Slovník (výklad slov)

Slovník je dokument, ktorý uvádza k súboru slov, výrazov a ďalších lingvistických alebo sémiologických jednotiek (napr. aj znakov, symbolov, obrazov) príslušnú lingvistickú, resp. sémantickú informáciu podľa poslania diela (výklad, prekladový ekvivalent, pravopis a.i.) alebo na základe hesiel podáva výklad zvoleného predmetu.^[1] Podobná definícia znie: Slovník je ucelený súbor jazykových jednotiek (slov, slovných spojení, mien, termínov, skratiek alebo znakov) vymedzenej oblasti, ktoré sú usporiadané do určitej zostavy, a ku ktorým sú pripojené príslušné výklady, jazykové charakteristiky alebo ekvivalenty v iných jazykoch.^[2]

Termín slovník v závislosti od definície zahŕňa buď len jazykové slovníky^[3], alebo jazykové aj vecné slovníky ^[4], alebo jazykové slovníky aj vecné slovníky aj (typické) encyklopédie^[5].

Tvorbou slovníkov sa zaoberá slovnikárstvo (lexikografia).

Delenie 1:

• jazykový slovník
  • výkladový slovník v užšom zmysle (jazykový výkladový slovník) - t.j. slovník, ktorý vysvetľuje význam slova
    • všeobecný výkladový slovník - t.j. jazykový výkladový slovník pre celú slovnú zásobu jazyka
    • terminologický slovník - t.j. jazykový výkladový slovník pre jeden odbor; je to často zároveň odborný náučný slovník (porov. nižšie)
  • špeciálny jazykový slovník:
    • slovník cudzích slov - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • frazeologický slovník - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • idiomatický slovník - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • dialektologický slovník - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • slovník porekadiel - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • slovník prísloví - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • slovník epitet - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • historický slovník - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • slovník neologizmov - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • slovník slangu - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • slovník argotu - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • slovník alúzií - je zároveň výkladový slovník v užšom zmysle
    • synonymický slovník
    • slovník homoným
    • slovník antoným
    • slovník podobných slov
    • slovník rýmových slov
    • slovník vlastných mien
    • slovník citátov
    • pravopisný slovník (ortografický slovník)
    • etymologický slovník
    • ortoepický slovník (slovník výslovnosti)
    • retrográdny slovník
    • frekvenčný slovník
    • valenčný slovník
  • prekladový slovník
    • všeobecný prekladový slovník
    • odborný prekladový slovník
• vecný slovník (vrátane nejazykového výkladového slovníka) [termín vecný slovník má aj iný význam - pozri nižšie]
  • odborný náučný slovník - t.j. prechod medzi terminologickým slovníkom a špeciálnou encyklopédiou
  • biografický slovník
  • geografický slovník
  • slovník pseudonymov
  • slovník skratiek
  • slovník značiek
  • slovník symbolov
  • iné
• zmiešané typy

Delenie 2:

• jednojazyčný slovník (monolingválny slovník)
• viacjazyčný slovník (multilingválny slovník) - dvojjazyčný (bilingválny), trojjazyčný (trilingválny) atď.

Delenie 3:

• všeobecný slovník
• špeciálny slovník

Delenie 4:

• abecedný slovník - slovník usporiadaný abecedne
• slovník usporiadaný podľa postupu bežného pre dané neabecedné písmo
• vecný slovník - t.j slovník usporiadaný vecne [porov. vyššie]:
  • systematicky usporiadaný slovník
  • tematicky usporiadaný slovník
  • onomaziologicky usporiadaný slovník

Delenie 5:

• veľký slovník
• stredný slovník
• malý slovník (vreckový slovník)

Delenie 6:

• jednozväzkový slovník
• viaczväzkový slovník

V slovníkoch jazykov, ktoré používajú abecedné písmo alebo slabičné písmo, sa slová zoraďujú abecedne alebo v analogickom fonetickom poradí.

Slová alebo znaky v jazykoch s logografickým písmo, ako napríklad čínština, sa zoraďujú podľa jednej z mnohých schém, založených na zložkách znaku, počte ťahov v znaku a celkovom tvare znaku. Novšie sa však aj v čínštine znaky zoraďujú abecedne, a to podľa poradia písmen, ktoré vznikne keď je dané heslo zapísané v pchin-jine.

Heslové slovo, pod ktorým/vedľa ktorého je príslušný text uvedený v slovníku, sa volá lema (lemma). Jedna lema reprezentuje aj všetky odvodené tvary slova, ktoré autor slovníka považuje za dostatočne podobné na to, aby nemuseli mať samostatné heslo (samostatnú lemu). Lema je na jednej strane súčasťou makroštruktúry slovníka, na stane druhej je však tiež súčasťou slovníkového hesla, ku ktorému sa priradí. V slovenčine existujú určité konvencie pri vytváraní lemy, napr. slovesá sú vždy v neurčitku, podstatné mená v nominatíve jednotného čísla, prídavné mená v predikatívnej pozícii a pod.

• Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (5 zv. + Repertórium; dokončený 1808, vyšiel 1825),
• Slovník slovenského jazyka (6 zv., 1959 – 1968)
• Veľký rusko-slovenský slovník (5 zv., 1960 – 1970),
• Veľký slovensko-ruský slovník (6 zv., 1979 – 1995),
• Slovník súčasného slovenského jazyka (2006 a n.; predpokladaný rozsah: 8 zv.).

Jazykový portál

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovník (výklad slov)
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Slovník (výklad slov)

• Encyklopédia jazykovedy, 1993
• Nováková et al.: Využívanie informačných zdrojov, 1998
• Paulička et al.: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002
• [1] Archivované 2012-11-10 na Wayback Machine

• Wikislovník
• Wiktionary (en)
• Slovenské slovníky (Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV)
• Cambridge Advanced Learner's Dictionary (en-uk)
• Merriam-Webster Online Dictionary (en-us) Archivované 2004-12-12 na Wayback Machine
• yourDictionary.com (Slovníkový portál)
• Retrográdny slovník online