Geografia priemyslu

Geografia priemyslu sa ako veda začala formovať na začiatku 20. storočia ako súčasť humánnej (ekonomickej, socio-ekonomickej) geografie. Zaoberá sa priemyslom z geografického hľadiska. Zvykne sa nazývať aj geografia sekundéru, vzhľadom na to, že až na ťažobný priemysel patria tieto aktivity do sekundérneho sektora. Skúma činitele, ktoré ovplyvňujú lokalizáciu priemyslu, jeho prejavy a produkčné procesy v priestore a čase.

Priemyselná výroba ako ju poznáme v súčasnoti sa rozvinula začiatkom novoveku v Anglicku a Holandsku s nástupom priemyselnej revolúcie. Priemysel tvoril v 19. a v prvej polovici 20. storočia chrbticu svetovej ekonomiky, dnes jeho význam trochu upadá v konkurencii so službami a vývojom informačných systémov.

Klasifikáciu priemyslu môžeme vykonávať niekoľkými spôsobmi v závislosti na porovnávaných vlastnostiach. Najčastejšie sa pre rozdelenie Geografie priemyslu volí Odvetvová klasifikácia ekonomických činností (OKEČ).

Geografii priemyslu na Slovensku sa venovali a venujú viacerí geografi: Koloman Ivanička (uviedol geografiu priemyslu, autor viacerých významných monografií), Jozef Mládek (teória priemyselných jadier), Pavol Korec, z mladších geografov sú to Dagmar Popjaková (Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica), Ján Szöllös (geografia energetiky, SAV).

Priemysel ovplyvňujú tri základné geografické faktory:

• prírodné faktory (rozmiestnenie surovín, energie a vody)
• spoločenské faktory (kvalifikovaná pracovná sila, vhodná geografická poloha, blízkosť k zdrojom aj k odbytu)
• ekonomické faktory (kapitál, technický pokrok a rôzne urbanizačné výhody)

Tieto geografické faktory nadobudli nový rozmer po otvorení medzinárodného obchodu.

Rozmiestnenie priemyslu na Zemi je nerovnomerné. Do priemyselných oblastí sa sústreďuje 3/4 svetového priemyslu. Priemyselné oblasti sveta:

• Severovýchod USA – vychádza z výhod vodnej dopravy
• Západná Európa – hlavne Britské ostrovy, Porýnie a Porúrie – vychádza hlavne z nerastného bohatstva a veľmi kvalitnej siete infraštruktúry
• Japonsko – má veľmi kvalitnú pracovnú silu a vedecký pokrok
• tzv. Ázijské tigre – nasledujú Japonsko.
• Rusko – obrovské nerastné suroviny a zatiaľ málo využitý potenciál.

Energetika vyrába potrebnú elektrickú energiu pre všetky odvetvia hospodárstva, je teda jeho základom. Patrí do priemyslu palív a energetiky, ktorý patrí do ťažkého priemyslu. Produktom energetiky je teda elektrická energia.

Elektrická energia potrebuje zdroje, ktoré môžeme rozdeliť na

• Vyčerpateľné obnoviteľné (napríklad drevo)
• Vyčerpateľné neobnoviteľné (napríklad ropa, zemný plyn, urán)
• Nevyčerpateľné (napríklad slnečná energie, energia prílivu a odlivu, veterná energia)

Ropa je ako prírodný zdroj oveľa hodnotnejšia ako uhlie, predovšetkým je všestrannejšie použiteľná a preto sa stala svetovým palivom. Jej ťažba sa rýchlo rozvíja a lokalizuje sa do oblastí Perzského zálivu, severnej Afriky, Mexického zálivu, Kaspického mora, Severného mora, Západnej Sibíri a juhovýchodnej Ázie. Viac ako 1/2 vyťaženej ropy sa vyváža do USA, Japonska a Západnej Európy. Najviac vyvážajú členské krajiny OPEC z oblastí Perzského zálivu.

Krajina	Produkcia ropy v mil. ton
Saudská Arábia	441
USA	352
Rusko	323
Irán	187
Venezuela	171
Mexiko	170
Čína	162
Nórsko	160
Irak	128
Svet	3 595

Zemný plyn je ekonomicky najvýhodnejšie palivo. Najčastejšie sa vyskytuje spolu s ropou. Jeho výskyt sa sústreďuje najmä v rozvinutých krajinách. Najväčší vývozcovia zemného plynu vyvážajú plyn plynovodmi do západnej a strednej Európy, USA a Japonska.

Krajina	Ťažba zemného plynu v mld. m${\displaystyle ^{3}}$
Rusko	545
USA	544
Kanada	167
Veľká Británia	106
Alžírsko	84
Malajzia	67
Indonézia	67
Irán	60
Holandsko	57
Svet	2 421

Uhlie- jeho svetové zásoby sú podstatne vyššie ako zásoby ropy. Sústreďujú sa v Rusku, USA, Číne, v európskych krajinách. Na južnej pologuli v JAR a v Austrálii.

Krajina	Ťažba uhlia v mil. ton
USA	567
Čína	502
India	157
Austrália	153
JAR	127
Rusko	116
Poľsko	72
Nemecko	57
Indonézia	47
Svet	2 133

Urán je najdôležitejšie jadrové palivo pretože má najvyššiu energetickú účinnosť. Najväčšie zásoby má Austrália, Kazachstan, Kanada, USA, Rusko, JAR, Uzbekistan, Niger a Brazília.

Krajina	Produkcia uránu (U3O8) v kg
Kanada	14 411
Austrália	8 814
Niger	3 358
Rusko	3 318
Kazachstan	2 300
Uzbekistan	2 300
Svet	42 300

Zariadenie na získavanie elektrickej energie zo zdrojov sa nazýva elektráreň. Podľa zdrojov poznáme štyri druhy

• Tepelné elektrárne
• Vodné elektrárne
• Jadrové elektrárne
• Alternatívne elektrárne

Tepelné elektrárne využívajú na výrobu elektrickej energie ropu, zemný plyn a uhlie. Zo začiatku 20. storočia sa hojne využívalo práve uhlie, ktorého bolo treba veľké množstvo, preto boli tieto elektrárne lokalizované blízko uholných baní. Veľký počet takýchto elektrárni spôsoboval značné znečistenie ovzdušia a prírody, preto sa časom v druhej polovici 20. storočia začalo prechádzať na využívanie ropy a zemného plynu. Tieto elekrárne sú stále najväčším znečisťovateľom ovzdušia.

Vodné elektrárne bývajú vybudované na vodných tokoch s väčším prietokom. Z hľadiska geoekológie ide o geotechnický systém a to antropogénny zásah do prírody. Napriek tomu, že ich výstavba je nákladná, sú ekologickejšie ako tepelné elekrárne. Majú minimum vedľajších produktov. K najväčším producentom hydroenergie patrí Kanada, Brazília, Čína a Rusko. Na Slovensku sa najviac hydroelektrární nachádza na Považí.

Jadrové elektrárne využívajú na výrobu energie urán a jeho chemické reakcie. Z hľadiska ekológie ide o najčistejšiu elektrickú energiu, no hlavný problém je so skladovaním jadrového odpadu a s veľkým množstvom vody potrebnej na chladenie. Ďalším rizikom jadrových elektrární je riziko havárie, ktorej dôsledky môžu byť katastrofické.

Najväčšia jadrová elektráreň na svete – Fukušima – sa nachádza v Japonsku. Má desať reaktorov a výkon okolo 8 GW. Nedávno mala haváriu spôsobenú cunami. Najväčší podiel elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach má Francúzsko, Belgicko, Maďarsko, Južná Kórea a Švajčiarsko.

Alternatívne elektrárne sú elektrárne, ktorých použitie je buď obmedzené, neefektívne, alebo vo vývoji. Medzi alternatívne elektrárne patria

• Veterné elektrárne (Vietor otáča lopatkami, ktoré vyrábajú elektrickú energiu – ich produkcia závisí od poveternostných podmienok)
• Solárne elektrárne (Slnečné lúče dopadajú na solárne články a vyrábajú elektrickú energiu – ich použitie je obmedzené z hľadiska klímy, aktuálneho počasia, geografickej šírky a ročného obdobia)
• Geotermálne a prílivové (Dynamika vody vyrába elektrickú energiu – ich použitie má hlavne lokalizačný faktor)

Krajina	mld. kWh
USA	3255
Čína	1084
Japonsko	947
Rusko	728
Kanada	497
Nemecko	495
India	424
Francúzsko	399
Brazília	354
Svet	12 833

Do ťažkého priemyslu patrí hutníctvo, strojársky a chemický priemysel.

Hutníctvo sa zaoberá tavením rúd, výrobov kovov a ich zliatín. Patrí k základným odvetviam ťažkého priemyslu. Ovplynvňuje rozvoj ostatných priemyselných odvetví, predovšetkým strojárstva, a tak vytvára predpoklady pre vznik roziahlých piremyselných oblastí.

Vyznačuje sa vysokým stupňom koncentrácie. Sústreďuje sa do miest výskytu železnej rudy, alebo koksovateľného uhlia. Výhodná je tiež lokalizácia vo veľkých prístavoch.

Krajina	Výroba surovej ocele v mil. ton
Čína	128
Japonsko	106
USA	102
Rusko	59
Nemecko	46
Južná Kórea	43
Ukrajina	31
Brazília	27
India	26
Svet	849

Vyrába prevažne meď, olovo, zinok, cín a ich zliatiny. Hutníctvo farebných ľahkých kovov vyrába hlavne hliník a jeho zliatiny. Výroba hliníka je sústredená hlavne do oblastí jeho veľkej spotreby, v oblastiach ťažby bauxitu a v oblastiach s lacnou výrobou elektrickej energie. Často je výroba lokalizovaná v blízkostiach vodných elektrární.

Krajina	Výroba hliníka v mil. ton
USA	3,7
Rusko	3,2
Čína	2,6
Kanada	2,4
Austrália	1,7
Brazília	1,3
Nórsko	1,0
JAR	0,7
Venezuela	0,6
Svet	23,9

Krajina	Ťažba medenej rudy v mil. ton
Čile	4,5
USA	1,45
Indonézia	0,82
Austrália	0,76
Kanada	0,61
Peru	0,53
Rusko	0,52
Čína	0,51
Poľsko	0,48
Svet	12,9