Kastrum
Kastrum (lat. castrum) bol starorímsky vojenský tábor pre jednu alebo aj viac légií (asi pre 10 000 ľudí).
Pred neskororímskym obdobím malo štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys (s pomerom strán 2:3) so zaoblenými nárožiami, obkolesoval ho val s palisádou, od 2. storočia hradba s priekopou. Podľa tradičnej rímskej schémy osi pôdorysu tvorili dve hlavné cesty: prétorská cesta (via praetoria, decumanus) a hlavná cesta (via principalis, cardo), ktoré spájali každá dve protiľahlé brány. Veliteľský dom (praetorium) a fórum stáli väčšinou na ich priesečníku. Treťou častou cestou bola via decumana. Okrem vojenských kasární patrili k samozrejmej výbave kastelov aj kúpele, sýpka (horeum) alebo pekáreň na chlieb. Pred hradbami bolo často pozdĺž príjazdovej cesty civilné sídlisko canabae (predchodca stredovekého predmestia - burgum)
Mnohé dnešné mestá sú založené na pôdorysoch pôvodných rímskych kastier. (Timgat v Alžírsku, Aosta, Lyon, Paríž, Bonn, Kolín nad Rýnom, Viedeň, Regensburg, Budapešť, v Anglicku skoro všetky mestá, ktorých názov končí na -chester a -cester)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |