SK45495A3 - Method and apparatus for sterilizing solid foodstuffs - Google Patents

Description

Spôsob a zariadenie na sterilizáciu tuhých potravín

Oblasť techniky

Vynález sa týka vo všeobecnosti spôsobu a zariadenia na spracovanie potravín. Konkrétnejšie sa vynález týka spôsobu a zariadenia na spracovanie určitej skupiny tuhých potravín s použitím určitej skupiny spôsobov zahrievania. V tomto opise a priložených nárokoch sa pojem tuhé potraviny používa na označenie potravín obsahujúcich vodu, ktoré nemôžu tiecť, ale v dôsledku ich tvar určujúcej štruktúry obsahujú, alebo v dôsledku procesu varenia sa v nich vytvárajú cesty, ktoré umožňujú prechod kvapaliny z jednej časti štruktúry do druhej. Príkladmi sú kuracie mäso, mladé tekvice a mrkva. Ďalej, skupina spôsobov zahrievania, ktorej sa vynález týka, sa v opise a v nárokoch označuje ako objemový spôsob zahrievania, čo je spôsob, pri ktorom je celý objem tuhej potraviny (ako bola vyššie definovaná) vystavený účinku aplikovaného tepla, na rozdiel od spôsobu, pri ktorom sa teplo, aplikované na vonkajší povrch prenáša dovnútra vedením. Príkladmi spôsobov objemového zahrievania sú ohmické zahrievanie a mikrovlnové zahrievanie; autoklávové zahrievanie nie je príkladom spôsobu objemového zahrievania.

Doterajší stav techniky

Viaceré spôsoby spracovania potravín zahrňujú kroky zahrievania na zvýšenú teplotu, aby sa dosiahlo varenie a/alebo sterilizácia, a potom ochladenia pred aseptickým balením. Pre každú potravinu je maximálna cieľová teplota, ktorá sa má zahrievaním dosiahnuť a vo všeobecnosti udržať po krátku dobu, veľmi kritická, pretože ovplyvňuje kvalitu konečného produktu. Najmä v prípade tuhých potravín sa ukázalo, že známymi spôsobmi je veľmi ťažké dosiahnuť rovnomernú cieľovú teplotu v celom objeme potraviny, s výsledkom, že sa vyskytuje lokálne prevarenie alebo nedovarenie a/alebo kvalita konečného produktu je zhoršená.

Podstata vynálezu

Podľa jedného aspektu tohto vynálezu sa poskytuje spôsob spracovania tuhej potraviny s použitím spôsobu objemového zahrievania, podľa ktorého sa stanoví tlak nasýtených pár potraviny pri maximálnej cieľovej teplote, a počas prinajmenšom časti zahrievacieho kroku sa tlak v okolí potraviny, ktorá sa zahrieva, riadi vo vzťahu k stanovenému tlaku nasýtených pár potraviny tak, aby sa dosiahla v podstate rovnomerná teplota v celej potravine pri maximálnej cieľovej teplote, ktorá sa má dosiahnuť.

Ohmické zahrievanie a mikrovlnové zahrievanie sú dva príklady spôsobu objemového zahrievania, ale tieto príklady nie sú vyčerpávajúce.

Pri výhodnom spôsobe, krok zahrievania obsahuje hlavnú fázu, v ktorej sa teplota potraviny nominálne zvýši, aby sa dosiahla maximálna cieľová teplota, a fázu výdrže, v ktorej sa teplota potraviny udržuje pri nominálne dosiahnutej maximálnej cieľovej teplote.

Okolitý tlak, počas hlavnej fázy, možno udržiavať konštantným, alebo môže mať vzostupný profil, ak je to vhodné, aby sa dosiahlo rovnomerné zahrievanie na teplotu nad 100 ’C. Počas aspoň počiatočnej časti fázy výdrže, keď sa pokračuje v zahrievaní prípadne pri zníženom príkone, sa okolitý tlak riadi tak, aby sa rovnal tlaku nasýtených pár (SVP) vody v potravine pri maximálnej cieľovej teplote. Práve v tomto čase sa všetky časti potravinovej suroviny privedú na maximálnu cieľovú teplotu, predovšetkým v dôsledku prenosu vody, prechodne v plynej fáze, ktorý vzniká z najhorúcejších častí tuhej potraviny (nad maximálnou cieľovou teplotou) k najchladnejším častiam (pod maximálnou cieľovou teplotou). Následne, prípadne s prerušením aplikácie tepla, možno potravinu udržiavať pri maximálnej cieľovej teplote, aby sa dosiahol požadovaný účinok, ako je sterilizácia.

V praxi možno okolitý tlak udržiavať v podstate rovný uvedenému SVP pri maximálnej cieľovej teplote počas celého zahrievania, alebo sa jeho hodnota môže zvyšovať, aby sa rovnala rastúcemu tlaku nasýtených pár vody v potravine pri zvyšovaní jej teploty. Naviac je zrejmé, že okolitý tlak, viazaný na tlak nasýtených pár potravinovej suroviny, ale mierne sa od neho odlišujúci, napríklad mierne vyšší než SVP, môže poskytnúť prijateľný výsledok.

Výhodným spôsobom zahrievania je ohmické zahrievanie, v postupe, pri ktorom sa potravina ponorí do roztoku elektricky vodivej kvapaliny, výhodne soľného roztoku, a medzi ponorenými elektródami sa aplikuje striedavé napätie. Za istých okolností je možné vzdať sa vodivej kvapaliny a umiestniť elektródy do priameho kontaktu s potravinovou surovinou.

Po zahrievaní je výhodným spôsobom chladenia, napríklad pred sterilným balením, chladenie odparovaním, ktoré sa dosiahne aplikáciou čiastočného vákua na potravinu (po vybratí zo soľného roztoku). Avšak iné možné metódy chladenia predstavujú použitie chladenej vody alebo kryogénnych zmesí; spôsob chladenia sa vynálezu priamo netýka.

Podľa ďalšieho aspektu tohto vynálezu sa poskytuje zariadenie na spracovanie potraviny (ako bola definovaná vyššie) spôsobom objemového zahrievania (ako tu bol definovaný) , pozostávajúce z nádrže na potravinu, ktorá sa má zahrievať, prostriedkami na zahrievanie potraviny v uvedenej nádrži spôsobom objemového zahrievania, aby sa nominálne zvýšila teplota tuhej potraviny na maximálnu cieľovú teplotu, pre ktorú sa vopred stanovil tlak nasýtených pár potraviny, a prostriedkami na riadenie tlaku vnútri nádrže počas zahrievania vo vzťahu k vopred stanovenému tlaku nasýtených pár potraviny, aby všetky časti tuhej potraviny dosiahli uvedenú maximálnu cieľovú teplotu.

Nádrž s výhodou obsahuje soľný roztok s ponorenými elektródami a pri jej používaní je potravina ponorená do roztoku a na elektródy sa aplikuje striedavé napätie, aby elektrický prúd prechádzal roztokom a potravinou, aby sa potravina zahrievala (ohmické zahrievanie).

Prostriedky na riadenie tlaku s výhodou obsahujú po prvé prostriedky na udržiavanie vybraného fixného alebo pre4 menlivého tlaku v nádrži počas celej hlavnej fázy zahrievania, počas ktorej sa teplota potraviny nominálne zvyšuje, aby dosiahla maximálnu cieľovú teplotu, a po druhé, aspoň pre časť fázy výdrže, počas ktorej sa teplota potraviny udržiava pri nominálne dosiahnutej maximálnej cieľovej teplote, na udržanie tlaku v nádrži v podstate sa rovnajúcemu tlaku nasýtených pár (SVP) potraviny pri uvedenej kritickej maximálnej teplote.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Spôsob spracovania a zariadenie podľa tohto vynálezu, ako sa realizuje v laboratóriu, je vo forme príkladu uvedené v nasledujúcom opise s odkazom na priložené obrázky, na ktorých ;

Obr.l znázorňuje laboratórne testovacie zariedenie na realizáciu spôsobu podľa tohto vynálezu; a

Obr. 2 až 4 sú grafy na demonštrovanie výsledkov spôsobu, keď sa aplikuje na tri rôzne tuhé potraviny.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obr.l znázorňuje laboratórne testovacie zariadenie obsahujúce komoru 10 z plastického materiálu na vloženie potraviny (neznázornená), ktorá sa má spracovať. Komoru 10 možno naplniť vodivým roztokom kvapaliny, napríklad soľným roztokom, a obsahuje elektródy 14, s výhodou z titánu, potiahnutého platinou, ktoré sú pri použití ponorené do soľného roztoku. Soľný roztok z komory 10 možno vyprázdniť do nádoby

12. Elektrický zdroj 16 je schopný dodať striedavé napätie medzi elektródy 14. aby pri použití spôsobil pretekanie prúdu cez roztok, a cez teleso tuhej potraviny, ponorenej do roztoku, aby sa zvýšila teplota potraviny ohmickým zahrievaním .

Ďalšie možné elektródy môžu byť napríklad vyrobené z kovu, potiahnutého platinou, z titánu, potiahnutého oxidom irídia alebo kombináciami platina-i .rídium , a ďalšie možné vodivé roztoky obsahujú chlorid draselný, chlorid vápenatý a síran sodný.

Komora 10 na ohmické zahrievanie je uzavretá v tlakovej nádobe 18., spojenej potrubím 20 so zdrojom stlačeného vzduchu (alebo iného vhodného plynu), ktorý možno ovládať a tiež spojenej s vákuovou pumpou 22. Vhodným nastavením tlaku v nádobe 18 a aplikáciou zahrievania možno teplotu spracovávanej potraviny nastaviť na hodnoty nad alebo pod 100 ’C, napríklad v rozsahu 70 až 140 ’C.

Napätie, aplikované cez ohmickú komoru 10, možno nastaviť vhodným zariadením, ako je zariadenie Variac, alebo automatickým spôsobom; naviac, koncentráciu soľného roztoku možno vybrať tak, aby vyhovovala požiadavkám.

Spôsob spracovania potravín podľa tohto vynálezu sa uskutočnil s použitím vyššie opísaného zariadenia pre tri druhy tuhej potraviny, menovite kuracie prsia, mladú tekvicu a mrkvu.

Vo všeobecnosti sa použil ten istý spôsob pre všetky tri potraviny a najprv opíšeme tento všeobecný spôsob.

Najprv sa určila optimálna koncentrácia soľného roztonajrovnomernejšie rozdelenie teploty potravine). Použil sa taký spôsob, že najprv sa pripravil rad soľných roztokov s rôznymi koncentráciami (v rozsahu od 0,1 do 1,0 %); potom sa vložilo niekolko (najmenej päť) termočlánkov do rôznych častí potraviny, ktorá sa mala zahrievať, aby sa merala teplota v tenkých a hrubých častiach a v stredových, ako aj povrchových častiach. Potravina sa vložila do zahrievacej komory spolu s jedným z pripravených soľných roztokov a aplikovalo sa zahrievanie. Dosiahnuté teploty sa zaznamenávali a pokus sa opakoval pre všetky soľné koncentrácie. Vyhodnotením teplotných záznamov pre všetky pokusy bolo možné stanoviť približnú koncentráciu soľného roztoku, ktorá poskytovala naj rovnomernejšie rozdelenie teploty.

Vyššie uvedené pokusy sa potom opakovali, ale s použitím užšieho rozsahu koncentrácií soli nad a pod najlepšou zistenou koncentráciou. Týmto spôsobom postupnosť pokusov ku, potrebná na čo v komore (a teda aj v umožnila presné určenie najlepšej soľnej koncentrácie na použitie pre určitú potravinu.

Potom sa stanovil tlak nasýtených pár (SVP) potraviny pri zamýšľanej maximálnej cieľovej teplote, ktorá sa mala počas procesu dosiahnuť. Tento SVP možno určiť rôznymi spôsobmi, ale v tomto prípade sa použil iteračný postup tým, že najprv sa nastavil tlak v nádobe tak, aby sa rovnal tlaku pár vody, a sledovala sa teplota, dosiahnutá počas zahrievania. Potom sa opravil nastavený tlak a opäť sa sledovala dosiahnutá teplota. Tieto iterácie sa opakovali dovtedy, kým sa nenašiel tlak, ktorý umožnil dosiahnuť zamýšľanú cieľovú teplotu počas zahrievania.

Soľný roztok a potravina sa potom vložili do zahrievacej komory, komora sa vložila do tlakovej nádoby a tlak sa nastavil na SVP, ktorý sa predtým určil.

Potom sa zapol zdroj, aby spôsobil zahrievanie požadovanou rýchlosťou, aby sa soľný roztok a potravina priviedli nominálne na zamýšľanú cieľovú teplotu.

Zahrievací krok má potom fázu výdrže, v ktorej sa teplota potraviny udržuje nominálne na cieľovej teplote, ak je to vhodné, zahrievaním pri zníženom príkone. Zistilo sa, že počas prvej časti fázy výdrže sa všetky časti produktu priviedli v podstate k presnej cieľovej teplote. Základný mechanizmus, ktorý k tomu vedie, odhliadnuc od pokračujúceho zahrievania, je, že keďže je tlaková nádoba nastavená na SVP (nasýtený tlak pár vody v potravine pri cieľovej teplote), voda prechodne v plynnej fáze migruje vnútri potraviny z relatívne horúcich oblastí (nad cieľovou teplotou) do relatívne chladných oblastí (pod cieľovou teplotou).

Keď je celá potravina vyrovnaná na cieľovú teplotu, fáza výdrže pokračuje, aby sa dosiahol požadovaný účinok, ako je sterilizácia. Zahrievanie počas tejto doby môže byť prerušené, alebo môže pokračovať pri zníženom príkone.

Po dokončení fázy výdrže sa zdroj, ak bol zapnutý, vypne a soľný roztok sa vypustí zo zahrievacej komory.

Potom sa začne chladenie aplikovaním čiastočného vákua na potravinu, ktorá zostala v komore a po skončená chladenia

Ί odparovaním sa do komory vpustí vzduch, aby sa obnovil okolitý atmosférický tlak.

Vo vyššie opísanom spôsobe sa termočlánky implantovali do rôznych častí potraviny, aby sa overila rovnomernosť dosiahnutej cieľovej teploty v celej potravine. Teploty, merané piatimi termočlánkami, implantovanými do potraviny, sú znázornené grafmi na obrázkoch 2 až 4 pre kuracie prsia, mladú tekvicu a mrkvu. Pred opisom týchto grafov však uvádzame kvantitatívne detaily spôsobu pre uvedené tri príklady.

V prípade celých kuracích pŕs hmotnosti 150 g sa optimálna koncentrácia soľného roztoku určila ako 0,6 %. SVP kuracích pŕs pri 132 ’C sa určil ako 1,75 bar. Na elektródy sa priviedlo striedavé napätie 180 V pri 50 Hz, čo spôsobilo, že tiekol prúd cez soľný roztok a kuracie prsia, ktoré boli doň celkom ponorené. Keď posledný z piatich termočlánkov ukázal teplotu 132 ’C, zdroj sa vypol a komora sa nechala stáť 36 sekúnd. Soľný roztok sa potom vypustil cez vypúšťací ventil. Potom sa na komoru aplikovalo vákuum 0,5 bar absolútnych, čo spôsobilo rýchly pokles teploty. Napokon sa vákuum prerušilo a do komory sa nechal vstupovať vzduch, čo umožnilo tlakovú nádobu otvoriť a tepelne spracované kuracie prsia vybrať.

U mladej tekvice (dĺžka 3 cm, priemer 3,5 cm) jediné rozdiely boli v tom, že optimálna koncentrácia soľného roztoku bola stanovená na 0,15 % a aplikované striedavé napätie bolo 400 V.

Pre mrkvu bola optimálna koncentrácia soľného roztoku stanovená na 0,125 % a aplikované napätie bolo 450 V. Ďalšie detaily boli tie isté ako pre kuracie prsia. Mrkva bola vo forme piatich kociek so stranou 10 mm a do každej kocky bol implantovaný jeden termočlánok.

S odvolaním sa na obrázky 2 až 4, graf na obr.2 sa vzťahuje na kuracie prsia, obr.3 na mladú tekvicu a obr.4 na mrkvu. Teplota v ’C je vynesená ako poradnica, a čas T sprava doľava ako abscisa.

Na obr.2 pri čase (približne 110 sekúnd), zodpovedá8 júcom začiatku fázy výdrže, kuracie prsia dosahujú cieľovú teplotu (132 °C), ale medzi uvedenými piatimi termočlánkami existuje rozptyl asi 15 ’C. Pri pokračujúcom príkone dosiahne posledný termočlánok cieľovú teplotu v čase T₂, pričom prvé štyri termočlánky určené na meranie cieľovej teploty nestúpli podstatne nad ňu. Dva z termočlánkov boli v podstate pri cieľovej teplote dlhšie než dva z ďalších. Keď sa príkon vypne v čase T₂, všetkých päť termočlánkov zostane presne na cieľovej teplote po zvyšok fázy výdrže pred chladením .

Na obr.3 pri čase T^, začiatku fázy výdrže, je široký teplotný rozptyl približne 70 ’C medzi uvedenými piatimi termočlánkami, ale v čase T₂ všetkých päť termočlánkov dosiahlo cieľovú teplotu a vo všeobecnosti zostali na tejto teplote po zvyšok fázy výdrže.

Na obr.4 je menší rozptyl v teplotách, ale jeden z termočlánkov vykazuje veľkú odchýlku približne po čase . Tento termočlánok sa náhodne uvoľnil z kúska mrkvy a voľne plával vo voľnom priestore zahrievacej komory. Obr.4 ukazuje možnosť presného riadenia teploty s použitím spôsobu podľa tohto vynálezu, v tomto prípade teploty 130 “C.

Vo všeobecnosti sa vo vyššie uvedených príkladoch vyskytujú určité nepravidelnosti a nepresnosti, hlavne kvôli ťažkostiam s riadením presných prevádzkových podmienok, napr. elektrického príkonu a tlaku, v manuálne prevádzkovanom testovacom vybavení z obr.1. Avšak spôsoby automatického riadenia, ktoré by odstránili tieto odchýlky, sú ľahko dostupné .

Vo vyššie uvedených príkladoch bol tlak nastavený na SVP vody v potravine pri maximálnej cieľovej teplote v priebehu celého zahrievania a výdrže. Avšak predpokladá sa, ako logické rozšírenie vyššie opísaného spôsobu, že možno dosiahnuť menší rozptyl teplôt rôznych častí potraviny počas zahrievania pred výdržou, ak sa tlak nastavuje počas zahrievania podľa rastúceho profilu, aby sa aproximoval vzrastajúci okamžitý SVP.

Claims (19)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob spracovania tuhej potraviny (ako je tu definovaná) spôsobom objemového zahrievania (ako je tu definovaný) .vyznačujúci sa tým, že sa stanoví tlak nasýtených pár potraviny pri maximálnej cieľovej teplote, počas aspoň časti zahrievacieho kroku sa tlak v okolí potraviny, ktorá sa zahrieva, riadi vo vzťahu k stanovenému tlaku nasýtených pár potraviny tak, aby sa dosiahla v podstate rovnomerná teplota v celej tuhej potravine pri maximálnej cieľovej teplote, ktorá sa má dosiahnuť.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1, pri ktorom krok zahrievania obsahuje fázu výdrže, v priebehu ktorej sa potravina udržuje počas danej doby pred chladením nominálne na maximálnej cieľovej teplote, vyznačujúci sa tým, že sa riadi okolitý tlak počas aspoň fázy výdrže, aby sa dosiahla požadovaná v podstate rovnomerná teplota v celej tuhej potravine.
3. 3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že okolitý tlak sa udržuje konštantný počas zahrievania, aspoň pred fázou výdrže.
4. 4. Spôsob podľa nároku 2 alebo 3, vyznačuj úci sa t ý m, že aspoň v priebehu časti fázy výdrže sa okolitý tlak udržuje aspoň približne na hodnote tlaku nasýtených pár vody v potravine pri maximálnej cieľovej teplote.
5. 5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že okolitý tlak sa nastaví rovnaký, ako je tlak nasýtených pár, v priebehu celého kroku zahrievania.
6. 6. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že okolitý tlak sa riadi tak, aby sa približne rovnal vzrastajúcemu tlaku nasýtených pár potraviny, keď sa potra10 vina zahrieva na maximálnu cieľovú teplotu.
7. 7. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 2 až 6, vyznačujúci sa tým, že fáza výdrže obsahuje prvú časť, v ktorej sa okolitý tlak riadi tak, aby spôsobil, že všetky časti tuhej potraviny dosiahnu maximálnu cieľovú teplotu, a druhú časť, v ktorej sa potravina rovnomerne udržuje pri maximálnej cieľovej teplote, aby sa dosiahol požadovaný účinok, ako je sterilizácia.
8. 8. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že zahrievanie sa dosiahne prechodom elektrického prúdu cez tuhú potravinu (ohmické zahrievanie).
9. 9. Spôsob podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že na umožnenie ohmického zahrievania je potravina ponorená do elektricky vodivej kvapaliny, ktorá obsahuje ponorené elektródy.
10. 10. Spôsob podľa nároku 9,vyznačujúci sa tým, že vodivou kvapalinou je soľný roztok.
11. 11. Spôsob podľa nároku 9 alebo 10, vyznačuj úci sa tým, že koncentrácia vodivej kvapaliny sa vyberie tak, aby napomohla dosiahnutie rovnomerného rozdelenia teploty po celej tuhej potravine.
12. 12. Spôsob podľa nároku 11,vyznačujúci sa tým, že iónová sila roztoku sa vyberie iteračnou meódou, pri ktorej sa zahrievanie a meranie teploty vykonáva pri rôznych koncentráciách vodivej kvapaliny.
13. 13. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 7 až 12, vyznačujúci sa tým, že počas zahrievania je potravina vložená do komory, obsahujúcej vodivú kvapalinu, a po zahrievaní, ale pred chladením sa vodivá kvapalina z komory vypustí.
14. 14. Spôsob podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že chladenie sa dosiahne aplikáciou čiastočného vákua na komoru, aby sa dosiahlo chladenie odparovaním.
15. 15. Zariadenie na spracovanie tuhej potraviny (ako je tu definovaná) spôsobom objemového zahrievania (ako je tu definovaný).vyznačujúce sa tým, že obsahuje nádrž na potravinu, ktorá sa má zahrievať, prostriedky na zahrievanie potraviny v nádrži spôsobom objemového zahrievania, aby sa nominálne zvýšila teplota tuhej potraviny na maximálnu cieľovú teplotu, pre ktorú sa vopred stanovil tlak nasýtených pár potraviny, a prostriedky na riadenie tlaku vnútri nádrže počas zahrievania vo vzťahu k vopred stanovenému tlaku nasýtených pár potraviny, aby všetky časti tuhej potraviny dosiahli uvedenú maximálnu cieľovú teplotu.
16. 16. Zariadenie na spracovanie podľa nároku 15, vyznačujúce sa tým, že nádrž s výhodou obsahuje soľný roztok s ponorenými elektródami a pri jej používaní sa potravina ponorí do roztoku a na elektródy sa aplikuje striedavé napätie, aby elektrický prúd prechádzal roztokom a potravinou, aby sa potravinová surovina zahrievala (ohmické zahrievanie).
17. 17. Zariadenie na spracovanie podľa nároku 16, vyznačujúce sa tým, že prostriedky na riadenie tlaku obsahujú po prvé prostriedky na udržiavanie vybraného fixného alebo premeňLivého tlaku v nádrži cez celú hlavnú fázu zahrievania, počas ktorej sa tepLota potraviny nominálne zvyšuje, aby dosiahla maximálnu cieľovú teplotu, a po druhé, aspoň pre časť fázy výdrže, počas ktorej sa teplota potraviny udržuje pri nominálne dosiahnutej maximálnej cieľovej teplote, na udržanie tlaku v nádrži v podstate sa rovnajúcemu tlaku nasýtených pár pot12 raviny pri kritickej maximálnej teplote.
18. 18. Zariadenie na spracovanie podľa nároku 17, vyznačujúce sa tým, že prostriedky na riadenie tlaku obsahujú prostriedky na udržiavanie tlaku v nádrži v podstate rovnajúcemu sa tlaku nasýtených pár počas celého zahrievania.
19. 19. Zariadenie na spracovanie podľa nároku 17 alebo 18, vyznačujúce sa tým, že prostriedky na riadenie tlaku obsahujú tiež prostriedky, pôsobiace po skončení fázy výdrže a vypustení soľného roztoku z nádrže, na aplikáciu čiastočného vákua na nádrž, na chladenie potraviny odparovaním.