Ideológia

Ideológia je významový útvar, ktorý sa chápe buď ako všeobecná veda o ideách zameraná na prejasnenie a skvalitnenie verejného myslenia (Destutt de Tracy) alebo ako systematická a všezahrnujúca politická doktrína slúžiaca ako základ zdôvodňujúci program politického konania.

Slovo ideológia definoval v osemnástom storočí gróf Antoine Destutt de Tracy ako "vedu ideí". Ideológia môže byť učenie sa komplexného pohľadu, cestou nadhľadu na veci (porovnávaním svetového názoru), zdravého rozumu (videním ideológie v každodennej spoločnosti) ) a ďalším filozofickým tendenciám (videnia politickej ideológie). Hlavným účelom ideológie je ponúknuť zmenu v spoločnosti cez proces myslenia. Ideológie sú procesom abstraktného myslenia, ktoré sa uplatňujú vo veciach verejných.

Napriek tomu, že odborníci s ním už roky zápasia, pojem „ideológia“ a jeho význam je v bežnej reči dobre zrozumiteľný, pričom svojim špecifickým spôsobom formuje aj politický naratív, keďže u politikov je veľmi obľúbený. O to viac možno vyznieva zaujímavo, koľko kontroverzie vyvoláva u politických vedcov, historikov a filozofov. Zdá sa, že medzi ľuďmi sa zvykne používať oveľa menej rigidná definícia ideológie. Aj tá sa však v uplynulých rokoch menila, keďže vidíme posun od negatívneho významu k viac neutrálnemu.

Podľa historika Martina Horičku je ideológia, tak ako sa chápe dnes, "súborom navzájom podmienených ideí o správnom fungovaní spoločnosti, ktorý skupine jednotlivcov umožňuje formulovať politický program a interpretovať ich prostredie, miesto v sociálnej štruktúre alebo mocenské vzťahy."^[1]

Podľa Althussera je ideológia preživaný a do nevedomého systému predstáv rozvinutý vzťah človeka k jeho okoliu. Ideológiu tvoria nereflektované zážitky alebo skúsenosti.

Ideológia je podľa Destutta de Traca všeobecná veda o ideách, ktorá má prejasňovať a skvalitňovať verejné myslenie. Je súčasťou novej pedagogiky v rámci ťaženia proti náboženským dogmám. Ideológia je veda o tom, ako učením a rozširovaním objektívnej pravdy a správnych myšlienok vytvárať nového človeka, nepoplatného dogmám, poverám a mýtom.

Ideológia podľa marxizmu-leninizmu je sústava názorov, ideí, teórií a pod., v ktorých spoločenská skupina (trieda) vyjadruje, uvedomuje si a zdôvodňuje svoje ekonomické a spoločenské postavenie a záujmy. Základnými formami ideológie sú: politika, právo, morálka, náboženstvo, filozofia. Ako spoločenské vedomie je ideológia odrazom spoločenského bytia a patrí k spoločenskej nadstavbe. Vznik marxizmu ako teoretického výrazu záujmov proletariátu znamená základný prevrat v ideológii; marxizmus sa stáva vedeckým podkladom ideológie socialistickej.

1. ↑ HORIČKA, Martin. Na čo myslíme, keď hovoríme o ideológii. .týždeň, 2021-09-25. Dostupné online [cit. 2022-12-19].

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.