SK14632003A3

SK14632003A3 - Kombinovaná terapia pri použití anti-EGFR protilátok a antihormonálnych činidiel

Info

Publication number: SK14632003A3
Application number: SK1463-2003A
Authority: SK
Inventors: Oliver Rosen; Andreas Harstrick
Original assignee: Merck Patent Gmbh
Priority date: 2001-05-08
Filing date: 2002-04-22
Publication date: 2004-03-02
Also published as: MXPA03010121A; HUP0303976A3; KR20040029975A; PL363322A1; RU2003134180A; BR0209147A; HUP0303976A2; EP1385546A1; CZ20033226A3; US20070202101A1; JP2004528368A; US20040131611A1; CN1507355A; CA2449166A1; WO2002089842A1; AU2002315306B2; ZA200309437B

Description

Vynález sa týka kombinovanej terapie na liečenie nádorov a nádorových metastáz, predovšetkým nádorov prsníka a prostaty podávaním anti-EGFR (Herl) protilátok a antihormonálnych činidiel prípadne spolu s inými cytotoxickými činidlami a/alebo s chemoterapeutickými činidlami. Spôsob a farmaceutické prostriedky, obsahujúce také činidlá, môžu pôsobit synergistickou potenciáciou javu inhibície proliferácie nádorových buniek každého individuálneho terapeutického činidla, za dosahovania účinnejšej liečby ako pri podávaní jednotlivých zložiek samotných .

Doterajší stav techniky

Tyrozínkinázy sú triedou enzýmov, ktorá katalyzuje prenos koncovej fosfátovej skupiny adenozíntrifosfátu na tyrozínové zvyšky v proteínových substrátoch. Predpokladá sa, že tyrozínkinázy cestou fosforylácie substrátu majú rozhodujúcu úlohu v signálnej transdukcii pre rad bunkových funkcií. Hoci je presný mechanizmus signálnej transdukcie doposiaľ nejasný, ukázalo sa, že tyrozínkinázy sú významnými prispievajúcimi faktormi v proliferácii buniek, v karcinogenéze a v diferenciácii buniek.

Tyrozínkinázy je možné zaradit do kategórie receptorových typov nereceptorových typov. Obidva typy, receptorový a nereceptorový, tyrozínových kináz sa účastnia v bunkových signálnych dráhach vedúcich k početným patologickým stavom vrátane rakoviny, psoriázy a hyperimunitných odoziev. Veľa tyrozínkináz sa podieľa na rastu buniek i na angiogenéze.

Tyrozínkinázy nereceptorového typu majú početné podrodiny vrátane Src, Frk, Btk, Csk, Abl, Zap70, Fes/Fps, Fak, Jak, Ack a LIMK. Každá z týchto podrodín je ďalej podrozdelená na rôzne receptory. Napríklad Src podrodina je jednou z najväčších rodín a zahŕňa Src, Yes, Fyn, Lyn, Lck, Blk, Hck, Fgr a Yrk. Podrodina Src enzýmov je spojovaná s onkogenézou. Podrobnejšie nereceptorový typ tyrozínkináz opísal Bolen (Oncogene 7, str. 2025 až 2031, 1993) .

Tyrozínkinázy receptorového typu majú extracelulárnu transmembránovú a intracelulárnu porciu, zatial čo tyrozínové kinázy nereceptorového typu sú úplne intracelulárne. S receptorom viazané tyrozínkinázy sú transmembránové proteíny, ktoré obsahujú extracelulárnu ligandovú viažucu doménu, transmembránovú sekvenciu a cytoplazmovú tyrozínkinázovú doménu. Tyrozínkinázy receptorového typu sa skladajú z velkého počtu transmembránových receptorov s rôznou biologickou aktivitou. Skutočne boli identifikované rôzne podrodiny tyrozínkináz receptorového typu. Implikované tyrozínkinázy obsahujú receptory fibroblastového rastového faktoru (FGF), receptory epidermálneho rastového faktoru (EGF) rodiny ErB hlavnej triedy a z doštičiek odvodené receptory rastového faktoru (PDGF). Zúčastnené sú aj receptory nervového rastového faktoru (NGF), receptory z mozgu odvodeného neurotropného faktoru (BDNF) a receptory neurotrofínu 3(NT-3) a receptory neurotrofínu 4(NT-4).

Jedna podrodina tyrozínkinázy receptorového typu, označovaná ako podrodina HER alebo ErbB, sa skladá z EGFR (ErbBl), HER2 (ErbB2 alebo pl85neu), HER3 (ErbB3) a HER4 (ErbB4 alebo tyro2). Ligandy tejto podrodiny receptorov zahŕňajú epiteliálny rastový faktor (EGF), TGF-a, arafiregulin, KB-EGF, betacolulin a heregulin. Podrodina PDGF zahŕňa rodinu FLK, ktorá ss skladá z receptoru kinázovej inzertnej domény (KDR).

EGFR, kódovaný génom erbBl, bol účelove implikovaný v ludskom zhubnom bujnení. Predovšetkým bola pozorovaná EGFR zvýšená expresia pri rakovine prsníka, močového mechúru, píúc, hlavy, krku a žalúdku rovnako ako gliomastómov. Zvýšená EGFR receptorová expresia je často spojená so zvýšenou produkciou ligandu EGFR, transformačného rastového faktoru alfa (TGFa), rovnakými nádorovými bunkami vedúcou k aktivácii receptoru autokrinovou stimulačnou dráhou (Baselga a Mendelsohn, Pharmac. Ther. 64, str. 127 až 154, 1994). Receptor EGF je transmembránový glykoproteín, ktorý má molekulovú hmotnosť 170 000 a nachádza sa v mnohých typoch eplteliálnych buniek. Je aktivovaný aspoň tromi ligandami, EGF, TGF-α (transformačný rastový faktor alfa) a amfiregulinom. Ukázalo sa, že ako epidermálny rastový faktor (EGF) tak transformačný rastový faktoralfa (TGF-α) sa viažu na receptor EGF, čo vedie k bunkovej proliferácii a rastu nádoru. Tieto rastové faktory sa neviažu na HER2 (Ulrich a Schlesinger, Celí 61, str. 203, 1990). V rozpore s početnými rodinami rastových faktorov, ktoré navodzujú receptorovú dimerizáciu vplyvom svojej dimérnej povahy (napríklad PDGF), monomérne rastové faktory, ako je EGF, obsahujú dve väzbové miesta pre svoje receptory, a preto môžu zositovať dva susediace receptory TGF (Lemmon a kol. EMBO J. 16, str. 281, 1997). Receptorová dimerizácia je nezbytná na stimuláciu vnútornej katalytickej aktivity a na autofosforyláciu receptorov rastových faktorov. Pripomína sa, že receptorové proteínové tyrozínkinázy (PTK) sú schopné absolvovať ako homodimerizáciu tak heterodimerizáciu.

Ukázalo sa, že anti-EGF receptorové protilátky tým, že blokujú EGF a TGF-α väzbu na receptor, môžu inhibovať proliferáciu nádorových buniek. Vzhladom na tento poznatok bol vyvinutý rad myších a potkaních monoklonálnych protilátok proti receptoru TGF a testovaný na schopnosť inhibovať rast nádorových buniek in vitro (Modjahedi a Dean, J. Oncology 4, str. 277, 1994). Ako humanizovaná monoklonálna protilátka 425 (hMAb 425, US 5 558864, EP 0531472) tak chimérna monoklonálna protilátka 225 (cMAb 225, US 4 943533 a EP 0359282) sú zamerané na receptor TGF a ukázali svoju účinnosť v klinických pokusoch.

Preukázalo sa, že protilátka C225 inhibuje EGF-sprostredkovaný rast nádorových buniek in vitro a inhibuje tvorenie ludských nádorov in vivo v holých myšiach. Okrem toho sa ukázalo, že protilátka pôsobí predovšetkým v synergii s určitými chemoterapeutickými činidlami (ako sú doxorubicin, adriamycin, taxol a cis-platina) na vykorenenie ludských nádorov in vivo v xenoimplantátových myších modeloch. Ye a kol. (Oncogene 18, str. 731, 1999) uvádza, že ludské bunky rakoviny vaječníkov môžu byt s úspechom spracované kombináciou ako cMAb 225 tak humanizovanej MAb4D5, ktoré sú zamerané na receptor HER2.

Druhý člen rodiny ErbB, HER2 (ErbB2 alebo pl85-neu), bol pôvodne identifikovaný ako produkt transformujúceho génu z neuroblastómov chemicky ošetrovaných potkanov. Aktivovaná forma nového proto-onkogénu je výsledkom bodovej mutácie (valín na glutámovú kyselinu) v transmembránovom úseku kódovaného proteínu. Zosilnenie ludského homológu neu sa pozoruje v rakovine prsníka a vaječníkov a je vo vztahu k špatnej prognóze (Slamon a kol., Science 235, str. 177 až 182, 1987; Slamon a kol., Science 244, str. 707 až 712, 1989; US 4 968603). ErbB2 (HER2) má molekulovú hmotnosť približne 185000, so značnou homológiou s receptorom EGF (HER1), i keď špecifický ligand pre HER2 nebol doposial zretelne identifikovaný.

Ďalej sa zistilo, že protilátka 4D5 zameraná na receptor HER2 senzitizuje ErbB-nadmerne expresujúce bunkové línie nádoru prsníka na cytotoxické pôsobenie TGFa (US 5 677171). Rekombinantná humanizované verzia myšej protilátky anti-ErbB2 4D5 (huMAb4D5-8, rhuMAb HER2 alebo HERCEPTIN^R; US 5 821337) je klinicky aktívna pri pacientkách s ErbB2-nadmerne expresujúcimi metastatickýr.i rakovinami prsníka, ktoré absolvovali vopred extenzívnu antirakovinovú terapiu (Baselga a kol., J.

CJ.in. Oncol. 14., str. 737 až 74 4, 1996). HERCEP^rľIK^x získa?, obchodné schválenie v roku 1998 na liečenie pacientiek s metástázovou rakovinou prsníka, ktorých nádory nadmerne expresujú proteín ErbB2.

Rakovina prostaty a rakovina prsníka sú najčastejšie diagnostikovanými rakovinami u mužov a žien a sú zodpovedné za niekolko stoviek tisíc úmrtí ročne v celom svete. V počiatočnom štádiu sú na orgány obmedzené rakoviny prostaty a prsníka zvládané chirurgicky alebo ožiarovaním, pokial pacient nezomrie z príčin nesúvisiacich s rakovinou. Karcinómy ako je rakovina prsníka, rakovina hrubého čreva a adenokarcinómy sú charakteristické rýchlym delením buniek. Preto sa tieto rakoviny liečia chemoterapeutickými činidlami, ktoré inhibujú rýchle delenie buniek. Na rozdiel od toho nie je rakovina prostaty charakterizovaná rýchlym delením buniek. Preto vykazujú bežné chemoterapeutické činidlá všeobecne malú účinnost proti rakovinám prostaty. Rakoviny prostaty sú často citlivé na hormonálne ošetrenie. Bežne schváleným liečením rakoviny prostaty je chirurgická kastrácia, chemická kastrácia alebo kombinácia chirurgickej a chemickej kastrácie.

Odstránenie vajec, orgánu produkujúceho primárny testosterón, znižuje hladinu cirkulujúcich androgénov na menej ako 5 % normálnych hladín. Toto zníženie hladiny androgénu inhibuje rast nádoru prostaty. Hoci sú protinádorové účinky chirurgickej kastrácie priame, protinádorové účinky môžu byt dočasné. Chirurgická kastrácia vedie často ku klonálnej selekcii od androgénu nezávislých buniek nádoru prostaty. To vedie k novému rastu nádoru prostaty vo forme, ktorá proliferuje bez testosterónovej alebo DHT stimulácie (Isaacs a kol., Cancer Res. 41, str. 5070 až 5075, 1981); Crawford a kol. IV. Eng. J. Med. 321, str. 419 až 424, 1989). Chemická kastrácia (nazývaná tiež liečebná kastrácia) často nahradzuje chirurgickú kastráciou ako počiatočná liečba.

Rakovina prostaty a rakovina prsníka sa podielajú na jedinečnej skutočnosti, že sú väčšinou stimulované v raste steroidnými pohlavnými hormónmi (estrogény pre rakovinu prsníka a androgény pre rakovinu prostaty). Steroidné pohlavné hormóny vysielajú svoje stimulačné signály väzbou na špecifické receptory. Receptory estrogénu a androgénu je možné nájsť na približne 75 % buniek rakoviny prsníka a takmer na 100 % buniek rakoviny prostaty a sú členmi superrodiny receptoru nukleárnych hormónov, ktorá zahŕňa receptory pre steroidné hormóny, tyroidné hormóny, lipofilné vitamíny, ako sú vitamín A a D, a osirené receptory, ktoré majú štruktúru konzistentnú s inými členmi superrodiny, nemajú však identifikované ligandy (Evans Science 240, str. 889 až 895, 1988). Receptory riadia génovú expresiu interakciou so špecifickými sekvenciami DNA v promoteroch delových génov (Glass, Endocr. Rev. 15, str. 391 až 407, 1994).

Nukleárne receptory sa delia na dve podrodiny: rodinu tyroid/kyselina retínová/vitamín D (TRV) a rodinu steroid receptoru (R_s)· Receptory steroidného hormónu sa viažu na svoje príslušné HRE spôsobom závislým od ligandu, zatial čo niektoré receptory, ako je receptor tyroidného hormónu (T3R) a receptor retínovej kyseliny (RAR/RXR) sa viažu na ich zodpovedajúce elementy spôsobom závislým od ligandu. Steroidné receptory majú úlohu v normálnom zdraví a v spektre chorobných stavov, vrátane rakoviny, zápalu, endokrinných porúch a orálnej antikoncepcie. Prírodné steroidné hormóny produkované žľazami s vnútornou sekréciou sa viažu na receptory steroidných hormónov v delových orgánoch.

Ako prírodné steroidné hormóny sa uvádzajú estrogény, progestiny, androgény, glukokortikoidy a mineralokortikoidy. Tieto hormóny sú definované ako agonisty a komplexy hormón-receptor modulujú špecifickú génovú transkripciu buď zvyšovaním alebo znižovaním transkripčnej rýchlosti.

Steroidné agonisty majú pleiotropické fyziologické účinky na rad tkanív, napríklad estradiol a progesterón regulujú génovú transkripciu v orgánoch, ako sú obličky, vaječníky, cervix, maternica, kosti, pokožka, prsník, srdce, hypofýza a mo7 zog. Hormóny steroidnej receptorovej podrodiny sa používajú na liečenie mnohých porúch a pri zdravých ľuďoch na orálnu antikoncepciu a medzi inými na hormonálnu substitučnú liečbu.

Často je liečebne žiadúce blokovať pôsobenie steroidných hormónových agonistov. Preto sa syntetizovali antagonisty steroidných receptorov, ktoré sa používajú v liečení rakoviny prsníka, endometriálnej rakoviny a rakoviny prostaty ako činidel na prevenciu rozvinutia rakoviny alebo na blokovanie abnormálneho rastu a ako antikoncepčných činidiel. Tieto antagonisty sú ligandy tiež na receptory steroidov, avšak všeobecne majú účinky, ktoré sú opačné, než aké produkujú agonisty.

Pôsobenie agonistu receptoru steroidu je komplexné. Často majú dvoje agonistové/antagonistové účinky. Napríklad antagonista môže mať čiastočne biologické pôsobenie agonistu; a tým antagonista môže blokovať aktivitu agonistu, čo vedie k podstatne zníženej aktivite agonistu. Antagonisty môžu mať tiež žiadúce antagonistické účinky na tkanivo (napríklad prsníka), ale môžu mat agonistický účinok v inom tkanive (napríklad v maternici). Agonistický účinok antagonistu môže mať alebo nemusí mať nežiadúci vedľajší účinok. Podobne pri liečení rakoviny môže mat antagonistový ligand spočiatku žiadúci inhibičný účinok na nádor, avšak časom sa ligand prepne na agonistovi podobný efekt a rakovina opäť začne bujnieť.

Typickým príkladom je LHRH (luteinizing hormone-releasing hormone). Aktívne zlúčeniny LHRH podané v individuálnych samotných vyšších dávkach stimulujú produkciu hormónov (agonistická činnosť), zatiaľ čo kontinuálne malé dávky uvedených zlúčenín pôsobia ako antagonisty inhibujúce efekt uvoľňovania hormónov.

Angiogenéza, čiže neovaskularizácia, je proces tkanivovej vaskularizácie, ktorá vyvoláva prerastanie nových krvných ciev do tkaniva. Proces prebieha infiltráciou endoteliálnych buniek a buniek hladkého svalstva. Predpokladá sa, že proces prebieha jednou z troch ciest: (1) cievy môžu byt výhonkami stávajúcich ciev; (2) nové vytváranie ciev môže pochádzať od prekurzorových buniek (vaskulogenézy); alebo (3) sa môže zväčšovať- priemer stávajúcich malých ciev (Blood a kol., Bioch. Biophys. Acta 1032, str. 89, 1990). Je známe, že cievne endoteliálne bunky obsahujú aspoň päť integrínov závislých od RGD, vrátane receptoru vitronektínu (α_νβ₃ alebo α^β₅), receptoru kolagénu typu I a IV, receptoru laminínu, receptoru systému fibronektín/ laminín/kolagén a receptoru fibronektínu (Davies a kol., J. Celí. Biochem. 51, str. 206, 1993). Je známe, že bunky hladkého svalstva obsahujú aspoň šesť integrínov závislých od RGD vrátane α_νβ₃ a «_νβ₅·

Angiogenéza je dôležitý proces v neonatálnom raste, je však tiež dôležitá pri hojení rán a v patogenéze najrôznejších klinicky dôležitých chorôb vrátane zápalov tkaniva, artritídy, psoriázy, rakoviny, diabetickej retinopatie, svalovej degenerácie a iných neovaskulárnych očných chorôb. Tieto klinické celky, súvisiace s angiogenézou, sa označujú ako angiogénové choroby (Folkman a kol., Science 235, str. 442, 1987).

Inhibícia adhézie buniek in vitro pri použití monoklonálnych protilátok, imunospecifických pre rôzne integrínové a alebo β podjednotky, ovplyvňuje vitronektínový receptor α_νβ₃ pri bunkovej adhézii rôznych bunkových typov vrátane mikrovaskulárnych endoteliálnych buniek (Davies a kol., J.

Celí. Biol. 51, str. 206, 1993).

Integríny sú triedou bunkových receptorov, o ktorých je známe že viažu proteíny extrabunkovej matrice a sprostredkovávajú vzájomné pôsobenie systémov bunka-bunka a bunka-extracelulárna matrice, označované všeobecne ako javy bunkovej adhézie. Integrínové receptory tvoria rodinu proteínov s rozmanitými štrukturálnymi charakteristikami nekovaletných heterodimérnych glykoproteínových komplexov, vytvorených z podjednotiek a a β. O vitronektínovom receptore, pomenovanom podlá jeho originálnej vlastnosti preferenčného viazania na vitronektín, je teraz známe, že sa týka troch rôznych integrínov, označovaných α_νβ_1ζ «_νβ₃ a α_νβ₅· Integrín Ο·_νβ₃ viaže fibronektín a vitronektín. Integrín α_γβ₃ viaže velmi rozmanité ligandy, vrátane fibrínu, fibrinogénu, laminínu, trombospondinu, vitronektinu a Willebrandovho faktoru. Integrín α_γβ₅ viaže vitronektin. Je zrejmé, že existujú rôzne integríny s rôznymi biologickými funkciami, rovnako ako rôzne integríny a podjednotky majúce rozmanité biologické špecifickosti a funkcie. Jedným významným poznávacím miestom v ligande pre mnohé integríny je tripeptidová sekvencia arginín-glycín-asparágová kyselina (RGD). RGD sa nachádza vo všetkých ligandoch, definovaných hore, pre vitronektínové receptorové integríny.

Toto poznávacie miesto RGD môže byt zatienené lineárnymi a cyklickými (poly)peptidmi, ktoré obsahujú sekvenciu RGD. O takých peptidoch RGD je známe, že sú inhibítormi alebo prípade antagonistami integrínovej funkcie. Je však dôležité poznamenať, že v závislosti od sekvencie a štruktúry peptidu RGD, môže byt špecifickosť inhibície menená na cielené špecifické integríny. Rôzne polypeptidy RGD s premenlivou integrínovou špecifickosťou opísali napríklad Cheresh a koi. (Celí 58, str. 945, 1989); a Aumailley a koi. (FEBS Letts. 291, str. 50, 1991) a sú opísané v rôznych patentových spisoch (napríklad patent číslo US 4 517686, US 4 578079, US 4 589881, US 4614517, US 4 661111, US 4792525 a EP 0 770622).

Vytváranie nových krvných ciev, čiže angiogenéza, má klúčovú úlohu v rozvoji malígnej choroby a to vzbudilo vela záujmu vo vývoji činidiel, ktoré inhibujú angiogenézu (napríklad Holmgren a koi., Náture Medicíne 1, 149, 1995; Folkman, Náture Medicíne 1, str, 27, 1995; O'Reilly a koi., Celí 79, str. 315, 1994). Použitie antagonistov integrínu α_γβ₃ na inhibíciu angiogenézy je známe pri spôsoboch inhibície rastu pevných nádorov znížením prísunu krvi do pevného nádoru (napríklad americké patentové spisy číslo US 5 753230 a US

766591, ktoré opisujú použitie antagonistov «_νβ₃, ako sú syntetické polypeptidy, monoklonálne protilátky a mimetiká α_νββ, ktoré viažu receptor ν_νβ₃ a inhibujú angiogenézu). Spôsoby a látky na inhibíciu α_νβ₅ sprostredkujúce angiogenézu tkanív pri použití antagonistov vitronektínového receptoru «_νβ₅ sú opísané v svetovom patentovo spise číslo WO 97/45447.

Angiogenéza sa vyznačuje inváziou, migráciou a proliferáciou endoteliálnych buniek, procesy, ktoré závisia od interakcie buniek s extracelulárnymi zložkami matrice. Integrínové bunkové-matricové receptory teda sprostredkujú rozširovanie a migráciu buniek. Ukázalo sa, že endoteliálne adhézne receptory integrínu α_νβ₃ sú hlavnými aktérmi zaisťovaním cievnešpecifického ciela pre stratégie antiangiogénového liečenia (Brooks a kol., Science 264, str. 569, 1994; Friedlander a kol., Science 270, 1995). Potreba cievneho integrínu α_νβ₃v angiogenéze bola predvedená niekolkými modelmi in vivo, kedy bola generácia nových krvných ciev transplantovanými ludskými nádormi úplne inhibovaná buď systemickým podávaním peptidových antagonistov integrínu α_νβ₃ a α_νβ₅, ako Ô^e uvedené hore, alebo alternatívne protilátkou α_νβ₃ LM609 (Brooks a kol., Celí 79, str. 1157, 1994; ATCC HB 9537). Táto protilátka blokuje receptor integrínu α_νβ₃, ktorého aktivácia prírodnými ligandami podporuje apoptózu proliferatívnych angiogénových cievnych buniek a tým prerušuje dozrievanie novo sa tvoriacich krvných ciev a v každom prípade významne proliferáciu nádorov. Avšak nedávno sa objavila správa, že melanómové bunky by mohli tvoriť pavučine podobné obrazce krvných ciev i v neprítomnosti endoteliálnych buniek (Science 285, 14, 1999), čo znamená, že nádory by boli schopné obísť sa bez niektorých antiangiogénových drôg, ktoré sú účinné iba v prítomnosti endoteliálneho tkaniva.

Početné molekuly stimulujú endoteliálnu proliferáciu, migráciu a združovanie, vrátane VEGF, Ang 1 a bFGF a sú ži11 votne dôležitými faktormi prežitia. VEGF (Vascular Endothelial Growth Factor) bol identifikovaný ako selektívny angiogénový rastový faktor, ktorý môže stimulovať mitogenézu endoteliálnych buniek. Najmä sa predpokladá, že VEGF je hlavným sprostredkovateľom angiogenézy v primárnom nádore a v ischemických očných chorobách. VEGF je homodimér (molekulová hmotnosť: 46 000) čo je angiogénový faktor špecifický pre endoteliálne bunky (Ferrara a kol., Endocrin. Rev. 13, str. 18, 1992) a faktor vazopermeability (Senger a kol., Cancer Res. 465629, 1986), ktorý sa viaže na vysoko afinitné membránouviazané receptory s tyrozínkinázovou aktivitou (Jakeman a kol., J. Clin. Invest. 89, str. 244, 1992). Biopsie ludského nádoru vykazujú zlepšenú expresiu VEGF mRNA malígnymi bunkami a VEGF receptorom mRNA v susedných endoteliálnych bunkách. Expresia VEGF sa zdá ako najväčší v oblastiach nádorov susediacich s vaskulárnou oblasťou nekrózy (Thomas a kol., J.

Biol. Chem. 271(2), str. 603, 1996; Folkman, Náture Medicíne 1, str. 27, 1995). Podlá svetového patentového spisu číslo WO 97/45447 pôsobí integrín α_νβ₅ na neovaskularizáciu, najmä vyvolanú WEGF, EGF a TGFctj a v spise sa uvádza, že antagonista α_νβ₅ môže inhibovať angiogenézu podporovanú VEGF. Účinné protinádorové terapie môžu teda používať cielený receptor VEGF na inhibíciu angiogenézy pri použití monoklonálnych protilátok (Witte a kol., Cancer Metastasis Rev. 17(2), str. 155, 1998).

O Mab DC-101 je známe, že inhibuje angiogenézu nádorových buniek.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu je farmaceutický prostriedok, ktorý obsahuje terapeuticky účinné množstvo (i) aspoň jednej anti-EGFR protilátky alebo jej imunoterapeutickv účinného fragmentu a (ii) aspoň jedného antihormonálneho činidla prípadne spolu s farmaceutický prijateľným nosičom, riedidlom alebo excipientom.

Vynález sa teda týka predovšetkým novej koncepcie liečby nádorov pri ktorej sa jedincom podávajú činidlá, ktoré blokujú alebo inhibujú EGF receptor spolu s antihormonálnym činidlom. Prípadne prostriedok podlá vynálezu obsahuje ďalšie terapeuticky účinné zlúčeniny, s výhodou zo súboru zahŕňajúceho cytotoxické činidlá, chemoterapeutické činidlá a inhibítory alebo antagonisty ErbB receptorovej tyrozínkinázovej rodiny alebo inhibítory alebo antagonisty angiogenézy.

Vynález sa tiež týka farmaceutických prostriedkov obsahujúcich ako výhodné anti-EGFR činidlo anti-EGFR protilátku a ako antihormonálne činidlo inhibítor alebo antagonistu nukleárneho receptoru, s výhodou steroidového receptoru. Podlá vynálezu také terapeuticky účinné činidlá môžu byč vo forme farmaceutického kitu obsahujúceho balíček s jednou alebo s niekolkými anti-EGFR protilátkami, s jedným alebo s niekolkými antihormonálnymi činidlami a prípadne s jedným alebo s niekolkými cytotoxickými/chemoterapeutickými činidlami, anti-ErbB činidlami, antiangiogénovými činidlami v jednom balíčku alebo v oddelených kontejneroch. Terapia týmito kombináciami môže prípadne zahŕňať ožiarovanie.

Vynález sa však tiež týka kombinovanej terapie zahŕňajúcej podávanie jednej jedinej (fúznej) molekuly majúcej anti-EGRF aktivitu a antihormonálnu aktivitu prípadne spolu s jedným alebo s niekolkými cytotoxickými/chemoterapeutickými činidlami. Ako príklad sa uvádza anti-EGFR protilátka ako h425 alebo c225, ďalej opísaná, ktorá je fúzovaná na C-zakončenie svojej Fc porcie na antihormonálne činidlo známymi rekombinantnými alebo chemickými spôsobmi. Ďalším príkladom je bišpecifická protilátka, pričom je jedna špecifickosť zameraná na nukleárny hormónový receptor e; druhá je zameraná na EGF receptor.

V zásade môže byt podávanie sprevádzané radiačnou terapiou, pričom liečba ožiarovaním môže prebiehať v podstate súbežne alebo pred alebo po podaní drogy. Podávanie rôznych činidiel kombinovanej terapie podlá vynálezu môže byt tiež dosahované v podstate súbežne alebo následne. Nádory majúce receptory na povrchu svojich buniek účastniacich sa vývoja krvných ciev v nádore, môžu byt úspešne liečené kombinovanou terapiou podlá vynálezu.

Je známe, že nádory vyhladávajú alternatívne cesty na svoj rozvoj a rast. Keď je blokovaná jedna cesta, majú zvyčajne schopnosť prepnúť na inú cestu expresovaním a použitím iných receptorov a signálnych ciest. Preto farmaceutické kombinácie podlá vynálezu môžu blokovať niekolko takých možných vývojových stratégií nádoru a poskytnúť v dôsledku toho rôzne prednosti. Kombinácie podlá vynálezu sa hodia na liečenie a na prevenciu nádorov, nádorom podobných neoplastických porúch a nádorových metastáz, ktoré sa vyvíjajú a rastú aktiváciou ich relevantných hormónových receptorov, ktoré sa vyskytujú na povrchu nádorových buniek. S výhodou sa rôzne kombinované činidlá podlá vynálezu podávajú v kombinácii v malom dávkovaní, teda v dávkach nižších, ako ktoré boli prípadne použité v klinických situáciách. Výhodu znižovania dávky zlúčenín, prostriedkov a činidiel a liečby podlá vynálezu zahŕňa pokles nástupu škodlivých účinkov spojených s vyššími dávkami. Napríklad znížením dávky činidla opísaného hore a dole, ako je metotrexat, sa dosahuje zníženie frekvencie a závažnosti nevolnosti a vracania v porovnaní s pozorovaním pri vyšších dávkach. Zníženie nástupu škodlivých účinkov je cielom zlepšenia kvality života pacienta. Ďalšou výhodou znižovania výskytu škodlivých účinkov je zlepšenie pacientovej spolupráce, zníženie počtu hospitalizácií potrebných na zvládnutie škodlivých účinkov a zníženie podaní analgetických činidiel potrebných na zmiernenie bolesti spojenej so škodlivými účinkami. Alternatívne môžu tiež spôsoby a kombinácie podlá vynálezu maximalizovať terapeutický efekt pri vyšších dávkach.

Kombinácia podlá vynálezu vykazuje astenické synergické pôsobenie. Pri podávaní kombinácie drog sa môže pozorovať zmeň šovanie a rozpad reálneho nádoru v priebehu klinických štúdií, pričom sa nepozorujú žiadne výrazné nepriaznivé pôsobenia drogy

Podstatou vynálezu sú teda:

- farmaceutický prostriedok, ktorý obsahuje terapeuticky účinné množstvo (i) aspoň jednej anti-EGFR protilátky alebo jej imunoterapeuticky účinného fragmentu a (ii) aspoň jedného antihormonáIného činidla prípadne spolu s farmaceutický prijatelným nosičom, riedidlom alebo excipientom;

- farmaceutický prostriedok obsahujúci ako anti-EGFR protilátku alebo jej imunoterapeuticky účinný fragment myší, chimerický alebo humanizovaný Mab 425 (h425) alebo chimerický Mab 225 (c225) inhibítor/antagonist;

- farmaceutický prostriedok obsahujúci ako antihormonálne činidlo inhibítor nukleárnej hormonálnej receptorovej rodiny;

- farmaceutický prostriedok obsahujúci ako antihormonálne činidlo steroidový, receptorový inhibítor/antagonist;

- farmaceutický prostriedok obsahujúci prídavné antiangiogénové činidlo;

- farmaceutický prostriedok obsahujúci ďalej cytotoxické a/alebo chemoterapeutické činidlo;

- farmaceutický prostriedok obsahujúci prídavné ďalší anti-Her2 protilátku alebo jej imunoterapeuticky účinný fragment;

farmaceutický prostriedok obsahujúci protilátku majúcu anti-EGFR aktivitu a anti-nukleárnu hormónovú receptorovú aktivitu prípadne spolu s farmaceutický prijateľným nosičom, riedidlom alebo excipientom;

farmaceutický prostriedok obsahujúci ako protilátku bišpecifickú protilátku;

farmaceutický kit obsahujúci (i) jednu anti-EGFR protilátku alebo jej imunoterapeuticky účinný fragment a (ii) jedno antihormonálne činidlo a prípadne (iii) cytotoxické a/alebo chemoterapeutické činidlo;

farmaceutický kit obsahujúci (i) monoklonálnu protilátku h425 a (ii) steroidový receptorový antagonist;

farmaceutický kit obsahujúci (i) monoklonálnu protilátku h425 a (ii) LHRH antagonist;

farmaceutický kit obsahujúci farmaceutický účinné látky v oddelených kontejneroch v balíčku;

použitie farmaceutického prostriedku alebo farmaceutického kitu na výrobu liečiva alebo liečivého prostriedku na ošetrovanie nádorov a nádorových metastáz najmä na ošetrovanie rakoviny prsníka a prostaty;

použitie farmaceutického prostriedku alebo farmaceutického kitu na ošetrovanie rakoviny prsníka a prostaty nezávislej od steroidu;

spôsob na ošetrovanie nádorov a nádorových metastáz, pri ktorom sa jedincovi podáva súčasne alebo následne terapeu16 ticky účinné množstvo (i) anti-EGFR protilátky a (ii) antihormonálneho činidla;

- spôsob na ošetrovanie nádorov a nádorových metastáz, pri ktorom je anti-EGFR protilátkou monoklonálna protilátka h425 alebo c225 a antihormonálnym činidlom je steroidový receptorový antagonista;

- spôsob na ošetrovanie nádorov a nádorových metastáz pri ktorom sa ošetrovanému jedincovi prídavné podáva terapeuticky účinné množstvo cytotoxického a/alebo chemoterapeutického činidla alebo antiangiogénového činidla alebo inej anti-Erb receptorovej protilátky.

Podrobný opis vynálezu

Pokiaľ to nie je uvedené inak, používané výrazy a vety majú významy definované ďalej. Okrem toho nasledujúce definície a významy opisujú vynález podrobnejšie, vrátane výhodných uskutočnení.

Biologické molekuly sú prírodné alebo syntetické molekuly majúce spravidla molekulovú hmotnosť vyššiu ako približne 300, a sú to s výhodou polysacharidy alebo oligosacharidy, oligopeptidy alebo polypeptidy, proteíny, peptidy, polynukleotidy alebo oligonukleotídy, ako tiež ich glykozylované lipidové deriváty. Najtypickejšie biologické molekuly zahŕňajú imunoterapeutické činidlá predovšetkým protilátky alebo ich fragmenty alebo funkčné deriváty týchto protilátok alebo fragmentov vrátane fúznych proteinov.

Receptor alebo receptorová molekula je rozpustný alebo na membránu viazaný/asociovaný proteín alebo glykoproteín obsahujúci jednu alebo niekolko domén, ku ktorým sa lígand viaže na vytvorenie komplexu receptor-ligand. Väzbou ligandu, ktorým môže byt agonista alebo antagonista, je receptor aktivovaný alebo inaktivovaný a môže iniciovať alebo blokovať signalizačnú dráhu.

Ligand alebo receptorový ligand je prírodná alebo syntetická zlúčenina, ktorá viaže receptorovú molekulu na vytvorenie komplexu reptor-ligand. Pod pojmom ligand sa rozumejú agonisty, antagonisty a zlúčeniny s parciálnym agonistickým/ antagonistickým pôsobením.

Agonista alebo receptorový agonista je prírodná alebo syntetická zlúčenina, ktorá viaže receptor na formu komplexu receptor-agonista aktiváciou receptoru a komplexu receptoragonista, iniciuje signalizačnú dráhu a ďalšie biologické procesy.

Antagonista alebo receptorový antagonista je prírodná alebo syntetická zlúčenina majúca biologické pôsobenie opačné ako agonista. Antagonista viaže receptor a blokuje pôsobenie receptorového agonistu pre receptor. Antagonista je definovaný svojou schopnosťou blokovať pôsobenie agonistu. Receptorovým antagonistom môže byt tiež protilátka alebo jej imunoterapeuticky účinný fragment. Zoznam a pojednanie o výhodných antagonistoch podľa vynálezu je v ďalšom texte.

Výraz terapeuticky účinné alebo terapeuticky účinné množstvo sa týka množstva drogy účinného pri liečení choroby alebo poruchy cicavca. V prípade rakoviny môže terapeuticky účinné množstvo drogy znižovať počet rakovinových buniek; znižovať veľkosť nádoru; inhibovať (napríklad do istej miery sporná lovať a s výhodou ukončiť) infiltráciu rakovinovej bunky do periférnych orgánov; inhibovať (napríklad do istej miery spomaľovať a s výhodou ukončiť) metastazovanie nádoru; inhibovať do istej miery rast nádoru; a/alebo zmierniť do istej miery jeden alebo niekoľko symptómov spojených s rakovinou. Droga môže do istej miery brániť rastu a/alebo zabíjať stávajúce rakovinové bunky, môže byť cytostatická a/alebo cytoto18 xická. Pri terapii rakoviny, môže byť účinnost napríklad meraná posúdením času do progresie choroby (TTP) a/alebo stanovením rýchlosti odozvy (RR).

Výraz imunoterapeuticky účinné sa týka biologických molekúl, ktoré vyvolávajú pri cicavcoch imunitnú odozvu. Osobitne sa týka molekúl, ktoré rozpoznávajú a viažu antigén. Spravidla protilátky, protilátkové fragmenty a protilátkové fúzne proteíny obsahujúce antigén viažuci miesta (komplementárne determinované úseky Complementary Determining Región, CDR) sú imunoterapeuticky účinné.

Výrazom anti-angiogénové činidlo sa tu vždy rozumie prírodná alebo syntetická zlúčenina, ktorá blokuje, alebo do istej miery ovplyvňuje rozvoj krvných ciev. Antiangiogénovou molekulou môže byt napríklad biologická molekula, ktorá sa viaže a blokuje angiogénny rastový faktor alebo receptor rastového faktoru. Výhodná antiangiogénová molekula sa tu viaže na receptor s výhodou integrínový receptor alebo receptor VEGF Pojem zahŕňa podlá vynálezu tiež prodrogu uvedeného angiogénového činidla. Existuje vela molekúl s rôznou štruktúrou a rôzneho pôvodu, ktoré vykazujú antiangiogénové vlastnosti. Najzávažnejšími triedami inhibujúcimi alebo blokujúcimi angiogenézu, ktoré sú vhodné podlá vynálezu, sú napríklad:

(i) antimitotiká, ako je flurouracil, mytomycin-C, taxol;

(ii) metabolity estrogénu ako je 2-metoxyestradiol;

(iii) inhibítory matricovej metaloproteinázy (MMP), ktoré inhi bujú metaloproteinázy zinku (napríklad betimastat, BB16, TIMP, minocyklin, GM6001, alebo zlúčeniny opísané v publikácii Inhibition of Matrix Metalloproteinases: Therapeutic Applications (Golub, Annals of the New York Academy of Science, zv. 878a; Greenwald, Zuzker (vydávatelia), 1999);

(iv) antiangiogénové multifunkčné činidlá a faktory, ako je IFNa (americký patentový spis číslo US 4 530901, US

503035, US 5 231176), angiostatin a plazminogénové fragmenty (napríklad kringle 1-4, kringle 5, kringle 1-3 (O'Reilly, M.S. a kol., Celí (Cambridge, Mass.) 79(2) str. 315 až 328, 1994; Cao a kol., J. Biol. Chem. 271, str. 29461 až 29467, 1996; Cao a kol., J. Biol.Chem 272, str. 22924 až 22928, 1997), endostatin (O'Reilly, M.S. a kol., Celí 88 (2), 277, 1997 a svetový patentový spis číslo WO 97/15666), trombospondín (TSP-1; Frazier, Curr Opin Celí Biol. 3(5), str. 792, 1991); doštičkový faktor 4 (PF4);

(v) inhibítory plazminogénovéj aktivátor/urokinázy;

(vi) antagonisty urokinázového receptoru;

(vii) heparinázy;

(viii) analógy fumagilínu ako TNP-470;

(ix) inhibítory tyrozínkinázy ako SUI 01 (početné hore a dole uvedené ErbB receptorové antagonisty (antagonisty EGFR/ Her2) sú tiež inhibítormi tyrozínkinázy a môžu preto vykazovať blokujúce aktivity anti-EGF receptoru, ktorých výsledkom je inhibícia rastu nádoru i antiangiogénové aktivita, ktorá vedie k inhibícii vývoja krvných ciev a endoteliáIných buniek);

(x) súramin a analógy súraminu;

(xi) angiostatické steroidy;

(xii) antagonisty VEGF a bFGF;

(xiii) antagonisty receptoru VEGF ako sú anti-VEGF receptorové protilátky (DC-101);

(xiv) antagonisty flk-1 a flt-1;

(xv) inhibítory cyklooxygenázy-II jako COX-II;

(xvi) antagonisty integrínu a antagonisty receptoru integrínu, ako sú antagonisty ct_v a antagonisty receptoru a_v, napríklad protilátky receptoru anti-a_v a peptidy RGD. Podlá vynálezu sú výhodné integrínové (receptorové) antagonisty.

Integrínové antagonisty/inhibítory alebo integrínové receptorové antagonisty/inhibítory sú prírodné alebo syntetické molekuly, ktoré blokujú a inhibujú integrínový receptor.

V niektorých prípadoch zahŕňa tento pojem antagonisty zamerané na ligandy integrínového receptoru (ako pre α_νβ₃: vitronektín, fibrín, fibrinogén, von Willebrandov faktor, trombospondin, laminín; pre α_νβ₅: vitronektín; pre α_γβ₁: fibronektín a vitronektín; pro α_νβθ: fibronektín).

Prednosť sa venuje antagonistom zameraným na receptory integrínu podlá vynálezu. Antagonisty integrínu (receptoru) môžu byť prírodné alebo syntetické peptidy, nepeptidy, peptidomimetika, imunoglobulíny, ako sú protilátky alebo ich funkčné fragmenty, alebo imunokonjugáty (fúzne proteíny).

Výhodné inhibítory integrínu podlá vynálezu sú zamerané na integríny receptoru a_v (napríklad α_νβ₃, α_νβ₅, α_νβ₆ ^a podtriedy). Výhodnými integrínovými inhibítormi sú antagonisty a_v a predovšetkým antagonisty α_νβ₃· Výhodnými antagonistami a_v podlá vynálezu sú peptidy RGD, antagonisty peptidomimetik (nepeptidov) a protilátky antiintegrínových receptorov, ako sú látky blokujúce receptory α_ν·

Príklady neimunologických antagonistov α_νβ₃ sú opísané v americkom patentovom spise číslo US 5 753230 a US 5 766591. Výhodnými antagonistami sú lineárne a cyklické RGD obsahujúce peptidy. Cyklické peptidy sú spravidla stabilnejšie a vykazujú zvýšený polčas životnosti séra. Najvýhodnejším integrínovým antagonistom podlá vynálezu je však cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-NMeVal) (EMD 121974, Cilengitide^R, Merck KgaA, Nemecko; európsky patentový spis číslo EP 0 770622), ktorý je účinný v blokovaní integrínových receptorov α_νβ₃, α_νβ_1ζ α_νβ₆, α_νβ₈, ^aIIb^P3·

Vhodné peptidické i peptidomimetické (nepeptidové) antagonisty integrínového receptoru α_νβ₃, α_νβ₅, α_νβ₆, opísané vo vedeckej i v patentovej literatúre (napríklad Hoekstra a Poulter Curr. Med. Chem. 5, str. 195, 1998; svetový patentový spis číslo WO 95/32710; WO 95/37655; WO 97/01540; WO 97/37655;

WO 97/45137; WO 97/41844; WO 98/08840; WO 98/18460; WO 98/18461; WO 98/25892; WO 98/ 31359, WO 98/30542; WO 99/15506; WO 99/ 15507; WO 99/31061; WO 00/06169; európsky patentový spis číslo EP 0 853084; EP 0 854140; EP 0 854145; americký patentový spis číslo US 5780426; a US 6 048 861). Ako patentové spisy, týkajúce sa benzazepínových ako tiež príbuzných benzdiazepínových a benzcyklohepténových α_νβ₃ integrínových receptorových antagonistov, ktoré sú tiež vhodné na použitie podlá vynálezu, sa uvádzajú svetový patentový spis číslo WO 96/00574; WO 96/ 00730; WO 96/06087; WO 96/26190; WO 97/24119; WO 97/24122; WO 97/24124; WO 98/15278; WO 99/05107;W099/06049; WO 99/15170; WO 99/15178; WO 97/34865; WO 97/01540; WO 98/30542; WO 99/11626 a WO 99/15508. Iné antagonisty integrínového receptoru, spôsobujúce stahy konformačného prstenca chrbtice, sú opísané rovnako v patentových spisoch (svetový patentový spis číslo WO 98/08840; WO 99/30709; WO 99/30713; WO 99/31099; WO 00/09503; americký patentový spis číslo US 5 919 792; americký patentový spis číslo US 5 925655; US 5 981546 a US 6 017926). V patentovom spise číslo US 6 048861 a v svetovom patentovom spise číslo WO 00/72801 je opísaný rad derivátov kyseliny nonánovej, ktoré sú silnými antagonistami integrínového receptoru α_νβ₃· Iné chemické malé molekulové antagonisty integrínového receptoru (väčšinou antagonisty vitronektínu) sú opísané v svetovom patentovom spise číslo WO 00/38665. Ukázalo sa, že aj iné antagonisty receptoru α_νβ₃ sú účinné v inhibícii angiogenézy. Napríklad syntetické antagonisty receptoru ako (S)-10,11-dihydro-3-[3-(pyridín-2-ylamino)-1-propyloxy]-5H-dibenzo[a,d]cykloheptén-10-octová kyselina (známa ako SB-265123) boli testované v rade cicavčích modelových systémov (Keenan a kol., Bioorg.

Med. Chem. Let. 8(22), str. 3171, 1998; Ward a kol., Drug Metab. Dispos. 27(11), str. 1232, 1999). Testy na identifikáciu antagonistov integrínu vhodných na použitie ako antagonisty opísal napríklad Smith a kol. (J. Biol. Chem. 265, str.

12267, 1990) a sú opísané v príslušnej patentovej literatúre. Protilátky receptoru antiintegrínu sú tiež dobre známe. Vhodné monoklonálne protilátky antiintegrínu (napríklad α_νβ₃, α_γβ₅, α_νβ₆) môžu byt modifikované na zahrnutie svojich fragmentov viažucich antigén, vrátane F(ab)₂, Fab a upravené Fv alebo jednoretazcové protilátky. Jednou vhodnou a s výhodou používanou monoklonálnou protilátkou, zameranou proti integrínovému receptoru α_νβ₃, je LM609 (Brooks a kol., Celí 79, str. 1157, 1994, ATCC HB 9537). Silná špecifická protilátka anti-a_vp₅, P1F6, je opísaná v svetovom patentovom spise číslo WO 97/45447, a tiež sa jej venuje prednosť podľa vynálezu. Ďalšou vhodnou selektívnou α_νβ₅ protilátkou je MAb 14D9.F8 (svetový patentový spis číslo WO 99/37683, DSM ACC2331, Merck KGaA, Nemecko) a MAb 17.E6 (európsky patentový spis číslo EP 0 719859, DSM ACC2160, Merck KGaA, Nemecko), ktorý je selektívne zameraný na reťazec a_v integrínového receptoru. Inou vhodnou antiintegrínovou proti p

latkou je obchodne dostupný Vitraxín .

Výrazom angiogénový rastový faktor alebo rastový faktorový receptor sa rozumie faktor alebo receptor, ktorý podporuje svojim pôsobením rast a vývoj krvných ciev. Spravidla vaskulárny endoteliálny rastový faktor (Vascular Endothelial Growth Factor VEGF) a jeho receptor patria do tejto skupiny.

Výraz protilátka alebo imunoglobulín sa používa v najširšom význame a osobitne sa týka intaktných monoklonálnych protilátok, polyklonálnych protilátok, multišpecifických protilátok (napríklad bišpecifických protilátok) tvorených z aspoň dvoch intaktných protilátok a protilátkových fragmentov, pokiaľ vykazujú žiadúcu biologickú aktivitu. Pojem zahŕňa všeobecne heteroprotilátky, ktoré sa skladajú z dvoch alebo z niekolkých protilátok alebo z ich fragmentov s rôznou väzbovou špecifickosťou, ktoré sú spolu zviazané.

V závislosti od sekvencie aminokyselín a ich konštantných úsekov, môžu byt intaktné protilátky označené ako odlišné pro23 tilátkové (imunoglobulínové) triedy. Existuje päť hlavných tried intaktných protilátok: IgA, IgD, IgE, IgG a IgM a niekolko z nich sa môže ďalej deliť na podtriedy (izotypy), napríklad IgGl, IgG2, IgG3, IgG4, IgA a IgA2. Konštantné domény ťažkého reťazca, ktoré zodpovedajú rôznym triedam protilátok, sa označujú a, delta, epsilon, gama a μ. Výhodnou hlavnou triedou podlá vynálezu je IgG, najmä IgGl a IgG2.

Protilátky sú zvyčajne glykoproteíny s molekulovou hmotnosťou približne 150000 a skladajú sa z dvoch rovnakých lahkých (L) retacov a z dvoch rovnakých ťažkých (H) reťazcov. Každý lahký reťazec je viazaný na ťažký reťazec kovalentnou disulfidovou väzbou, pričom počet disulfidových väzieb kolísa medzi ťažkými reťazcami rôznych imunoglobulínových izotypov. Každý lahký a ťažký reťazec má tiež pravidelne vzdialené intrareťazcové disulfidové mostíky. Každý ťažký reťazec má na jednom konci premenlivú doménu (VH) nasledovanú radom konštantných domén. Každý lahký reťazec má na jednom zakončení variabilnú doménu (VL) a na druhom zakončení konštantnú doménu. Konštantná doména lahkého reťazca je viazaná s prvou konštantnou doménou ťažkého reťazca a variabilná doména lahkého reťazca je viazaná s variabilnou doménou ťažkého reťazca. Určité aminokyselinové zvyšky pravdepodobne vytvárajú medzivrstvu medzi variabilnými doménami lahkého reťazca a ťažkého reťazca. (Ľahké reťazce protilátok každého druhu členovca sa môžu radiť do dvoch jasne odlišných typov označených kappa (k) a lamda ( ) na základe aminokyselinových sekvencií svojich konštantných domén.

Monoklonálnou protilátkou sa rozumie protilátka získaná z populácie v podstate homogénnych protilátok, teda jednotlivé protilátky predstavujúce populáciu sú rovnaké až na možné prírodné sa vyskytujúce mutácie, ktoré môžu byť obsiahnuté v malých množstvách. Monoklonálne protilátky sú vysoko špecifické, pretože sú zamerané na jediné antigénne miesto. Okrem toho na rozdiel od polyklonálnych protilátkových prostriedkov, ktoré obsahujú rôzne protilátky, zamerané proti rôznym determinantom (epitopom), je každá monoklonálna protilátka zameraná proti jednotlivému determinantu na antigénu. Popri svojej špecifickosti majú monoklonálne protilátky výhodu v tom, že môžu byť syntetizované neznečistené ostatnými protilátkami. Spôsoby prípravy monoklonálnych protilátok zahŕňajú spôsob hybridómu, ktorý opísali Kohler a Milstein (Náture 256, str. 495, 1975) a ktoré sú opísané v knihe Monoclonal Antibody Technology,

The Production and Characterization of Rodent and Human Hybridomas (vydavateľ Burdon a kol., Laboratory Techniques in Biochemistry and Molecular Biology, zv. 13 Elsevier Science Publishers, Amsterdam) alebo sa môžu vykonávať známymi rekombinantnými DNA spôsobmi (napríklad americký patentový spis číslo US 4 816567). Monoklonálne protilátky sa môžu tiež izolovať z fágových protilátkových knižníc technikami, ktoré opísal napríklad Clackson a kol. (Náture 352, str. 624 až 628, 1991) a Marks a kol. (J. Mol. Biol., 222:58, 1 až 597, 1991).

Výraz chimérna protilátka znamená protilátky, v ktorých je porcia ťažkého a/alebo ľahkého reťazca totožná so sekvenciou alebo homologická k zodpovedajúcim sekvenciám v protilátkach odvodených od príslušných druhov alebo patriacich k príslušnej triede alebo podtriede protilátok, zatiaľ čo zvyšok reťazca (reťazcov) je totožný alebo homologický so zodpovedajúcimi sekvenciami v protilátkach odvodených z iných druhov alebo patriacich k inej triede alebo podtriede protilátky, rovnako ako fragmenty takých protilátok, pokiaľ vykazujú žiadanú biologickú aktivitu (americký patentový spis číslo US 4 816567; Morrison a kol., Proc. Nat. Acad. Sci. USA 81, str. 6851 až 6855, 1984). Spôsoby prípravy chimérnych a humanizovaných protilátok sú v odbore tiež známe. Napríklad spôsoby prípravy chimérnych protilátok sú opísané v patentových spisoch Boss (Celltech) a Cabilly (Genentech) (americký patentový spis číslo US 4 816397, US 4 816567).

Humanizovanými protilátkami. sa tu rozumejú formy neľudských (napríklad hlodavcových) chimérnych protilátok, ktoré obsahujú minimálnu sekvenciu odvodenú od neľudského imunoglobulínu. Väčšinou sú humanizovanými protilátkami ľudské imunoglobulíny (recipient antibody), v ktorých sú zvyšky z hypervariabilného úseku (CDR) recipientu nahradené zvyškami hypervariabilného úseku neľudských druhov (donorové protilátky), ako sú myš, potkan, králik alebo neľudský primát, majúce žiadanú špecifickosť:, afinitu a kapacitu. V niektorých prípadoch sú úseky základnej štruktúry (FR) ľudského imunoglobulínu nahradené zodpovedajúcimi neľudskými zvyškami. Okrem toho humanizované protilátky môžu obsahovať: zvyšky, ktoré sa nenachádzajú v recipientovej protilátke alebo v donorovéj protilátke. Tieto modifikácie sa uskutočňujú na ďalšie zjemnenie protilátkovej charakteristiky. Všeobecne bude humanizovaná protilátka obsahovať) v podstate aspoň jednu a spravidla dve premenlivé domény, v ktorých všetky alebo takmer všetky ostatné hypervariabilné slučky zodpovedajú slučkám neľudského imunoglobulínu a všetky alebo v podstate všetky FR sú slučkami ľudskej imunoglobulinovej sekvencie. Humanizovaná protilátka obsahuje prípadne tiež aspoň jednu porciu imunoglobulínového konštantného úseku (Fc), spravidla úseku ľudského imunoglobulínu. Spôsoby prípravy humanizovaných protilátok opísal napríklad Winter (americký patentový spis číslo US 5 225539) a Boss (Celltech, americký patentový spis číslo US 4 816397).

Výraz variabilná alebo FR sa týka skutočnosti, že určité porcie variabilných domén sa extenzívnejšie líšia v sekvencii medzi protilátkami a používajú sa pri viazaní a špecifickosti každej určitej protilátky pre jej určitý antigén. Variabilita však nie je rovnomerne distribuovaná vo variabilných doménach protilátok. Koncentruje sa v troch segmentoch označovaných hypervariabilné úseky vo variabilných doménach ak ľahkého reťazca tak -ťažkého reľazca. Hore uvedené konzervované porcie variabilných domén sa označujú ako úseky základnej štruktúry (FR). Variabilné domény natívnych -ťažkých a ľahkých re26 ťazcov obsahujú vždy štyri FR (FRI až FR4), sírejšie adoptujúcich β-listovú konfiguráciu prepojenú tromi hypervarlabilnými úsekmi, ktoré vytvárajú slučku spojujúcu a v niektorých prípadoch vytvárajúcu časť β-listovej štruktúry. Hypervariabilné úseky v každom reťaci sú držané v tesnej blízkosti prostredníctvom FR a s hypervariabilnými úsekmi iného reťazca prispievajú k vytvoreniu miesta antigénovej väzby protilátok (Kabat a kol., Sequences of Proteins of Immunological Interest, 5. vydanie, Public Health Service, National Institutes of Health, Bethesda, MD, 1991). Konštantné domény nie sú priamo zahrnuté vo viazaní protilátky na antigén, majú však rôzne efektorové funkcie, ako podielanie protilátky na protilátkovo závislej celulárnej cytotoxickosti (antibody depen dent cellular cytotoxicity, ADCC).

Výraz hypervariabilný úsek alebo CDR sa týka aminokyselinových zvyškov protilátky, ktoré sú zodpovedné za antigénovú väzbu. Hypervariabilný úsek zahŕňa všeobecne aminokyse linové zvyšky z komplementaritu určujúceho úseku (complementarity determining región alebo CDR) (napríklad zvyšky 24-34 (Ll), 50-56 (L2) a 89-97 (L3) vo variabilnej doméne lahkého reťazca a 31-35 (Hl), 50-65 (H2) a 95-102 (H3) vo variabilnej doméne ťažkého reťazca) a/alebo zvyškov z hypervariabilnej slučky (napríklad zvyšky 26-32 (Ll), 50-52 (L2) a 91-96 (L3) vo variabilnej doméne lahkého reťazca a 26-32 (Hl), 53-55 (H2) a 96-101 (H3) vo variabilnej doméne ťažkého reťazca (Chothia a Lesk, J. Mol. Biol 196, str. 901 až 917, 1987).

Úseky základnej štruktúry alebo FR zvyšky sú zvyšky variabilnej domény iné ako zvyšky hypervarlabilného úseku, hore definovaného.

Protilátkové fragmenty sú časti intaktnej protilátky, s výhodou obsahujúce jej antigén-viažuci alebo variabilný úsek. Príkladmi protilátkových fragmentov sú fragmenty Fab, Fab', F(ab')2, Fv a Fc, diabody, lineárnej protilátky, jed27 noretazcovej protilátkovej molekuly; a multišpecifické protilátky vytvorené z protilátkových fragmentov. Intaktná je protilátka obsahujúca antigén-viažúci variabilný úsek rovnako ako konštantnú doménu lahkého reťazca (CL) a konštantné domény ťažkého reťazca, CH1, CH2 a CH3. S výhodou má intaktná protilátka jednu alebo niekolko efektorových funkcí. Papaínová digescia protilátok produkuje dva identické antigén viažúce fragmenty, nazývané fragmenty Fab, z ktorých každý obsahuje jedno antigén viažúce miesto a úsek CL a CH1 a zostávajúci fragment Fc, ktorého názov ukazuje na jeho schopnosť pohotové kryštalizácie.

Úsek Fc protilátok obsahuje spravidla CH2, CH3 a pantovú oblasť hlavnej protilátkovej triedy IgGl alebo IgG2. Pantová oblasť je skupina približne 15 aminokyselinových zvyškov, ktoré kombinujú úsek CH1 s úsekom CH2-CH3. Pepsínové spracovanie poskytuje fragment F(ab')2, ktorý má dve antigén-viažúce miesta a je stále schopný zositovať antigén. Fv je minimálny antigénový fragment, ktorý obsahuje úplné antigén-poznávacie a antigén viažúce miesto. Tento úsek obsahuje dimér jedného ťažkého reťazca a variabilnú doménu lahkého reťazca v tesnom nekovalentnom spojení. V tejto konfigurácii dochádza k interakcii troch hypervarlabilných úsekov (CDR) každej variabilnej domény na definovanie antigén-viažuceho miesta na povrchu diméru VH-VL. Spoločne prepožičiava šesť hypervariabilných úsekov protilátke antigén-viažúcu špecifickosť. Avšak i samotná variabilná doména (alebo polovina Fv obsahujúceho iba tri hypervariabilné úseky špecifické pre antigén) má schopnosť rozoznať a viazať antigén, hoci pri nižšej afinite ako celé viažuce miesto. Fragment Fab tiež obsahuje konštantnú doménu lahkého reťazca a prvú konštantnú doménu (CH1) ťažkého reťazca. Fragmenty Fab' sa líši od fragmentov Fab pridaním niekolkých zvyškov na karboxy zakončenie domény CH1 ťažkého reťazca vrátane jedného alebo niekolkých cysteínov z pantovej oblasti protilátky. Pôvodne sa fragmenty protilátky F(ab')2 pripravujú ako páry fragmentov Fab', ktoré majú medzi sebou pantové cysteíny. Sú známe aj iné chemické spoje fragmentov protilátok (napríklad Hermanson, Bioconjugate Techniques, Academic Press, 1996; americký patentový spis číslo US 4 342566 ) .

Jednoretazcové Fv alebo scFv protilátkové fragmenty obsahujú V, a V, domény protilátky, pričom tieto domény sú obsiahnuté v jednotlivom polypeptidovom retazci. S výhodou obsahuje polypeptid Fv ďalej polypeptidový spojovník medzi doménami VH a VL, čo umožňuje scFv vytvárat žiadanú štruktúru pre väzbu antigénu. Jednoretazcové Fv protilátky sú známe, napríklad ich opísal Pluckthun (The Pharmacology of Monoclonal Antibodies, zv. 113, vydavatelia Rosenburg a Moore, Springer-Verlag, New York, str. 269 až 315, 1994; svetový patentový spis číslo WO 93/16185; americký patentový spis číslo US 5 571894; US 5 587458; Huston a kol., Proc. Natl.

Acad. Sci 85, str. 5879, 1988; alebo Skerra a Plueckthun,

Science 240, str. 1038, 1988).

Diaprotilátkou (diabody) sa rozumejú malé protilátkové fragmenty s miestami väzby dvoch antigénov, pričom tieto fragmenty obsahujú variabilnú tažkú doménu (V,), spojenú s variabilnou lahkou doménou (V,) v rovnakom polypetidovom retazci (V, - V,). Použitím spojovníka, ktorý je príliš krátky na umožnenie párovania medzi dvoma doménami na rovnakom retazci, je doména nútená párovat sa s komplementárnymi doménami iného retazca a vytvárat dve antigén viažúce miesta. Diaprotilátky sú podrobnejšie opísané napríklad v európskom patentovom spise číslo EP 404097 a v svetovom patentovom spise číslo WO 93/11161.

Bišpecifické protilátky sú jednotlivé divalentné protilátky (alebo ich imunoterapeuticky účinné fragmenty), ktoré majú dve miesta špecificky rozdielne viažúce antigén. Napríklad prvé miesto viažúce antigén je zamerané na receptor angiogenézy (napríklad integrín alebo receptor VEGF), zatial čo druhé miesto viažúce antigén je zamerané na receptor ErbB (napríklad EGFR alebo Her2). Bišpecifické protilátky je možné pripravovať chemickými spôsobmi (Kranz a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 78, str. 5807, 1981), spôsobmi polydomu (americký patentový spis číslo US 4 474893) alebo spôsobmi rekombinantnéj DNA, ktoré sú známe. Ďalšie spôsoby sú opísané v svetovom patentovom spise číslo WO 91/00360, WO 92/05793 a WO 96/04305. Bišpecifické protilátky je možné tiež pripravovať z jednoretazcových protilátok (napríklad Huston a kol., Proc. Natl. Acad. Sci 85, str. 5879, 1988); Skerra a Plueckthun, Science 240, str. 1038, 1988). Sú to analógy protilátkových variabilných úsekov pripravovaných ako jednotlivý polypeptidový reťazec. Na vytvorenie bišpecifického väzbového činidla môžu byt spojené dohromady jednoretazcové protilátky chemicky alebo v odbore známymi metódami génového inžinierstva Je tiež možné pripravovať bišpecifické protilátky podľa vynálezu použitím leucínových zipsových sekvencií. Použité sekvencie sa odvodzujú od leucínových zipsových úsekov transkripčných faktorov Fos a Jun (Landschulz a kol., Science 240, str. 1759, 1988; tiež Maniatis a Ábel, Náture 341, str. 24, 1989). Leucínové zipsy sú špecifické aminokyselinové sekvencie dlhé približne 20 až 40 zvyškov s leucínom na každom siedmom zvyšku. Také zipsové sekvencie tvoria amfipatické a-dvojskrutkovice s leucínovými zvyškami na hydrofóbnej strane dimérnej formácie. Peptidy zodpovedajúce leucínovým zipsom proteínov Fos a Jun tvoria prednostne heterodiméry (O'Shea a kol., Scien ce 245, str. 646, 1989). Zips obsahujúci bišpecifické protilátky a spôsoby jeho prípravy sú tiež opísané v svetovom patentovom spise číslo WO 92/10209 a WO 93/11162. Bišpecifickou protilátkou podľa vynálezu môžu byť protilátka zameraná na VEGF receptor a ανβ3 receptor ako je uvedené hore, s ohľadom na protilátky majúce samotnú špecifickosť.

Výrazom imunokonjugát sa tu rozumejú protilátky alebo prípadne imunoglobulín, alebo jeho imunologický účinný fragment, ktorý je fúzovaný kovalentnou väzbou na neimunologicky účinnú molekulu. S výhodou je fúznym partnerom peptid alebo proteín, ktorý môže byt glykozylovaný. Neprotilátková molekula môže byt viazaná na C-zakončenie konštantných ťažkých reťazcov protilátky alebo na N-zakončenie variabilných ľahkých a/alebo ťažkých reťazcov. Fúzny partneri môžu byt viazané spojovníkovou molekulou, ktorou je spravidla 3 až 15 aminokyselinových zvyškov obsahujúcich peptid. Imunokonjugáty podľa vynálezu obsahujú s výhodou fúzne proteíny skladajúce sa z imunoglobulínu alebo z jeho imunoterapeuticky účinných fragmentov, zameraných na angiogénový receptor predovšetkým na integrínový alebo VEGF receptor a na TNFa alebo na fúzny proteín skladajúci sa v podstate z TNFa a IFNgama alebo na iný vhodný cytokin, ktorý je viazaný s N-zakončením na C-zakončenie uvedeného imunoglobulínu, s výhodou na jeho Fc-porciu.

Výrazom fúzny proteín sa tu vždy rozumie prírodná alebo syntetická molekula skladajúca sa z jedného alebo z niekoľkých neimunoterapeuticky účinných proteínov alebo peptidov alebo z ich fragmentov majúcich rôznu špecifickosť, ktoré sú spolu prípadne fúzované spojovníkovou molekulou. Fúznym proteínom podía vynálezu môžu byť molekuly skladajúce sa napríklad z cyklo-(Arg-Gly-Asp-DPhe-NMeVal) fúzovanéj na TNFa a/alebo na IFN gama.

Heteroprotilátky sú dve alebo niekoľko protilátok alebo protilátky viažúce fragmenty, ktoré sú spolu viazané, pričom každá má inú väzbovú špecifickosť. Heteroprotilátky sa môžu pripravovať konjunkciou dvoch alebo niekoľkých protilátok alebo protilátkových fragmentov. Výhodné protilátky sa skladajú zo zositených fragmentov Fab/Fab'. Na konjunkciu protilátok je možné použit rad kopulačných alebo zošitujúcich činidiel. Ako príklady sa uvádzajú proteín A, karbodiimid, N-sukcinimidyl-S-acetyltioacetát (SATA) a N-sukcinimidyl-3-(2—pyridylditio)propionát (SPDP) (napríklad Karpovsky a koi., J. Exp. Med. 160, str. 1686, 1984; Liu a koi., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 82, str. 8648, 1985). Iné spôsoby opísal Paulus (Behring Inst. Mitt. NO. 78, str. 118, 1985; Brennan a kol., Science 30 m:81 1985; alebo Glennie a kol., J.Immunol 139, str. 2367, 1987). Iný spôsob používa o-fenyléndimaleimid (oPDM) na kopuláciu troch fragmentov Fab' (svetový patentový spis číslo WO 91/03493). Multišpecifické protilátky sú podlá vynálezu tiež vhodné a je možné ich pripraviť napríklad podlá svetového patentového spisu číslo WO 94/13804 a WO 98/50431.

Výraz efektorové funkcie sa týka biologických aktivít pripisovatelným Fc úseku (natívne sekvencie FC úseku alebo aminokyselinový sekvenčný variant FC úseku) protilátky. Ako príklady protilátkových efektorových funkcií sa uvádza komplementne závislá cytotoxickosť, Fc receptorové viazanie, od protilátky závislá bunkou sprostredkovávaná cytotoxickosť (Antibody-dependent Cell-mediated cytotoxicity, ADCC), fagocytóza a bunkové povrchové receptory oslabujúce reguláciu (napríklad B bunkový receptor).

Výrazom ADCC (od protilátky závislá bunkou sprostredko vávaná cytotoxickosť, antibody-dependent cell-mediated cytotoxicity) sa rozumie bunkou sprostredkovávaná reakcia, pri ktorej nešpecifické cytotoxické bunky, ktoré expresujú Fc receptory (FcR) (napríklad prírodné zabíjacie (natural killer NK) bunky, neutrofily a makrofágy) rozpoznávajú viazanú proti látku na cielovej bunke a následne spôsobujú lýzu cielovej bunky. Primárne bunky na sprostredkovávanie ADCC, NK bunky, expresujú iba FcgamaRIII, pričom monocyty expresujú FcgamaRI, FcgamaRII a FcgamaRIII. Na posúdenie ADCC aktivity príslušnej molekuly sa môže používať in vitro ADCC test, ktorý je opísaný v známom stave techniky (americký patentový spis číslo US 5 500362; US 5 821337). Užitočné efektorové bunky pre také testy zahŕňajú periférne krvné mononukleárne bunky (PBMC) a prírodné zabíjacie bunky (NK).

Humánne efektorové bunky sú leukocyty, ktoré expresujú jeden alebo niekolko FcR a vykonávajú efektorové funkcie. S výhodou bunky expresujú aspoň FcgamaRIII a vykonávajú ADCC efektorovú funkciu. Ako príklady humánnych leukocytov, ktoré sprostredkovávajú ADCC, sa uvádzajú periférne krvné mononukleárne bunky (PBMC), prírodné zabíjacie (NK) bunky, monocyty, cytotoxické T bunky a neutrofily.

Výrazom Fc receptor sa rozumie receptor, ktorý sa viaže na Fc úsek protilátky. Výhodným FcR je natívna sekvencia ľudského FcR. Okrem toho je výhodným FcR taký FcR, ktorý sa viaže na IgG protilátku (gama receptor) a zahŕňa FcgamaRI, FcgamaRII, a FcgamaRIII podtriedy, vrátane alelových variantov a alternatívne štiepené formy týchto receptorov. V literatúre sú FcR opísané (napríklad Ravetech a Kunet, Annu. Rev. Immunol 9, str. 457 až 492, 1991).

Výraz cytokin je generické označenie proteínov uvoľňovaných jednou bunkovou populáciou, ktoré pôsobia na inú bunku ako intercelulárne mediátory. Príklady takých cytokinov sú lymfokiny, monokiny a tradičné polypeptidové hormóny. K cytokinom patrí tiež rastový hormón, ako je ľudský rastový hormón, N-metyonylový ľudský rastový hormón a hovädzí rastový hormón; paratyroidný hormón; tyroxín; inzulín; proinzulín; relaxín; prorelaxín; glykoproteínové hormóny ako hormóny stimulujúce folikuly (FSH), tyroid stimulujúci hormón (TSH) a luteinizačný hormón (LH); hepatický rastový faktor, fibroblastový rastový faktor; prolaktín; placentový laktogén; myší s gonadotropínom asociovaný peptid; inhibin; aktivin; vaskulárny endoteliálny rastový faktor (VEGF); integrín; trombopoietín (TPO); nervové rastové faktory ako NGFP; doštičkový rastový faktor; transformačný rastové faktory (TGF), ako je TGFa a TGF3; erytropoietín (EPO); interferóny, ako IFNa, IFNP a IFNgama; stimulujúce faktory ako M-CSF, GM-CSF a G-CSF; interleukiny, ako IL-1, IL-la, IL-2, IL-3, IL-4, IL-5, IL-6, IL-7, IL-8, IL-9, IL-10, IL-11, IL-12 a TNFa alebo TNF3 . Výhodnými cytokinmi podľa vynálezu sú interferóny a TNFa.

Výrazom cytotoxické činidlo sa vždy rozumie látka, ktorá inhibuje alebo zabraňuje funkcii buniek a/alebo spôsobuje deštrukciu buniek. Tento výraz zahŕňa tiež rádioaktívne izotopy, chemoterapeutické činidlá a toxíny ako sú enzymaticky aktívne toxíny bakteriálneho, hubového, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, alebo ich fragmenty. Výraz môže zahŕňať tiež členy cytokinovej rodiny, s výhodou IFNgama, ako tiež antineoplastické činidlá majúce tiež cytotoxickú aktivitu.

Výrazom chemoterapeutické činidlo alebo antineoplastické činidlo sa tu vždy rozumejú chemické činidlá, ktoré pôsobia antineoplasticky, tzn. že zabraňujú rozvoji, zreniu alebo rozšíreniu neoplastických buniek, priamo na nádorové bunky, napríklad cytostatickými alebo cytotoxickými účinkami a nie nepriamo mechanizmami, ako je modifikácia biologickej odozvy. Vhodnými chemoterapeutickými činidlami podlá vynálezu sú s výhodou prírodné alebo syntetické chemické zlúčeniny, avšak biologické molekuly, ako sú napríklad proteíny a polypeptidy, nie sú výslovne vylúčené. Existuje velký počet klinicky overených antineoplastických činidiel obchodne dostupných a v klinickom hodnotení a v predklinickom vývoji, ktoré by mohli byt zahrnuté do vynálezu na liečenie nádorov/neoplázie kombinovanou terapiou s TNFa a hore citovanými antiangiogenickými činidlami, prípadne s inými činidlami, ako sú EGF receptorové antagonisty. Je potrebné zdôrazniť, že chemoterapeutické činidlá je možné podávat prípadne spolu s uvedenou kombináciou drog.

Ako príklady chemoterapeutik čiže chemoterapeutických činidiel sa uvádzajú alkylačné činidlá, napríklad mechlóretamín (nitrogen mustards), etylénimínové zlúčeniny, alkylsulfonáty a ostatné zlúčeniny s alkylačným pôsobením, ako nitrózomočoviny, cisplatin a dakarbazin; antimetabolity, napríklad kyselina listová, antagonisty purínu alebo pyrimidínu; mitotické inhibítory, napríklad vinea alkaloidy a deriváty podofyloto34 xínu; cytotoxické antibiotiká a deriváty camptotecinu. Ako výhodné chemoterapeutické činidlá alebo chemoterapia sa uvádzajú amifostin (etyol), cisaplatin, dacarbazin (DTIC), dactinomycin, mechlóretamín (nitrogen mustards), streptozocin, cyklofosfamid, carrbnustin (BCNU), lomustin (CCNU), doxorubicin (adriamycin), doxorubicin lipo (doxil), gemcitabin (gemzar), daunorubicin, daunorubicin lipo (daunoxome), prokarbazin, mitomycin, cytarabin, etoposid, metotrexát, 5-fluorouracil (5-FU), vinblastin, vincristin, bleomycin, paclitaxel (taxol), docetaxel (taxotere), aldesleukin, asparagináza, busulfán, carboplatin, cladribin, camptotecin, CPT-11, 10-hydroxy-7-etylcamptotecin (SN38), dacarbazin, floxuridin, fludarabin, hydroxymočovina, ifosfamid, idarubicin, mesna, interferón alfa, interferón beta, irinotecan, mitoxantron, topotecan, leuprolid, megestrol, melphalan, merkaptopurin, plicamycin, mitotan, pegaspargase, pentostatin, pipobroman, plicamycin, streptozocin, tamoxifen, teniposid, testolakton, tioguanin, tiotepa, uracil mustard, vinorelbin, chlorambucil a ich kombinácie. Najvýhodnejšími chemoterapeutickými činidlami podlá vynálezu sú cisplatin, gemcitabin, doxorubicin, paclitaxel (taxol) a bleomycin.

Výrazom rakovina a nádor sa tu vždy rozumie fyziologický stav cicavcov, ktorý je spravidla charakterizovaný neregulovaným rastom buniek. Pomocou farmaceutických prostriedkov podlá vynálezu sa môžu liečiť nádory, ako sú nádory prsníka, srdca, plúc, tenkého a hrubého čreva, sleziny, obličiek, močového mechúru, hlavy a krku, vaječníkov, prostaty, mozgu, pankreasu, pokožky, kostí, kosťového morku, krvi, týmusu, maternice, vajec, cervixu a pečene. Predovšetkým ide o nádory zo súboru zahŕňajúceho adenóm, angiosarkóm, astrocytóm, epiteliálny karcinóm, germinóm, glioblastóm, glióm, hamartóm, hemangioendotelióm, hemangiosarkóm, hematóm, nepatoblastóm, .leukémia, lymfóm, meduloblastóm, melanóm, neuroblastóm, osteosarkóm, retinoblastóm, rhabdomyosarkóm, sarkóm a teratóm. Nádory zo súboru zahŕňajúceho akrálny povrchný malígny melanóm, radiačnú keratózu, edenokarcinóm, adenoidný cystický karcinóm, adenóm, adenosarkóm, adenošupinatý kareinom, astrocyklické nádory, karcinóm Bartholiniho žliaz, karcinóm bazálnych buniek, karcinóm bronchiálnej žlazy, kapilárny karcinoidný karcinóm, karcinosarkóm, pórovitý cholangiokarcinóm, chondosarkóm, cievna tý papilóm/karcinóm, jasný bunkový karcinóm, cystadenóm, endodermálny sínusový nádor, endometriálna hyperplázia, endometrialny sarkóm stromy, endometroidný adenokarcinóm, ependymal, epiteloid, Evingov sarkóm, fibrolamelárna fokálna nodulárna hyperplázia, gastrinóm, nádory zárodočných buniek, glioblastóm, glukagonóm, hemangiblastóm, hemangioendotelióm, hemangióm, hepatický adenóm, hepatická adenomatóza, hepatocelularny karcinóm, inzulínom, intaepitelialna neoplázia, interepitelialna šupinatá bunková neoplázia, invazívny šupinatý bunkový karcinóm, karcinóm velkých buniek, leiomyosarkóm, povrchný malígny melanóm, malígny melanóm, malígne mezoteliálne nádory, meduloblastóm, meduloepitelióm, melanóm, meningeálny mezoteliálny metastatický karcinóm, mukoepidermoidný karcinóm, neuroblastóm, neuroepiteliálny adenokarcinóm, nodulárny melanóm, ovsový bunkový (oat celí) karcinóm, oligodendrogliálny osteosarkóm, pankreatický polypeptid, papilárny serózny adenokarcinóm, epifizárne bunkové, hypofýzové nádory, plazmocytóm, pseudosarkóm, pulmonárny blastóm, karcinóm obličkových buniek, retinoblastóm, rhabdomyosarkóm, sarkóm, sérový karcinóm, karcinóm malých buniek, karcinóm mäkkého tkaniva, somatostatin sekretujúci nádor, šupinový nádor, karcinóm šupinových buniek, submezoteliálny povrchový šíriaci sa melanóm, nediferencovaný karcinóm, uveálny melanóm, kožný karcinóm, vipóm, dobre diferencovaný karcinóm a Wilmov nádor.

ErbB receptor je receptorová proteínová tyrozínkináza, ktorá patrí do rodiny ErbB receptorov a zahŕňa receptory EGFR (ErbBl), ErbB2, ErbB3 a ErbB4 a iné členy tejto rodiny, ktoré budú definované. Receptor ErbB obsahuje zvyčajne extracelulárnu doménu, ktorá môže viazat ligand ErbB; lipofilnú transmembránovú doménu; konzervovanú intracelulárnu doménu tyrozínkinázy; a karboxylovú terminálovú signalizujúcu doménu zahŕňa36 júcu niekolko tyrozínových zvyškov, ktoré môžu byť fosforylované. Receptorom ErbB môže byť receptor ErbB natívnej sekvencie alebo jeho variant sekvencie aminokyselín. S výhodou je ErbB receptorom natívnej sekvencie ľudského receptoru ErbB. ErbBl sa týka génu kódujúceho proteínový produkt EGFR. Najvýhodnejší je receptor EGF (Herl). Výrazy Herl a ErbBl sa tu používajú zameniteľné a týkajú sa ludského proteínu Herl. Výrazy Her2 a ErbB2 sa tu používajú zameniteľné a týkajú sa ľudského proteínu Her2. Podľa vynálezu sa venuje prednosť receptorom ErbBl (EGFR).

ErbB ligand je polypeptid, ktorý sa viaže na receptor ErbB a/alebo ho aktivuje. ErbB ligandy, ktoré viažu EGFR, zahŕňajú EGF, TGF-a, amfiregulin, betacelulin, HB-EGF a epiregulin.

ErbB receptor antagonista/inhibítor je prírodná alebo syntetická molekula, ktorá viaže a blokuje alebo inhibuje receptor ErbB. Tak blokovanie receptoru agonistu predchádza väzbe ErbB ligandu (agonista) a aktivácii receptorového komplexu agonista/ ligand. Antagonisty ErbB môžu byt zamerané na Herl (EGFR) alebo Her2. Výhodné antagonisty podľa vynálezu sú zamerané na receptor EGF (EGFR, Herl). ErbB receptorovým antagonistom môže byt protilátka alebo jej imunoterapeuticky účinný fragment alebo neimunobiologické molekuly, ako je peptid, polypeptidový proteín. Zahrnuté sú aj chemické molekuly, avšak protilátky EGFR a anti-Her2 sú výhodnými antagonistami podlá vynálezu. Výhodnými protilátkami podlá vynálezu sú protiláty Her-1 a anti-Her2, výhodnejšie anti-Herl. Výhodnými anti-Herl protilátkami sú MAb425, s výhodou humanizovaný Mab425 (hMAb 425, americký patentový spis číslo US 5 558864, európsky patentový spis číslo EP O 531472) a chimérny MÄ.b225 (cMAb 225, americký patentový spis číslo US 4 943533 a európsky patentový spis číslo EP 0 359282). Najvýhodnejšia je monoklonálna protilátka h425, ktorá vykázala v monodrogovej terapii vysokú účinnosť so zníženými škodlivými a vedľajšími účinkami. Najvýhod37 nej šou anti-Her2 protilátkou je HERCEPTIN^R (obchodný produkt spoločnosti Genetech/Roche).

Účinné EGF receptorové antagonisty podlá vynálezu môžu byt tiež iné prírodné alebo syntetické chemické zlúčeniny. Ako príklady výhodných molekúl tejto kategórie sa uvádzajú organické zlúčeniny, organokovové zlúčeniny a soli organických a organokovových zlúčenín. Ako príklady HER2 receptorových antagonistov sa uvádzajú: styrylom substituované heteroarylové zlúčeniny (americký patentový spis číslo US 5 656655); bis monocyklické a/alebo bicyklické arylové heteroarylové, karbocyklické a heterokarbocyklické zlúčeniny (americký patentový spis číslo US 5646153); tricyklické pyrimidínové zlúčeniny (americký patentový spis číslo US 5 679683); deriváty chinazolínu majúce receptorovú tyrozínkinázovú inhibičnú aktivitu (americký patentový spis číslo US 5 616582); heteroaryleténdiylovú alebo heteroaryleténdiylarylové zlúčeniny (americký patentový spis číslo US 5 196446); zlúčeniny označované ako 6-(2,6-dichlórfenyl)-2-(4-(2-dietylaminoetoxy)fenylamino)-8-metyl-8H-pyrido(2,3)-5-pyrimidin-7-on (Panek a kol., J. Pharmacol. Exp. Therap. 283, str. 1433, 1997) inhibičnej EGFR,

EDGFR a FGFR rodiny receptorov.

Výrazom tyrozínkinázový antagonista/inhibítor sa rozumejú prírodné alebo syntetické činidlá, ktoré sú schopné inhibovat alebo blokovať tyrozínkinázy, vrátane receptoru tyrozínkináz. S výnimkou anti-ErbB receptorových protilátok, uvedených hore a ďalej, sú výhodnejšími tyrozínkinázovými antagonistami chemické zlúčeniny, ktoré ukázali účinnosť v monodrogovej terapii rakoviny prsníka a rakoviny prostaty. Vhodné inhibítory tyrozínkináz indolokarbazolového typu môžu byt získané spôsobmi známymi z literatúry (napríklad americké patentové spisy US 5 516771, US 5 654427, US 5 461146, US 5 650407). V amerických patentových spisoch číslo US 5 475110, US 5 591855, US 5 594009 a v svetovom patentovom spise číslo WO 96/11933 sa opisujú inhibítory tyrozínkinázy pyrolokarbazolového typu a rakovina prostaty. S výhodou je dávkovanie chemických inhibítorov tyrozínkinázy, definovaných hore, v rozmedzí 1 pg/kg až g/kg telesnej hmotnosti za deň. Výhodnejšie je dávkovanie inhibítorov tyrozínkinázy v rozmedzí 0,01 mg/kg až 100 mg/kg telesnej hmotnosti za deň.

Výrazom antihormonálne činidlo (protihormonálne činidlo) sa rozumejú prírodné alebo syntetické organické alebo peptidické zlúčeniny, ktoré pôsobia ako regulátory alebo inhibítory hormonálneho účinku na nádory. Protihormonálne činidlo (1) inhibuje produkciu sérových androgénov, (2) blokuje väzbu sérových androgénov na androgénové receptory alebo (3) inhibuje konverziu testosterónu na DHT, alebo kombinuje tieto pôsobenia. Antihormonálne činidlo podľa vynálezu zahŕňa všeobecne steroidreceptorové antagonity a najmä anti-estrogény, ako sú napríklad tamoxifen, raloxifen, aromatáza inhibujúca 4 ( 5)-imidazoly, 4-hydroxytamoxifen, trioxifen, keoxifen, LY117018, onapriston a toremifen (Fareston); a antiandrogény ako flutamid, nilutamid, bicalutamid, leuprolid a goserelin; a ich farmaceutický prijateľné soli, kyseliny alebo deriváty. Výraz zahŕňa tiež agonisty a/alebo antagonisty glykoproteínových hormónov ako je folikuly stimulujúci hormón (FSH), tyroid stimulujúci hormón (TSH) a luteinižujúci hormón (LH a LHRH (hormón uvoľňujúci leuteinizujúci hormón). Užitočným LHRH agonistom podľa vynálezu je goserelinacetát, obchodne dostupný ako ZOLADEX^C (Zeneca). Chemická štruktúra goselinacetátu je pyro-Glu-Hys-Trp-Ser-Tyr-D-Ser(But)-Leu-Arg-Pro-Azgly-NH, acetát. Príkladom LHRH antagonistu užitočného podľa vynálezu je ANTIDE^C (Ares-Serono), chemicky označovaný ako D-alanínamid N-acetyl-3-(2-naftalenyl)-D-alanyl-4-chlór-D-fenylalanyl-3- ( 3-pyridinyl )-D-alanyl-L-seryl-NG- ( 3-pyridinylkarbonyl) -L-lyzyl-N6-(3-pyridinylkarbonyl)-D-lyzvl-L-leucyl-N6-(I-metyletyl)-L-lyzyl-L-prolyl. Iným príkladom užitočného antagonistu LHRH je GANIRELIX^C (Roche/Akzo Nobel), chemicky označovaný ako N-Ac-D-Nal,D-pCl-Phe,D-Pal,D-hArg(Et)₂,hArg(Et)₂,D-Ala. Ako príklady steroidných androgénov sa uvádzajú cyproteronacetát (CPA) a megesterolacetát, obchodne dostupné ako MEGACE^C(Bristol-Meyers Oncology). Steroidné antiandrogény môžu blokovať androgénové receptory prostaty. Môžu tiež inhibovať uvoľňovanie LH. CPA sa s výhodou podáva nemocným ľuďom v dávkach 100 mg/deň až 250 mg/deň. Nesteroidné antiandrogény blokujú receptory androgénu. Môžu tiež zvyšovať hladinu LH v sére a hladinu Sérum testosterónu. Výhodným nesteroidným antiandrogénom je flutamid (2-metyl-N-[4-20-nitro-3-(trifluórmetyl)fenyl]propánamid) obchodne dostupný ako EULEXIN^C (Shering a Corp.). Flutamid vykonáva svoj antiandrogénny účinok inhibíciou zvyšovania androgénu a/alebo inhibíciou nukleárnej väzby androgénu v cieľových tkanivách. Iným nesteroidným antiandrogénom je nilutamid, chemicky označovaný ako 5,5-dimetyl-3-[4-nitro-3-(trifluórmetyl-4'-nitrofenyl)-4,4-dimetylimidazolidíndión]. V niektorých rozpracovaniach vynálezu je antihormonálne činidlo kombináciou agonistu LHRH, ako je leuprolidacetát, a antiandrogénu, ako je flutamid alebo nilutamid. Napríklad leuprolidacetát sa môže podávať subkutánnymi, intramuskulárnymi alebo intravenóznymi injekciami a súčasne môže byt flutamid podávaný orálne.

Antihormonálne činidlá podľa vynálezu zahŕňajú, ako je hore uvedené, antagonisty receptorov steroid/tyroidných hormónov, vrátane antagonistov pre iné neprípustné receptory, ako sú antagonisty napríklad pre RAR, TR, VDR. Ako je pracovníkom v odbore zrejmé, môžu byt podľa vynálezu použité varianty anta gonistov receptoru retínovej kyseliny (RAR) ako syntetické tak vyskytujúce sa v prírode. Ako príklady RAR antagonistov sa uvádzajú dikarba-closo-dodekaborány (Iijima a kol., Chem. Pharm. Bull. (Tokyo) 4(3), str. 398 až 404, 1999), hydroantracenylové, benzochromenylové a benzotiochromenylové retinoidy (Vuligonda a kol., Bioorg. Med. Chem. Lett.9(5), str. 743 až 748, 1999), diarylacetylény, deriváty kyseliny benzoovej (napríklad Kagechika H. Yakugaku Zasshi 114(11), str. 847 až 862, 1994; Eckhardt a kol., Toxicol Lett. 70(3), str. 299 až 308, 1994; Yoshimura a kol., J. Med. Chem. 38(16), str. 3163 až

3173, 1995; 30 Chen a kol., EMBO 14(6), str. 1187 až 1197,

1995; Teng a kol., J. Med. Chem. 40(16). str.2445 až 2451, 1997); naftalenylové analógy (napríklad Johnson a kol.,J.

Med. Chem. 38(24), str. 4764 až 4767, 1995; Agarwal a kol.,

J. Biol. Chem. 271(21), str. 12209 až 12212; Umemiya a kol., Yakugaku Zasshi 116(12), str. 928 až 941, 1996); arylom substituovaný a arylom a (3-oxo-l-propenyl)om substituovaný benzopyrán, benzotiopyrán, 1,2-dihydrochinolín a deriváty 5,6-dihydronaftalénu (Klein a kol., americký patentový spis číslo US 5877207 a US 5 776699), adamantylom substituované biaromatické zlúčeniny (Bernardon a Charpentier, americký patentový spis číslo US 5 877342), deriváty 1-fenyladamancanu (Bernardon a Bernardon európsky patentový spis číslo EP 776885), polyaromatické heterocyklické zlúčeniny (Charpentier a kol. americký patentový spis číslo US 5 849798), deriváty dihydronaftalénu (Beard a kol., americký patentový spis číslo US 5 808124; Johnson a kol., americký patentový spis číslo US 5 773594),

4-fenyl(benzopyranoyl alebo naftoyl), deriváty kyseliny aminobenzoovej (svetový patentový spis číslo WO 98/US/13065) , deriváty kyseliny diazepíny-benzoovej (Umemyia a kol., J. Med. Chem 40(26), str. 4222 až 4234, 1997), deriváty tetrahydronaftalénu (americký patentový spis číslo US 5 763635, US 5 741896 a US 5 723666), arylom a heteroarylcyklohexenylom substituované alkény (americký patentový spis číslo US 5 760276), zlúčeniny dibenzofuránu vrátane aromatických zlúčenín dibenzofuránu (americký patentový spis číslo US 5702710, US 5 747530), N-arylom substituované tetrahydrochinolíny (americký patentový spis číslo US 5 739338), benzo[1,2-g]chrom-3-en a deriváty benzol[l,2-g]tiochrom-3-enu (americký patentový spis číslo US 5 728846). Ako príklady špecifických antagonistov RAR, vhodných na použitie pódia vynálezu, sa uvádzajú: LE135 (Umemiya a kol., Yakugaku Zasshi 116(12), str. 928 až 941, 1996), LE511, LE540, LE550 (Li a kol., J. Biol. Chem. 274(22), str. 15360 až 15366, 1999; Umemiya a kol., Yakugaku Zasshi 116(12), str. 928 až 941, 1996); RO41-5253 (Keidel a kol., Mol. Gel. Biol. 14(1), str. 287 až 298, 1994); SR11330, SR11334, SR

11335 (Lee a kol., J. Biol. Chem. 271(20), str. 11897 až 11903, 1996), BMS453, BMS411 (Chen a kol., EMBO 14 (6), str. 1187 až 1197, 1995), CD2366 a CD2665 (Meister a kol., Anticancer Res. 18(3A), str. 1777 až 1786, 1998), ER27191 (Uemo a kol., Leuk. Res. 22(6), str. 517 až 525, 1998), AGN 193 109 (Johnson a kol., Bioorg. Med. Chem. Lett. 9(4), str. 573 až 576, 1999), 4-[4,5,7,8,9,10-hexahydro-7,7-10,10-tetrametyl-1-(3-pyridylmetyl)antra[2,2-b]pyrol-3-yl]benzoová kyselina,

4-[4,5,7,8,9,10-hexahydro-7,7,10,10-tetrametyl-l-(3-pyridylmetyl )-5-tiaantra[ 1 , 2-b]pyrol-3-yl]benzoová kyselina, 4-[4,5,7,8,9,10-hexahydro-7,7,10,10-tetrametyl-l-(3-pyridylmetyl ) antra[ 2 , l-d]pyrazol-3-yl Jbenzoová kyselina (Yoshimura a kol., J. Med. Chem. 38(16), str. 3163 až 3173, 1995), AGN 193109 (Agarwal a kol., J. Biol. Chem. 27(21), str. 12209 až 12212).

Výrazom steroidový receptor alebo nukleárny steroidový receptor sa rozumie proteín, ktorým je ligandom aktivovaný transkripčný faktor a patrí do podrodiny steroidových receptorov alebo nukleárnych receptorov. Výraz zahŕňa proteíny, ktoré sa štrukturálne podobajú a majú biologickú aktivitu steroidovým hormónom aktivovaného transkripčného faktoru. Steroidové receptory obsahujú celú alebo časť DNA viažúcej domény a hormón (alebo ligand) viažucu doménu a obsahujú osirelé receptory pre neznáme ligandy, ktorých štruktúra sa podobá štruktúre steroidových receptorov.

Výrazom steroidový receptorový ligand sa rozumie prírodná alebo syntetická zlúčenina, ktorá viaže nukleárny steroidový receptor na vytvorenie komplexu receptor-ligand. Pojem ligand zahŕňa agonisty, antagonisty a zlúčeniny s čiastkovým agonistickým/antagonistickým účinkom.

Výrazom steroidový receptorový agonista sa rozumie zlúčenina, ktorá viaže nukleárny steroidový receptor na vytvorenie komplexu receptor-agonista. Komplex receptor-agonista viaže špecifické úseky DNA označované elementmi hormonálnej odozvy. Agonisty zahŕňajú steroidy alebo steroidom podobné hormóny, retinoidy, tyroidhormóny a podobné farmaceutický účinné zlúčeniny. Jednotlivé agonisty môžu byt schopné viazať sa na niekoľko receptorov. Prírodné steroidové hormónové agonisty zahŕňajú estradiol, progesterón, androgény, glukokortikoidy a mineralokortikoidy. Ako bolo uvedené hore, môžu niektoré steroidové receptorové agonisty vykazovať určitú účinnosť ako antagonisty v závislosti od dávkovania. Preto môže byť taký agonista účinný ako anti-hormonálne činidlo ako je definované podľa vynálezu.

Výrazom steroidový receptorový antagonista sa rozumie zlúčenina, ktorá má biologické pôsobenie opačné ako agonista. Antagonista sa viaže na nukleárny steroidový receptor a blokuje pôsobenie steroidového receptorového agonistu konkurovaním so steroidovým agonistom pre receptor. Antagonista je definovaný svojou schopnosťou blokovať účinky agonistu. Steroidové receptorové antagonisty zahŕňajú čisté antagonisty, rovnako ako zlúčeniny s čiastkovým agonista/antagonistovým pôsobením. Čistý antagonista účinne súťaží s agonistom o receptorovú väzbu, bez toho, aby mal samotný agonistové pôsobenie. Čiastkový antagonista môže byt menej účinný v súťaži s agonistom o väzbu na receptor, alebo môže byť rovnako účinný pri väzbe na receptor, má však iba 5 až 10 % agonistového účinku v porovnaní s agonistom, ktorému konkuruje. Môže teda mať antagonista agonistové pôsobenie menej účinné ako konkurenčný agonista.

Rádioterapia. Nádory sa môžu ošetrovať prídavné ožiarovaním alebo rádiofarmaceutiky. Zdroj radiácie pre ošetrovaného jedinca môže byt externý alebo interný. Pretože je zdroj s ohľadom na pacienta externý, je terapie známa ako externá lúčová radiačná terapia (EBRT). Keď je zdroj s ohľadom na pacienta interný, je terapie známa ako brachyterapia (BT). Niektoré typy rádioaktívnych atómov, ktoré sa používajú, zahŕňajú rádium, cézium-137, a irídium-192, amerícium-241 a zlato-198; kobalt-57; meď-67; technécium-99; jodid-123; jodid-131; a indium-111. Je tiež možné značiť činidlá podľa vynálezu rádioaktívnymi izotopmi.

Súčasná radiačná terapia je štandardné ošetrenie na obmedzenie nerozoznateľných alebo neoperovateľných nádorov a/alebo nádorových metastáz. Pozorujú sa zlepšené výsledky, keď sa radiačná terapia kombinuje s chemoterapiou. Radiačná terapia je založená na princípe, že vysoká dávka žiarenia na cielenú plochu vedie k smrti reprodukčných buniek ako v nádore tak v normálnom tkanive. Radiačný dávkovací režim je všeobecne definovaný dávkou absorbovanej radiácie (rad), časom frakcionácie a musí byť starostlivo stanovený onkológom. Množstvo radiácie pre pacienta závisí od rôznych úvah, avšak najdôležitejšie úvahy sa týkajú lokácie nádoru s ohľadom na iné kritické štruktúry alebo orgány tela a miery rozšírenia nádoru. Výhodný je beh ošetrenia pacienta radiačnou terapiou podľa rozpisu na 5 až 6 týždennú periódu s celkovou dávkou 50 až 60 Gy podávanou pacientovi v jednej dennej frakcii 1,8 až 2,0 Gy päť dní v týždni. Gy je skratka výrazu Gray a je to 100 rad na dávku. Podľa výhodného uskutočnenia je to energia, kedy sa ľudskí pacienti ošetrujú angiogénovým antagonistom a TNFa/IFNgama a ožiarovaním. Inhibícia nádorového rastu zlúčeninami podľa vynálezu sa podporuje pri skombinovaní s ožiarovaním a/alebo s chemoterapeutickými činidlami. Optimálne sa pri spôsobe podľa vynálezu používa radiačná terapia. Odporúča sa a je výhodná v prípadoch, keď sa pacientovi nemôže podať dostatočné množstvo činidla podľa vynálezu.

Pojem farmaceutické ošetrenie sa týka rôznych spôsobov uskutočnenia vynálezu v jednotlivých stupňoch. Napríklad sa činidlá podľa vynálezu môžu podávať súčasne, postupne alebo oddelene. Činidlá sa môžu ďalej podávať oddelene v časovom intervale približne troch týždňov medzi podávaním, to znamená od chvíle bezprostredne po podaní prvého účinného činidla po44 čas až troch týždňov po podaní prvého účinného činidla. Spôsob sa tiež môže vykonávať po chirurgickom zákroku alebo sa chirurgický zákrok môže vykonávať v intervale medzi podaním prvej účinnej látky a druhej účinnej látky. Príkladne je spôsob kombináciou spôsobu s chirurgickým odstránením nádoru. Ošetrenie podľa vynálezu zahŕňa spravidla podanie terapeutického prostriedku v jednom alebo v niekoľkých cykloch podania. Napríklad v prípade súčasného podania sa terapeutický prostriedok obsahujúci obidve látky podáva v priebehu približne dvoch dní až približne troch týždňov v jednom cykle. Potom sa prípadne môže cyklus opakovať podľa posúdení ošetrujúcim lekárom. Podobne je možné následné podávanie, čas podávania každého jednotlivého terapeutika spravidla pokrýva rovnaký časový úsek. Interval medzi cyklami môže byt nulový až dva mesiace.

Činidlá podľa vynálezu sa môžu podávať parenterálne injekciou alebo postupnou infúziou v priebehu času. Hoci môže byť tkanivo, ktoré má byt ošetrované, spravidla prístupné v tele pre systemické podávanie, a preto najčastejšie ošetrené intravenóznym podaním terapeutických prostriedkov, do úvahy prichádzajú iné tkanivá a prostriedky podania pokiaľ je pravdepodobné, že cieľové tkanivo obsahuje cieľovou molekulu. Preto je možné činidlá podľa vynálezu podávať intraokulárne, intravenózne, intraperitoneálne, intramuskulárne, subkutánne, intra kavitálne, transdermálne, ortotopickou injekciou a infúziou a môžu sa podávať ťiež peristaltickými prostriedkami. Terapeutické prostriedky, obsahujúce napríklad integrínový antagonist podľa vynálezu, sa podávajú zvyčajne intravenózne v jednej dávke napríklad ako injekcia. Terapeutické prostriedky podľa vynálezu obsahujú fyziologicky prijateľný nosič spolu s príslušným opísaným činidlom, rozpusteným alebo dispergovaným ako účinná zložka.

Výrazom farmaceutický prijateľný sa vždy rozumejú prostriedky, nosiče, riedidlá a reakčné činidlá schopné na podanie cicavcom bez vytvárania nežiadúcich fyziologických účin45 kov, ako sú napríklad nevoľnosť, závrate a zažívacie ťažkosti. Príprava farmakologického prostriedku, ktorý obsahuje aktívne podiely rozpustené alebo dispergované, je v odbore dostatočne známa a nemusí byt obmedzená v závislosti od formulácie. Spravidla sa také prostriedky pripravujú ako injekcia buď ako tekuté roztoky alebo ako suspenzia, môžu sa však tiež pripravovať pevné formy vhodné na rozpustenie alebo na suspendovanie v tekutine pred použitím. Prostriedok môže byt tiež emulgovaný. Účinnú zložku je možné zmiešavať s excipientmi, ktoré sú farmaceutický prijatelné a kompatibilné s účinnou zložkou a v množstve vhodnom na použitie v liečebných spôsoboch podlá vynálezu. Vhodnými excipientmi sú napríklad voda, solanka, dextróza, glycerol, etanol a ich zmesi. Okrem toho môže prostriedok prípadne obsahovať malé množstvá pomocných látok, ako sú napríklad namáčadlá alebo emulgačné činidlá, pH tlmivé roztoky, ktoré podporujú účinnosť účinných zložiek. Terapeutický prostriedok podlá vynálezu môže obsahovať farmaceutický prijatelné soli zložiek. Farmaceutický prijateľnými sólami môžu byt adičné soli s kyselinami (vytvárané s volnými aminoskupinami polypeptidu) zo súboru zahŕňajúceho anorganické kyseliny, ako je kyselina chlorovodíková alebo fosforečná, alebo organické kyseliny, ako je napríklad kyselina octová, vínna a mandlová. Soli, vytvorené s volnými karboxylovými skupinami, môžu byt tiež odvodené od anorganických zásad, ako sú napríklad hydroxid sodný, draselný, amónny, vápenatý alebo železitý a od organických zásad, ako je napríklad izopropylamín, trimetylamín, 2-etylaminoetanol, histidín a prokaín. Osobine výhodné sú soli kyseliny chlorovodíkovej používané v príprave cyklických polypeptidových αν antagonistov. Fyziologicky prijatelné nosiče sú v odbore dobre známe. Príkladmi tekutých nosičov sú sterilné vodné roztoky, ktoré neobsahujú žiadne materiály prídavné k účinným látkam, a voda alebo obsahujúce tlmivý roztok, ako je fosforečnan sodný s fyziologickou hodnotou pH, a/alebo fyziologická solanka, ako je solanka tlmená fosfátom. Vodné nosiče môžu však obsahovať viac ako jednu tlmivú sol, rovnako ako soli, ako sú chlorid sodný alebo draselný, dextrózu, poly46 etylénglykol a iné soluty. Tekuté prostriedky môžu obsahovat tiež tekuté fázy prídavné s vodou alebo na vylúčenie vody. Príklady takých prídavných tekutých fáz sú glycerín, rastlinné oleje, ako je olej bavlníkových semien a emulzia voda-olej. Spravidla je terapeuticky účinné množstvo imunoterapeutického činidla vo forme integrínovej receptorovej blokujúcej protilátky alebo protlátkového fragmentu, alebo protilátkového konjugátu alebo anti-VEGF receptorovej blokujúcej protilátky, fragmentu alebo konjugátu také množstvo, ktoré keď je podané vo fyziologicky prijateľnom prostriedku je postačujúce na dosiahnutie plazmovej koncentrácie v rozmedzí približne 0,01 mikrogramu ^g) na mililiter (ml) až približne 100 μg/ml, s výhodou v rozmedzí približne 1 až približne 5 μg/ml a zvyčajne približne 5 μg/ml. Inak vyjadrené môže dávka kolísať v rozmedzí približne 0,1 mg/kg až približne 300 mg/kg, s výhodou v rozmedzí približne 0,2 mg/kg až približne 200 mg/kg, najvýhodnejšie v rozmedzí približne 0,5 mg/kg až približne 20 mg/kg v jednej alebo v niekoľkých denných dávkach počas jedného až niekoľkých dní. Pokiaľ je imunoterapeutické činidlo vo forme fragmentu monoklonálnej protilátky alebo konjugátu, môže sa množstvo nastaviť na základe hmoty fragment/konjugát vztiahnuté na hmotu protilátky ako celku. Výhodná koncentrácia v plazme v molarite je v rozmedzí približne 2 mikromolárnej (μΜ) až približne 5 milimolárnej (mM) a s výhodou v rozmedzí 100 μΜ až 1 mM protilátkového antagonistu.

Terapeuticky účinné množstvo činidla podľa vynálezu, ktorým je neimunoterapeutický peptid alebo proteínový polypeptid (napríklad TNF-alfa alebo IFN gama) alebo iná biologická molekula podobnej veľkosti je spravidla také množstvo polypeptidu, že pri podaní vo forme fyziologicky prijateľného prostriedku postačí na dosiahnutie koncentrácie v plazme v rozmedzí približne 0,1 mikrogramu ^g) na mililiter (ml) až približne 200 μg/ml, s výhodou v rozmedzí približne 1 μg/ml až približne 150 μg/ml. Vztiahnuté na polypeptid majúci hmotnosť približne 500 g na mol, je výhodná plazmová koncentrácia polypeptidového antagonistu v molarite v rozmedzí približne 2 mikromolárnej (μΜ) až približne 5 milimolárnej (mM) a ε výhodou v rozmedzí približne 100 μΜ až 1 mM. Spravidla dávka účinného činidla, ktorým je s výhodou chemický antagonista alebo (chemické) chemoterapeutické činidlo podlá vynálezu (ani imunoterapeutické činidlo ani neimunoterapeutický peptid/proteín) je v rozmedzí 10 mg až 1000 mg, s výhodou v rozmedzí približne 20 až 200 mg a výhodnejšie v rozmedzí 50 až 100 mg na kg telesnej hmotnosti za deň.

Farmaceutické prostriedky podlá vynálezu sú osobitne vhodné na liečenie rakoviny prsníka a rakoviny prostaty.

sú výhodné nasledujúce dávky antiPre rakovinu prsníka

hormonálnych činidiel:
tamoxifen	10,0
toremifen	20,0
anastrozol	0,5
letrozol	1,0
formestan	100,0
goserelin	2,5
buserelin	5,0 1,0
leuprorelin	5,0
megestrolacetát	40,0

mg - 40,0 mp.o/deň mg - 100,0 mg/deň mg - 5,0 mg.p.o./deň mg - 10,0 mg p.o./deň mg - 500,0 mg i.m.q.2 týždne mg - 5,0 mg s.c./4 týždne mg - 10,0 s.c.g 8 týždňov mg - 5,0 mg nosový sporej/d mg - 15,0 mg s.c.q 3 mesiace mg - 200,0 mg/d

Pre rakovinu prsníka sú výhodné nasledujúce dávky antihormonálnych činidiel:

flutamid	250,0	mg -	1000,0 mg/d
bicalutamid	10,0	mg -	200,0 mg/d
goserelin	2,5	mg -	5,0 mg s.c./4 týždne
buserelin	5,0	mg -	10,0 mg s.c.q 8 týždňov
	1,0	mg -	5,0 mg nosový sprej 7d
leuprorein	5,0	mg -	15,0 mg s.c.q 3 mesiace
cyproteronacetát	25,0	mg -	200,0 mg d p.o.
	150,0	mg -	500,0 mg i.m.q 2 týždne

Každý analóg alebo ďalší vývoj hore uvedených antihormonálnych liečebných princípov sa používa podlá predpísaných dávok.

Farmaceutické zlúčeniny podlá vynálezu môžu zahŕňať činidlá, ktoré znižujú alebo vylučujú vedľajšie účinky spojené s kombinovanou terapiou podlá vynálezu (adjunktívnou terapiou) príkladne, čiže bez zámeru na akékoľvek obmedzenie činidla, ktoré znižujú toxické účinky protirakovinových drôg, napríklad inhibítory kosťovej resorpcie a kardioprotektívne činidlá. Tieto adjunktívne činidlá zabraňujú alebo znižujú výskyt nevoľnosti a vracania spojených s chemoterapiou, rádioterapiou alebo operáciou, alebo znižujú výskyt infekcií spojených s podávaním myelosupresívnych protirakovinových drôg. Adjunktívne činidlá sú v odbore dobre známe. Imunoterapeutické činidlá podlá vynálezu sa môžu prídavné podávať s adjuvansami ako BCG a so stimulátormi imunitného systému. Okrem toho môžu zlúčeniny zahŕňať imunoterapeutické činidlá alebo chemoterapeutické činidlá, ktoré obsahujú cytotoxicky účinné radiačné značené izotopy, alebo iné cytotoxické činidlá, ako sú napríklad cytotoxické peptidy (napríklad cytokiny) alebo cytotoxické drogy.

Pojem farmaceutický kit na liečenie nádorov alebo nádorových metastáz znamená súpravu a spravidla inštrukcie na použitie reakčných činidiel pri spôsoboch liečenia nádorov a nádorových metastáz. Reakčné činidlo v kite podlá vynálezu je spravidla formulované ako terapeutický prostriedok, ako je opísané, a preto môže byt v ktorejkoľvek z variantov foriem vhodných na distribúciu v kite. Takými formami môžu byt kvapaliny, prášky, tablety, suspenzie a podobné formulácie na zaistenie antagonistov a/alebo fúzného proteínu podlá vynálezu. Reakčné činidlá môžu byt v oddelených obaloch vhodných na podávanie oddelene podľa uvedených spôsobov alebo alternatívne môžu byt kombinované v prostriedku v jedinom kontejneru v obale. Obal môže obsahovať množstvo postačujúce na jednu alebo niekoľko dávok reakčných činidiel podlá opísaných spôsobov liečenia. Kit podlá vynálezu obsahuje tiež inštrukcie na použitie materiálov obsiahnutých v obale.

Priemyselná využiteľnosť

Anti-EGFR (Herl) protilátky a antihormonálne činidlá prípadne spolu s inými cytotoxickými a/alebo s chemoterapeutickými činidlami na výrobu farmaceutických prostriedkov a kitov so synergickou potenciáciou inhibície proliferácie nádorových buniek s ohľadom na použitie uvedených jednotlivých terapeutických činidiel na účinnejšie ošetrenie rakoviny predovšetkým prsníka a prostaty.

Claims

1. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje terapeuticky účinné množstvo (i) aspoň jednej anti-EGFR protilátky alebo jej imunoterapeuticky účinného fragmentu a (ii) aspoň jedného antihormonálnho činidla prípade spolu s farmaceutický prijateľným nosičom, riedidlom alebo excipientom.

2. Farmaceutický prostriedok podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že obsahuje ako anti-EGFR protilátku alebo jej imunoterapeuticky účinný fragment myší, chimérny alebo humanizovaný Mab 425 (h425) alebo chimérny Mab 225 (c225) inhibítor/antagonist.

3. Farmaceutický prostriedok podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že obsahuje ako antihormonálne činidlo inhibítor nukleárnej hormonálnej receptorovej rodiny.

4. Farmaceutický prostriedok podlá nároku 3, vyznačujúci sa tým, že obsahuje ako antihormonálne činidlo steroidový, receptorový inhibítor/antagonist.

5. Farmaceutický prostriedok podlá nároku 1 až 4, v y značujúci sa tým, že obsahuje prídavné antiangiogénové činidlo.

6. Farmaceutický prostriedok podľa nároku l až 4, v y značujúci sa tým, že obsahuje ďalej cytotoxické a/alebo chemoterapeutické činidlo.

7. Farmaceutický prostriedok podlá nároku 1 až 4, v y značujúci sa tým, že obsahuje prídavné ďalšiu anti-Her2 protilátku alebo jej imunoterapeuticky účinný fragment .

51

8. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje protilátku majúcu anti-EGFR aktivitu a antinukleárnu hormónovú receptorovú aktivitu prípadne spolu s farmaceutický prijateľným nosičom, riedidlom alebo excipientom.

9. Farmaceutický prostriedok podľa nároku 8, v y z n a čujúci sa tým, že protilátkou je bišpecifická protilátka.

10. Farmaceutický kit, vyznačujúci sa tým, že obsahuje (i) jednu anti-EGFR protilátku alebo jej imunoterapeuticky účinný fragment a (ii) jedno antihormonálne činidlo a prípadne (iii) cytotoxické a/alebo chemoterapeutické činidlo.

11. Farmaceutický kit podľa nároku 10, vyznačuj úci sa t ý m, že obsahuje (i) monoklonálnu protilátku h425 a (ii) steroidový receptorový antagonist.

12. Farmaceutický kit podľa nároku 11, vyznačuj úci sa t ý m, že obsahuje (i) monoklonálnu protilátku h425 a (ii) LHRH antagonist.

13. Farmaceutický kit, podľa nároku 10 až 12, v y z n a čujúci sa tým, že farmaceutický účinné látky sú obsiahnuté v oddelených kontejneroch v balíčku.

14. Použitie farmaceutického prostriedku podía nároku 1 až 9 alebo farmaceutického kitu podľa nároku 10 až 13 na výrobu liečiva alebo liečivého prostriedku na ošetrovanie nádorov a nádorových metastáz.

15. Použitie podía nároku 14 na ošetrovanie rakoviny prsníka.

16. Použitie podlá nároku 14 na ošetrovanie rakoviny prostaty.

17. Použitie podlá nároku 15 alebo 16 na ošetrovanie rakoviny prsníka a prostaty nezávislej od steroidu.

18. Spôsob na ošetrovanie nádorov a nádorových metastáz, vyznačujúci sa tým, že sa jedincovi podáva súčasne alebo následne terapeuticky účinné množstvo (i) anti-EGFR protilátky a (ii) antihormonálneho činidla.

19. Spôsob pódia nároku 18,vyznačujúci sa tým, že anti-EGFR protilátkou je monoklonálna protilátka h425 alebo c225 a antihormonálnym činidlom je steroidový receptorový antagonista.

20. Spôsob pódia nároku 18 alebo 19,vyznačujúci sa t ý m, že sa ošetrovanému jedincovi prídavné podáva terapeuticky účinné množstvo cytotoxického a/alebo chemoterapeutického činidla alebo antiangiogénového činidla alebo inej anti-Erb receptorovej protilátky.