskrutkovaná do puzdra 79. Otvory puzdier 79 môžu byf uzatvorené vekami z plastu, aby sa pri doprave zabránilo vnikaniu nečistôt alebo sa zabránilo výstupu tukovej výplne.

Medzi susednými prípojnými doskami môžu byť uložené zvukové tlmiace vložky 85 a 86, ako je zrejmé pre prípojné dosky 20, 21 na obr. 33 a 34, ktoré sú s čelnými stranami l-profilov napríklad pevne spojené zváraním. Zvukovo tlmiace vložky tvoria únosné izolačné prvky, ktoré môžu byť pretvárané rozťahovaním alebo stláčaním a môžu mať tiež tepelne izolačné vlastnosti. Vložky 85 a 86 sú s výhodou vytvorené z plastu (elastomérov) alebo z gumy. Gumové dosky môžu byť zosilnené vložkami, najmä z oceľového drôtu alebo oceľových mriežok. Vložky 85 a 86 dodávajú skeletovej konštrukcii určitú pružnosť, avšak nerušia tuhosť spoja medzi prípojnými doskami 20 a 21 v ohybe. Vložky 85 a 86 môžu byť uložené v nosníkovej kostre vo všetkých prípojných a spojovacích miestach dvoch nosníkov medzi prípojnými doskami. Je tiež možné vkladať medzi vložkami 86 (obr. 34) oceľovú dosku, ktorá je napríklad povrstvená izolačným materiálom.

Konečne môžu byť všetky nosníky alebo stĺpy obalené zvukovo alebo tepelne izolačnou vrstvou. Obalenie pritom môže byť tiež opatrené látkami kvôli zvýšeniu odolnosti voči ohňu. S výhodou môže byť obalenie vyrobené zo svetlého, najmä bieleho materiálu, kvôli odrážaniu žiarenia.

Pružnosť celého skeletu, i keď veľmi malá, dosiahnutá uložením vložiek medzi prípojnými doskami, je výhodná tiež voči zemným otrasom, alebo sa celému systému dodáva určitá poddajnosť.

Na obr. 35 je znázornená prípojná doska 21, na ktorej môže byť pripojený nosník kolmo k dĺžkovému smeru nosníka nesúceho túto prípojnú dosku 21., ako je napríklad potrebné pre pripojenie nosníkových častí 7 k nosníkovým častiam 6 roštu (obr. 2).

Vo vyhotovení podľa obr. 36 je stojka z obr. 2, nachádzajúca sa vpravo dole, posunutá smerom von, takže sa vytvorí sedemuholnik, ktorého dolné ohraničenie zviera s pravým bočným ohraničením pravý uhol. Aj v tomto vyhotovení je v dnovej a v stropnej ploche tyčový rošt zo štyroch navzájom kolmo sa pretínajúcich tyčí, ktoré sú ohybovo iba spojené. To umožňuje vypustiť rušivé stĺpy v rohových bodoch osemuholníka a ako je uvedené vyššie, ich posunúť smerom von, čím sa vytvorí sedemuholnik. Všetky štyri nosníky môžu byť ako na obr. 2 rovnako dlhé a každý nosník môže pozostávať z dvoch dielov 6 a 7, ktoré sú v bodoch kríženia nosníkového roštu spojené ohybovo tuhou konštrukciou 8 s dlhšou časťou 7 kolmo ich križujúceho nosníka.

Podľa obr. 37 sú stojky na koncoch stredného vodorovného nosníka dvoch osemuholníkov, ktoré spolu susedia ich vodorovnými nosníkmi (obr. 1), posunuté smerom von, až ležia v líci s nosníkmi kolmými k vodorovným nosníkom. Pritom nie sú medzi susednými osemuholníkmi už žiadne prídavné nosníky (na rozdiel od obr. 1). Na takto vytvorený osemuholník môžu byť pripojené osemuholníky ako na obr. 1.

Na obr. 38 až 49 sú znázornené usporiadania prípojných dosiek 20, 21, aké môžu byť použité, keď nosník, napríklad podľa obr. 38 nosník nesúci prípojnú dosku 21, má byť vsunutý medzi dva už fixované prvky (nosníky), z ktorých jeden je opatrený napríklad koncovou doskou 20 na obr. 38. Aby sa vsunul prvok (nosník) opatrený koncovou doskou 21, je na koncovej doske 20, ktorej nosník, neznázornený na obrázku, je už upevnený, je opatrený zarážkou 100, na ktorej spočinie prípojná doska 21 vsúvaného prvku po tom, čo bola prostredníctvom spojovacích prvkov spriahnutá s už upevneným nosníkovým prvkom. Zarážka 100 potom drží vsúvaný nosník, ktorý je podľa obr. 38 opatrený prípojnou doskou 21, v polohe, v ktorej môžu byť vsadené zverné skrutky 28 do otvorov 25 prípojných dosiek 20, 21 kvôli konečnému fixovaniu vsunutého prvku, t.j. prvku obsahujúceho prípojnú dosku 21, v už upevnených prvkoch, z ktorých je znázornený iba prvok obsahujúci prípojnú dosku 20.

Obr. 38, 40, 42, 44, 46 a 48 ukazujú prípojné dosky 20 a 21 pred spojením. Obr. 39, 41, 43, 45, 47 a 49 ukazujú potom dosky vždy po spojení.

Vo vyhotovení podľa obr. 38 až 45 je vždy jedna prípojná doska opatrená zarážkou 100. Táto zarážka 100 slúži na doľahnutie vždy susednej prípojnej dosky, ako to ukazujú obr. 38 až 41, alebo na doľahnutie na susednej prípojnej doske, ako to ukazujú obr. 42 až 45.

Obr. 40, 41, 44 a 45, ako i 48 a 49, ukazujú vyhotovenie, pri ktorom zarážka

100 jednej z prípojných dosiek zaberá do na okraji otvoreného stupňovitého vybrania

101 susednej prípojnej dosky. Stupňovité vybranie môže byť pritom dimenzované tak, že zarážka 100 plynulé nadväzuje na vonkajšiu plochu susednej prípojnej dosky, opatrenú vybraním 100.

Ako ukazujú obr. 47 až 49, môžu byť tiež obidve prípojné dosky 20 a 21 opatrené zarážkou 100, pričom každá zo zarážok 100 prilieha vždy na zodpovedajúcej ploche susednej druhej prípojnej dosky, ako je z týchto obrázkov zrejmé.

Obr. 42, 43, rovnako ako i obr. 46 a 47 ukazujú vyhotovenie, v ktorom je zarážka 100 opatrená trnom 102, alebo podobným členom, uloženým rovnobežne s prípojnou rovinou prípojnej dosky, a susedná prípojná doska je opatrená otvorom 103 vychádzajúcim z okraja prípojnej dosky na uloženie trnú 102.

Nosníky tvoriace nosný skelet budovy (prípadne tiež nosníky tvoriace nosníkový rošt) a stojky môžu pozostávať z dutých profilov, ktoré pripadne môžu byť na stavenisku vyplnené v uzloch hmotou, udržiavajúcou tiež pri vysokom tepelnom zaťažení (požiar) ich únosnosť, napr. betónom vystuženým betónom a/alebo plastom alebo zosilneným plastom, napríklad injektovaním. Nosníky a stojky tvoria pritom pri injektovaní hmoty debnenie. Po vytvrdnutí hmoty môže byť debnenie čiastočne alebo celkom odstránené, ale môže tiež zostať na budove ako stratené écbnenie a v tomto prípade môže byť vytvorené z materiálu priepustného pre vzduch. Je však tiež možné vytvoriť skelet, ktorého nosníky a stojky, ako i ich spoje, sa obklopia debnením, ktoré je umiestnené po obvode s odstupom od nosníkov a stojok a ich spojenie, a priestor medzi debnením a nosníkom, stojkami a ich spojenia sa vyplnia prv popísanou hmotou. Po vytvrdnutí hmoty môže byť debnenie napríklad tiež čiastočne odstránené alebo zostať ako stratené debnenie. Vzniká potom skelet, v ktorom ležia nosníky a ich spoje tvoria výstuž vo vnútri stvrdnutej hmoty. Do tohto skeletu potom môžu byť vsadené stenové dielce, ktoré nemajú žiadnu nosnú funkciu.

Nosníky a stojky môžu byť vytvorené z rúrok alebo skriňových profilov. Skriňový profil môže byť tiež vytvorený z dvoch l-profilov, ktoré sú uložené tak, že na seba dosadajú okrajmi prírub a sú tu pevne navzájom spojené, napríklad zváraním, skrutkovaním, nitovaním a podobne, takže sa vytvorí dutina medzi stenami a susednými priľahlými prírubami.

S ohľadom na spolupôsobenie výplne nosníkov pri zaisťovaní únosnosti môžu byť samotné nosníky dimenzované s menším prierezom alebo zaisťuje rovnaký prierez po vyplnení vyššiu únosnosť.

Claims (33)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Budova s najmenej jedným stavebným dielcom, majúcim tvar priameho, predovšetkým osemuholníkového hranolu, ktorého hrany tvoria nosníky, s usporiadaním na spojenie nosníkov, pričom prípadne nosníky, križujúce dnovú alebo stropnú plochu, uložené navzájom k sebe kolmo a prebiehajúce napríklad k protiľahlým rohovým bodom dnovej alebo strešnej plochy, tvoria rošt, vyznačujúca sa tým, že nosníky (4, 6, 7), najmä tie, ktoré sú uložené na dnovej alebo krycej ploche, sú na svojich spojovacích alebo prípojných miestach (uzloch) opatrené prípojnými doskami (20, 21; 30, 31; 34, 35; 38, 39; 50, 53), ktoré sú spájateľné pomocou spojovacích prvkov (22, 26, 27, 33, 36, 42), umiestnených na prípojných doskách a uvádzateľných navzájom do záberu napríklad na spusoo zámky a kľúča, vybrania a kolíka a podobne, pričom prípadne na konečné nosné spojenie prípojných dosiek obsahuje skrutky, prechádzajúce otvormi prípojných dosiek, alebo zváranie, znitovanie a podobne.
2. 2. Budova podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že na jednom spojovacom mieste dvoch nosníkov (napr. 6, 7) sú tu spolupôsobiace prípojné dosky (20, 21; 30, 31; 34, 35; 38, 39; 50, 53), jednej dvojice prípojných dosiek opatrené otvormi (25) na uloženie upínacích skrutiek (28).
3. 3. Budova podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že z dvoch navzájom spojovateľných prípojných dosiek (20, 21) je opatrená jedna výbežkom (23) vyčnievajúcim z roviny prípojnej dosky a druhá prípojná doska (20) je opatrená vybraním (24) pre hlavne presné zasunutie výbežku (23), priši..'.'. výbežok (23) a vybranie (24) končia vo vnútri roviny prípojnej dosky (20, 21) (obr. 16 až 22).
4. 4. Budova podľa nároku 3, vyznačujúca sa tým, že výbežok (23) je v oblasti jeho prechodu do roviny prípojnej dosky opatrený podrezaním, napríklad ako hlava (22, 26, 27) v tvare písmena T, hlava rybinovitého tvaru alebo hlava majúca obvod v podstate v tvare písmena C, pričom vybranie (24) má profil zodpovedajúci podrezaniu výbežku (23), napríklad drážku v tvare písmena T, rybinovitú drážku alebo drážku v tvare písmena C.
5. 5. Budova podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že navzájom spájané prípojné dosky (34, 35) sú navzájom do seba zahákované, pričom vždy jeden z kolíkov (36) vystupujúcich z roviny prípojných dosiek má na svojom konci zahnutie (54) a susedná prípojná doska (35 alebo 34) má priechod (37) na prestrčenie kolíka (36), pričom zahnutie (54) sa zachytáva v oblasti okraja priechodu (37) za prípojnú dosku (35 alebo 34) (obr. 10 až 13) a kolík (36) spoločne so zahnutím (54) zaisťuje spájané nosníky proti priečnym a ťahovým silám až ku konečnému upevneniu.
6. 6. Budova podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že z roviny jednej z dvoch navzájom spájaných prípojných dosiek (30, 31) vystupujú najmenej dva vsadzovacie kolíky (33) a susedná prípojná doska (30) obsahuje priechodné otvory (32) na uloženie vsadzovacích kolíkov (33), pričom voľné konce vsadzovacích kolíkov (33) sú opatrené závitom a vyčnievajú von z priechodných otvorov, pričom na koncoch vsadzovacích kolíkov (33), vyčnievajúcich z priechodného otvoru, sú naskrutkovateľné matice (55) pre konečné upevnenie na prenos síl alebo sú konce vsadzovacích kolíkov pretvorené na nitové hlavy, pričom konce vsadzovacích kolíkov môžu byť vytvorené bezzávitovo (hladko) (obr. 14, 15).
7. 7. Budova podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že prípojné dosky (38, 39) majú v priereze tvar písmena U, pričom ramená (40, 45) tvaru U sú nerovnako dlhé a do priestoru medzi ramenami U (40, 45) jednej prípojnej dosky (38 alebo 39) je vsaditeľné vždy dlhšie rameno U (45) susednej dosky, takže prípojné dosky (38, 39) sú navzájom do seba zahákované (obr. 7 až 9).
8. 8. Budova podľa nároku 7, vyznačujúca sa tým, že každá základňová stena (41) prierezu prípojnej dosky (38, 39) v tvare písmena U je opatrená kolíkom (42) usporiadaným v smere ramien U (40, 45) a z čelnej plochy (44) každého dlhého ramena (45) vybieha slepé vŕtanie (43) pre zasunutie kolíka (42) (obr. 7 až 9).
9. 9. Budova podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 8, vyznačujúca sa tým, že jedna z prípojných dosiek (20, 21; 30, 31; 34, 35; 38, 39; 50, 53) tvorí bočnú plochu (62) priameho hranolu (61), uloženého v oblasti vždy jedného rohu dnovej alebo stropnej plochy stavebného dielca alebo je s bočnou plochou (62) takéhoto hranolu (61) pevne spojená, pričom bočné plochy (62) hranolu (61), slúžiace pre pripojenie nosníkov, prebiehajú kolmo k pozdĺžnej osi nosníkov (4, 5), vybiehajúcich z príslušného rohu stavebného dielca a ležiacich v dnovej aieúo stropnej ploche stavebného dielca (obr. 23 až 26).
10. 10. Budova podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 8, vyznačujúca sa tým, že v rohu stavebného dielca medzi nosníkmi (5, 5a) dnovej alebo stropnej plochy stavebného dielca zvierajúcimi tu navzájom tupý uhol, je vsadené prizmatické teleso (63) , majúce plochu (64), prebiehajúcu rovnobežne s pozdĺžnou osou jedného (5a) z obidvoch nosníkov (5, 5a), vzájomne zvierajúcich tupý uhol, ktorú tvorí prípojná doska pre nosník (4) tvoriaca tyč roštu alebo je s takouto prípojnou doskou pevne spojená (obr. 27, 28).
11. 11. Budova podľa nároku 10, vyznačujúca sa tým, že na vonkajšej strane jedného (5) z obidvoch nosníkov (5, 5a), vzájomne zvierajúcich tupý uhol, je uložené prizmatické prípojné teleso (65, 65a), obsahujúce prípojnú plocha (66), usporiadanú kolmo k pozdĺžnej osi nosníka (5a), ktorý je orientovaný smerom od nosníka (5), ktorý sa má opatriť prípojným telesom (65, 65a), a prípadne je určený na spojenie s nosníkom (5b), usporiadaným v diagonále štvoruholníka (štvorca), vznikajúceho medzi vždy štyrmi susednými osemuholníkovými stavebnými dielcami (1) (obr. 27, 28).
12. 12. Budova podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 11, vyznačujúca sa tým, že bočné hrany stavebného dielca tvoria nosné stĺpy (56, 67, 68).
13. 13. Budova podľa nároku 12, vyznačujúca sa tým, že nosné stĺpy (56) majú prierez v tvare písmena I a sú svojou čelnou plochou spojené so vždy dnovou plochou alebo stropnou plochou prizmatického telesa (61), uloženého v rohoch stavebného dielca pre pripojenie nosníkov (4, 5) dnovej ai°bn stropnej plochy stavebného dielca (obr. 23 - 25).
14. 14. Budova podľa nároku 12, vyznačujúca sa tým, že stĺpy (67) sú tvorené dvoma T-profilmi (67a, 67b), ktoré sa navzájom dotýkajú pozdĺž bočnej hrany (70) vždy jednej príruby (69) T-profilu a sú napríklad navzájom spolu spojené zváraním, pričom prípadne konce stien (71) T-profilov (67a, 67b) sú napríklad navzájom spojené napríklad zváraním a/alebo uholníkovým profilom (74), priliehajúcim svojimi ramenami (72, 73) k stenám profilov (67a, 67b) (obr. 29).
15. 15. Budova podľa nároku 12, vyznačujúca sa tým, že stĺpy (68) sú tvorené dvoma l-profilmi (68a, 68b), ktoré na seba dosadajú koncami svojich prírub (75, 76) a sú tu pevne navzájom spolu spojené, pričom obidve príruby (75, 76) každého z obidvoch l-profilov (68a, 68b) sú nerovnako dlhé (obr. 30).
16. 16. Budova podľa nároku 15, vyznačujúca sa tým, že medzi na seba dosadajúcimi okrajmi prírub (75, 76) l-profilov (68a, 68b) je uložená stužujúca doska (77).
17. 17. Budova podľa najmenej jedného z nárokov 9 až 11, vyznačujúca sa tým, že do prizmatického prípojného telesa (61) alebo hranolu (63, 66) sú vsadené puzdrá (78, 79), v ktorých sú pripojené k vnútornej stene puzdrá s istením proti otáčaniu a prípadne tiež pevné matice (80, 81) pre závitové drieky pre ^''ovanie prípojných dosiek, pričom do puzdra (78, 79) je napríklad uložiteľný tuk ako ochrana proti korózii (obr. 31, 32).
18. 18. Budova podľa nároku 17, vyznačujúca sa tým, že matica (81) je v puzdre (79) uložená s istením proti otáčaniu, avšak s posuvným vedením v axiálnom smere puzdra (79) medzi dvoma zarážkami (82, 83), z ktorých jedna (83) je s výhodou tvorená krytom (84), tvoriacim dno puzdra, napríklad zaskrutkovaným do puzdra (79) (obr. 32).
19. 19. Budova podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 18, vyznačujúca sa tým, že medzi prípojnými doskami (20, 21; 30, 31; 34, 35; 38, 39; 50, 53) sú vložené vložky tlmiace zvuk (85, 86) napríklad gumové dosky, ktoré sú prípadne vystužené vložkami hlavne z ocele (obr. 33, 34).
20. 20. Budova podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 19, vyznačujúca sa tým, že všetky nosníky skeletu, prípadne i výplňové dielce (stenové, podlahové a stropné dielce), vsadzované do skeletu, sú obalené zvukovo a/alebo tepelne izolačnou vrstvou, najmä odolnou voči ohňu.
21. 21. Budova podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že z dvoch navzájom spájaných prípojných dosiek (20, 21) vždy najmenej jedna prípojná doska (20), s výhodou však obidve prípojné dosky (20, 21), obsahuje zarážku (100) presahujúcu prípojnú rovinu dosiek, s výhodou kolmo, pre dosadnutie susedr.sj prípojnej dosky alebo dosadnutie na túto susednú prípojnú dosku (21, 20) (obr. 38 - 49).
22. 22. Budova podľa nároku 21, vyznačujúca sa tým, že zarážka (100) jednej z prípojných dosiek zasahuje do stupňovitého vybrania (101) susednej prípojnej dosky, otvoreného na okraj, pričom zarážka (100) s výhodou nadväzuje na vonkajšiu plochu susednej prípojnej dosky, opatrenú vybraniami (101) (obr. 40, 41,44, 45, 48, 49).
23. 23. Budova podľa nároku 21 alebo 22, vyznačujúca sa tým, že zarážka (100) je opatrená kolíkom (102) uloženým rovnobežne s prípojnou rovinou prípojnej dosky alebo podobným prostriedkom a susedná prípojná doska obsahuje otvor (103), vystupujúci z okraja prípojnej dosky, na uloženie kolíka (102) (obr. 42, 43, 46, 47).
24. 24. Budova podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 23, vyznačujúca sa tým, že kvôli zvýšeniu únosnosti sú dutiny nosníkov pozostávajúcich z dutých profilov vyplnené hmotou, udržiavajúcou si svoju únosnosť tiež pri vysokom tepelnom zaťažení (požiari), napríklad betónom, vystuženým betónom a/alebo plastom alebo vystuženým plastom.
25. 25. Budova podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 23, vyznačujúca sa tým, že nosník, ako i jeho spoje sú obklopené hmotou udržiavajúcou si svoju únosnosť tiež pri vysokom tepelnom zaťažení, ktorá bola uložená vyplnením priestoru medzi nosníkmi a ich spojením a debnením, s odstupom obklopujúcim nosníky a ich spoje.
26. 26. Spôsob zhotovovania budovy podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 24, najmä podľa nároku 24, vyznačujúci sa tým, že nosníky sa použijú ako debnenie pre skelet alebo pre úsek skeletu, pričom dutiny nosníkov sa vyplnia tvrdnúcou hmotou, napríklad betónom.
27. 27. Spôsob podľa nároku 26, vyznačujúci sa tým, že tvrdnúca hmota sa injektuje do dutín nosníkov pod tlakom.
28. 28. Spôsob podľa nároku 26 alebo 27, vyznačujúci sa tým, že nosníky po vytvrdnutí hmoty zostávajú na mieste a tvoria stratené debnenie.
29. 29. Spôsob zhotovovania budovy podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 23 a 25, najmä podľa nároku 25, vyznačujúci sa tým, že nosníky, ako i ich spojenia sa obklopujú debnením, ktoré sa uloží s odstupom okolo nosníkov, ako i ich spojenia a na vytvorenie skeletu budovy sa priestor medzi debnením a nosníkmi a ich spojmi vyplní hmotou, napríklad betónom a/alebo plastom a hmota sa po vyplnení nechá vytvrdnúť.
30. 30. Spôsob podľa nároku 29, vyznačujúci sa tým, že sa po vytvrdnutí hmoty debnenie napríklad tiež čiastočne odstráni, takže nosníky, ako i ich spoje, vytvárajú výstuž vo vnútri stvrdnutej hmoty.
31. 31. Budova podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 25, vyznačujúca sa tým, že najmenej jeden stavebný dielec v budove, vytvorený ako priamy hranol, má v pôdorysnej ploche tvar sedemuholníka, vytvoreného z osemuholníka predĺžením dvoch bočných hrán osemuholníka, nadväzujúcich na jednu stranu osemuholníka, až k ich priesečníku (obr. 36).
32. 32. Budova podľa najmenej jedného z nárokov 1 až 25, vyznačujúca sa tým, že najmenej jeden stavebný dielec v budove, vytvorený ako priamy hranol, má v pôdorysnej ploche tvar nepravidelného osemuholníka, pričom vzájomne protiľahlé bočné hrany majú rovnakú dĺžku a sú spolu rovnobežné (obr. 37).
33. 33. Budova podľa nároku 32, vyznačujúca sa tým, že dve bočné hrany nepravidelného osemuholníka, vzájomne spolu spojené cez ďalšiu bočnú hranu, sú navzájom kolmé a majú s výhodou nerovnakú dĺžku (obr. 37).