SK287957B6 - Insulation product of mineral fibres, a process for the preparation thereof and a use of the insulation product - Google Patents
Insulation product of mineral fibres, a process for the preparation thereof and a use of the insulation product Download PDFInfo
- Publication number
- SK287957B6 SK287957B6 SK1714-2001A SK17142001A SK287957B6 SK 287957 B6 SK287957 B6 SK 287957B6 SK 17142001 A SK17142001 A SK 17142001A SK 287957 B6 SK287957 B6 SK 287957B6
- Authority
- SK
- Slovakia
- Prior art keywords
- surface layer
- insulating
- layer
- density
- mineral
- Prior art date
Links
- 229910052500 inorganic mineral Inorganic materials 0.000 title claims abstract description 51
- 239000011707 mineral Substances 0.000 title claims abstract description 50
- 238000009413 insulation Methods 0.000 title claims abstract description 18
- 238000000034 method Methods 0.000 title claims description 33
- 230000008569 process Effects 0.000 title claims description 12
- 239000002344 surface layer Substances 0.000 claims abstract description 133
- 239000011230 binding agent Substances 0.000 claims abstract description 97
- 239000007787 solid Substances 0.000 claims abstract description 96
- 239000002557 mineral fiber Substances 0.000 claims abstract description 88
- 239000000463 material Substances 0.000 claims abstract description 47
- 239000010410 layer Substances 0.000 claims description 153
- 239000000835 fiber Substances 0.000 claims description 52
- 238000004519 manufacturing process Methods 0.000 claims description 30
- XLYOFNOQVPJJNP-UHFFFAOYSA-N water Substances O XLYOFNOQVPJJNP-UHFFFAOYSA-N 0.000 claims description 27
- VYPSYNLAJGMNEJ-UHFFFAOYSA-N Silicium dioxide Chemical compound O=[Si]=O VYPSYNLAJGMNEJ-UHFFFAOYSA-N 0.000 claims description 21
- 239000000843 powder Substances 0.000 claims description 9
- 239000002657 fibrous material Substances 0.000 claims description 8
- 239000007900 aqueous suspension Substances 0.000 claims description 6
- 239000007767 bonding agent Substances 0.000 claims description 5
- 239000002245 particle Substances 0.000 claims description 4
- 239000006004 Quartz sand Substances 0.000 claims description 3
- 239000004745 nonwoven fabric Substances 0.000 claims description 3
- 239000002759 woven fabric Substances 0.000 claims description 3
- 238000005304 joining Methods 0.000 abstract description 2
- 239000000047 product Substances 0.000 description 110
- 238000001723 curing Methods 0.000 description 39
- 239000013590 bulk material Substances 0.000 description 36
- 239000004744 fabric Substances 0.000 description 34
- 238000000576 coating method Methods 0.000 description 19
- 239000011248 coating agent Substances 0.000 description 18
- 239000003795 chemical substances by application Substances 0.000 description 17
- 239000011491 glass wool Substances 0.000 description 16
- 239000000203 mixture Substances 0.000 description 16
- 239000000126 substance Substances 0.000 description 16
- 239000010426 asphalt Substances 0.000 description 15
- 230000008901 benefit Effects 0.000 description 12
- 239000011810 insulating material Substances 0.000 description 12
- ISWSIDIOOBJBQZ-UHFFFAOYSA-N Phenol Chemical compound OC1=CC=CC=C1 ISWSIDIOOBJBQZ-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 10
- 239000002699 waste material Substances 0.000 description 10
- 239000000853 adhesive Substances 0.000 description 8
- 230000001070 adhesive effect Effects 0.000 description 8
- 238000001035 drying Methods 0.000 description 8
- 230000007480 spreading Effects 0.000 description 6
- 238000003892 spreading Methods 0.000 description 6
- 239000000725 suspension Substances 0.000 description 6
- 230000032258 transport Effects 0.000 description 6
- 239000011521 glass Substances 0.000 description 5
- 238000002156 mixing Methods 0.000 description 5
- 239000002994 raw material Substances 0.000 description 5
- 230000009977 dual effect Effects 0.000 description 4
- 239000000945 filler Substances 0.000 description 4
- SLGWESQGEUXWJQ-UHFFFAOYSA-N formaldehyde;phenol Chemical compound O=C.OC1=CC=CC=C1 SLGWESQGEUXWJQ-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 4
- 229920001568 phenolic resin Polymers 0.000 description 4
- 229920006267 polyester film Polymers 0.000 description 4
- WSFSSNUMVMOOMR-UHFFFAOYSA-N Formaldehyde Chemical compound O=C WSFSSNUMVMOOMR-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 3
- 241000446313 Lamella Species 0.000 description 3
- 230000015572 biosynthetic process Effects 0.000 description 3
- 239000011111 cardboard Substances 0.000 description 3
- 239000000470 constituent Substances 0.000 description 3
- 238000010276 construction Methods 0.000 description 3
- 238000009826 distribution Methods 0.000 description 3
- 239000000428 dust Substances 0.000 description 3
- 239000012467 final product Substances 0.000 description 3
- 239000007849 furan resin Substances 0.000 description 3
- 239000003365 glass fiber Substances 0.000 description 3
- 229920000728 polyester Polymers 0.000 description 3
- 229920005989 resin Polymers 0.000 description 3
- 239000011347 resin Substances 0.000 description 3
- 239000004576 sand Substances 0.000 description 3
- 229910002027 silica gel Inorganic materials 0.000 description 3
- 229920001187 thermosetting polymer Polymers 0.000 description 3
- OKTJSMMVPCPJKN-UHFFFAOYSA-N Carbon Chemical compound [C] OKTJSMMVPCPJKN-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 2
- YLQBMQCUIZJEEH-UHFFFAOYSA-N Furan Chemical compound C=1C=COC=1 YLQBMQCUIZJEEH-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 2
- 235000019738 Limestone Nutrition 0.000 description 2
- 229920000877 Melamine resin Polymers 0.000 description 2
- 239000004640 Melamine resin Substances 0.000 description 2
- NBIIXXVUZAFLBC-UHFFFAOYSA-N Phosphoric acid Chemical compound OP(O)(O)=O NBIIXXVUZAFLBC-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 2
- 239000004372 Polyvinyl alcohol Substances 0.000 description 2
- XSQUKJJJFZCRTK-UHFFFAOYSA-N Urea Chemical compound NC(N)=O XSQUKJJJFZCRTK-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 2
- 230000002745 absorbent Effects 0.000 description 2
- 239000002250 absorbent Substances 0.000 description 2
- 239000000654 additive Substances 0.000 description 2
- 150000001413 amino acids Chemical class 0.000 description 2
- 239000004202 carbamide Substances 0.000 description 2
- 239000004568 cement Substances 0.000 description 2
- 239000011247 coating layer Substances 0.000 description 2
- 230000006835 compression Effects 0.000 description 2
- 238000007906 compression Methods 0.000 description 2
- 238000000354 decomposition reaction Methods 0.000 description 2
- 239000010408 film Substances 0.000 description 2
- 238000009501 film coating Methods 0.000 description 2
- 238000000227 grinding Methods 0.000 description 2
- 238000010438 heat treatment Methods 0.000 description 2
- 230000002209 hydrophobic effect Effects 0.000 description 2
- 239000006028 limestone Substances 0.000 description 2
- 238000005259 measurement Methods 0.000 description 2
- 239000004570 mortar (masonry) Substances 0.000 description 2
- 239000003973 paint Substances 0.000 description 2
- 239000000123 paper Substances 0.000 description 2
- 239000011087 paperboard Substances 0.000 description 2
- 230000035515 penetration Effects 0.000 description 2
- 230000000704 physical effect Effects 0.000 description 2
- 239000011505 plaster Substances 0.000 description 2
- 229920002451 polyvinyl alcohol Polymers 0.000 description 2
- 239000000741 silica gel Substances 0.000 description 2
- 239000000377 silicon dioxide Substances 0.000 description 2
- 229920002545 silicone oil Polymers 0.000 description 2
- 239000000758 substrate Substances 0.000 description 2
- 239000000454 talc Substances 0.000 description 2
- 229910052623 talc Inorganic materials 0.000 description 2
- 238000005303 weighing Methods 0.000 description 2
- 238000003466 welding Methods 0.000 description 2
- SMZOUWXMTYCWNB-UHFFFAOYSA-N 2-(2-methoxy-5-methylphenyl)ethanamine Chemical compound COC1=CC=C(C)C=C1CCN SMZOUWXMTYCWNB-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 1
- NIXOWILDQLNWCW-UHFFFAOYSA-N 2-Propenoic acid Natural products OC(=O)C=C NIXOWILDQLNWCW-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 1
- 229910018072 Al 2 O 3 Inorganic materials 0.000 description 1
- 229920000049 Carbon (fiber) Polymers 0.000 description 1
- 241000196324 Embryophyta Species 0.000 description 1
- 229910018068 Li 2 O Inorganic materials 0.000 description 1
- 239000004677 Nylon Substances 0.000 description 1
- 240000007817 Olea europaea Species 0.000 description 1
- 229910004298 SiO 2 Inorganic materials 0.000 description 1
- 229910010413 TiO 2 Inorganic materials 0.000 description 1
- 229920001807 Urea-formaldehyde Polymers 0.000 description 1
- 238000010521 absorption reaction Methods 0.000 description 1
- 229920006243 acrylic copolymer Polymers 0.000 description 1
- 239000002313 adhesive film Substances 0.000 description 1
- 229910052782 aluminium Inorganic materials 0.000 description 1
- XAGFODPZIPBFFR-UHFFFAOYSA-N aluminium Chemical compound [Al] XAGFODPZIPBFFR-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 1
- 229910000147 aluminium phosphate Inorganic materials 0.000 description 1
- 229910052799 carbon Inorganic materials 0.000 description 1
- 239000004917 carbon fiber Substances 0.000 description 1
- 239000004927 clay Substances 0.000 description 1
- 239000008119 colloidal silica Substances 0.000 description 1
- 239000003086 colorant Substances 0.000 description 1
- 230000002301 combined effect Effects 0.000 description 1
- 238000010924 continuous production Methods 0.000 description 1
- 238000001816 cooling Methods 0.000 description 1
- 238000005520 cutting process Methods 0.000 description 1
- 238000013016 damping Methods 0.000 description 1
- 230000008021 deposition Effects 0.000 description 1
- 230000006866 deterioration Effects 0.000 description 1
- 230000002542 deteriorative effect Effects 0.000 description 1
- 238000009792 diffusion process Methods 0.000 description 1
- 239000010459 dolomite Substances 0.000 description 1
- 229910000514 dolomite Inorganic materials 0.000 description 1
- 230000000694 effects Effects 0.000 description 1
- 239000013013 elastic material Substances 0.000 description 1
- 238000005516 engineering process Methods 0.000 description 1
- 230000007613 environmental effect Effects 0.000 description 1
- 238000001704 evaporation Methods 0.000 description 1
- 230000008020 evaporation Effects 0.000 description 1
- 238000007380 fibre production Methods 0.000 description 1
- 239000011152 fibreglass Substances 0.000 description 1
- 239000007888 film coating Substances 0.000 description 1
- 239000012530 fluid Substances 0.000 description 1
- 239000006260 foam Substances 0.000 description 1
- 239000004088 foaming agent Substances 0.000 description 1
- 239000011888 foil Substances 0.000 description 1
- 229920000876 geopolymer Polymers 0.000 description 1
- 230000009477 glass transition Effects 0.000 description 1
- PCHJSUWPFVWCPO-UHFFFAOYSA-N gold Chemical compound [Au] PCHJSUWPFVWCPO-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 1
- 239000010931 gold Substances 0.000 description 1
- 229910052737 gold Inorganic materials 0.000 description 1
- 239000010439 graphite Substances 0.000 description 1
- 229910002804 graphite Inorganic materials 0.000 description 1
- 239000001963 growth medium Substances 0.000 description 1
- 239000008240 homogeneous mixture Substances 0.000 description 1
- 238000010191 image analysis Methods 0.000 description 1
- 230000001771 impaired effect Effects 0.000 description 1
- 239000004615 ingredient Substances 0.000 description 1
- 239000007788 liquid Substances 0.000 description 1
- VTHJTEIRLNZDEV-UHFFFAOYSA-L magnesium dihydroxide Chemical compound [OH-].[OH-].[Mg+2] VTHJTEIRLNZDEV-UHFFFAOYSA-L 0.000 description 1
- 239000000347 magnesium hydroxide Substances 0.000 description 1
- 229910001862 magnesium hydroxide Inorganic materials 0.000 description 1
- UNYOJUYSNFGNDV-UHFFFAOYSA-M magnesium monohydroxide Chemical compound [Mg]O UNYOJUYSNFGNDV-UHFFFAOYSA-M 0.000 description 1
- 229910044991 metal oxide Inorganic materials 0.000 description 1
- 150000004706 metal oxides Chemical class 0.000 description 1
- 239000010445 mica Substances 0.000 description 1
- 229910052618 mica group Inorganic materials 0.000 description 1
- 239000011490 mineral wool Substances 0.000 description 1
- 238000012986 modification Methods 0.000 description 1
- 230000004048 modification Effects 0.000 description 1
- 229920001778 nylon Polymers 0.000 description 1
- 239000003921 oil Substances 0.000 description 1
- 238000013021 overheating Methods 0.000 description 1
- 238000004806 packaging method and process Methods 0.000 description 1
- 238000010422 painting Methods 0.000 description 1
- 230000000149 penetrating effect Effects 0.000 description 1
- 239000004033 plastic Substances 0.000 description 1
- 229920003023 plastic Polymers 0.000 description 1
- 229920002689 polyvinyl acetate Polymers 0.000 description 1
- 239000011118 polyvinyl acetate Substances 0.000 description 1
- 239000011148 porous material Substances 0.000 description 1
- 235000019353 potassium silicate Nutrition 0.000 description 1
- 238000012545 processing Methods 0.000 description 1
- 230000009467 reduction Effects 0.000 description 1
- 238000005096 rolling process Methods 0.000 description 1
- 239000013535 sea water Substances 0.000 description 1
- 239000000565 sealant Substances 0.000 description 1
- 229920002050 silicone resin Polymers 0.000 description 1
- 239000002893 slag Substances 0.000 description 1
- NTHWMYGWWRZVTN-UHFFFAOYSA-N sodium silicate Chemical compound [Na+].[Na+].[O-][Si]([O-])=O NTHWMYGWWRZVTN-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 1
- 238000009987 spinning Methods 0.000 description 1
- 238000003756 stirring Methods 0.000 description 1
- 239000004575 stone Substances 0.000 description 1
- 238000004381 surface treatment Methods 0.000 description 1
- 238000001029 thermal curing Methods 0.000 description 1
- 229920001169 thermoplastic Polymers 0.000 description 1
- 239000004416 thermosoftening plastic Substances 0.000 description 1
- 239000010409 thin film Substances 0.000 description 1
- 238000012546 transfer Methods 0.000 description 1
- 238000009827 uniform distribution Methods 0.000 description 1
- 239000010457 zeolite Substances 0.000 description 1
Classifications
-
- B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
- B32—LAYERED PRODUCTS
- B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
- B32B19/00—Layered products comprising a layer of natural mineral fibres or particles, e.g. asbestos, mica
- B32B19/06—Layered products comprising a layer of natural mineral fibres or particles, e.g. asbestos, mica next to a fibrous or filamentary layer
-
- B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
- B32—LAYERED PRODUCTS
- B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
- B32B19/00—Layered products comprising a layer of natural mineral fibres or particles, e.g. asbestos, mica
- B32B19/02—Layered products comprising a layer of natural mineral fibres or particles, e.g. asbestos, mica the layer of fibres or particles being impregnated or embedded in a plastic substance
-
- B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
- B32—LAYERED PRODUCTS
- B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
- B32B5/00—Layered products characterised by the non- homogeneity or physical structure, i.e. comprising a fibrous, filamentary, particulate or foam layer; Layered products characterised by having a layer differing constitutionally or physically in different parts
- B32B5/02—Layered products characterised by the non- homogeneity or physical structure, i.e. comprising a fibrous, filamentary, particulate or foam layer; Layered products characterised by having a layer differing constitutionally or physically in different parts characterised by structural features of a fibrous or filamentary layer
- B32B5/022—Non-woven fabric
-
- B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
- B32—LAYERED PRODUCTS
- B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
- B32B5/00—Layered products characterised by the non- homogeneity or physical structure, i.e. comprising a fibrous, filamentary, particulate or foam layer; Layered products characterised by having a layer differing constitutionally or physically in different parts
- B32B5/02—Layered products characterised by the non- homogeneity or physical structure, i.e. comprising a fibrous, filamentary, particulate or foam layer; Layered products characterised by having a layer differing constitutionally or physically in different parts characterised by structural features of a fibrous or filamentary layer
- B32B5/024—Woven fabric
-
- D—TEXTILES; PAPER
- D04—BRAIDING; LACE-MAKING; KNITTING; TRIMMINGS; NON-WOVEN FABRICS
- D04H—MAKING TEXTILE FABRICS, e.g. FROM FIBRES OR FILAMENTARY MATERIAL; FABRICS MADE BY SUCH PROCESSES OR APPARATUS, e.g. FELTS, NON-WOVEN FABRICS; COTTON-WOOL; WADDING ; NON-WOVEN FABRICS FROM STAPLE FIBRES, FILAMENTS OR YARNS, BONDED WITH AT LEAST ONE WEB-LIKE MATERIAL DURING THEIR CONSOLIDATION
- D04H1/00—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres
- D04H1/40—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties
- D04H1/42—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties characterised by the use of certain kinds of fibres insofar as this use has no preponderant influence on the consolidation of the fleece
- D04H1/4209—Inorganic fibres
- D04H1/4218—Glass fibres
-
- D—TEXTILES; PAPER
- D04—BRAIDING; LACE-MAKING; KNITTING; TRIMMINGS; NON-WOVEN FABRICS
- D04H—MAKING TEXTILE FABRICS, e.g. FROM FIBRES OR FILAMENTARY MATERIAL; FABRICS MADE BY SUCH PROCESSES OR APPARATUS, e.g. FELTS, NON-WOVEN FABRICS; COTTON-WOOL; WADDING ; NON-WOVEN FABRICS FROM STAPLE FIBRES, FILAMENTS OR YARNS, BONDED WITH AT LEAST ONE WEB-LIKE MATERIAL DURING THEIR CONSOLIDATION
- D04H1/00—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres
- D04H1/40—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties
- D04H1/58—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties by applying, incorporating or activating chemical or thermoplastic bonding agents, e.g. adhesives
- D04H1/593—Non-woven fabrics formed wholly or mainly of staple fibres or like relatively short fibres from fleeces or layers composed of fibres without existing or potential cohesive properties by applying, incorporating or activating chemical or thermoplastic bonding agents, e.g. adhesives to layered webs
-
- E—FIXED CONSTRUCTIONS
- E04—BUILDING
- E04B—GENERAL BUILDING CONSTRUCTIONS; WALLS, e.g. PARTITIONS; ROOFS; FLOORS; CEILINGS; INSULATION OR OTHER PROTECTION OF BUILDINGS
- E04B1/00—Constructions in general; Structures which are not restricted either to walls, e.g. partitions, or floors or ceilings or roofs
- E04B1/62—Insulation or other protection; Elements or use of specified material therefor
- E04B1/74—Heat, sound or noise insulation, absorption, or reflection; Other building methods affording favourable thermal or acoustical conditions, e.g. accumulating of heat within walls
- E04B1/76—Heat, sound or noise insulation, absorption, or reflection; Other building methods affording favourable thermal or acoustical conditions, e.g. accumulating of heat within walls specifically with respect to heat only
- E04B1/78—Heat insulating elements
- E04B1/80—Heat insulating elements slab-shaped
-
- E—FIXED CONSTRUCTIONS
- E04—BUILDING
- E04D—ROOF COVERINGS; SKY-LIGHTS; GUTTERS; ROOF-WORKING TOOLS
- E04D13/00—Special arrangements or devices in connection with roof coverings; Protection against birds; Roof drainage ; Sky-lights
- E04D13/16—Insulating devices or arrangements in so far as the roof covering is concerned, e.g. characterised by the material or composition of the roof insulating material or its integration in the roof structure
-
- B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
- B32—LAYERED PRODUCTS
- B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
- B32B38/00—Ancillary operations in connection with laminating processes
- B32B2038/0052—Other operations not otherwise provided for
- B32B2038/0076—Curing, vulcanising, cross-linking
-
- B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
- B32—LAYERED PRODUCTS
- B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
- B32B2262/00—Composition or structural features of fibres which form a fibrous or filamentary layer or are present as additives
- B32B2262/10—Inorganic fibres
-
- B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
- B32—LAYERED PRODUCTS
- B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
- B32B2307/00—Properties of the layers or laminate
- B32B2307/70—Other properties
- B32B2307/72—Density
-
- B—PERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
- B32—LAYERED PRODUCTS
- B32B—LAYERED PRODUCTS, i.e. PRODUCTS BUILT-UP OF STRATA OF FLAT OR NON-FLAT, e.g. CELLULAR OR HONEYCOMB, FORM
- B32B2419/00—Buildings or parts thereof
- B32B2419/06—Roofs, roof membranes
Landscapes
- Engineering & Computer Science (AREA)
- Textile Engineering (AREA)
- Architecture (AREA)
- Physics & Mathematics (AREA)
- Civil Engineering (AREA)
- Structural Engineering (AREA)
- Inorganic Chemistry (AREA)
- Acoustics & Sound (AREA)
- Chemical & Material Sciences (AREA)
- Electromagnetism (AREA)
- Laminated Bodies (AREA)
- Building Environments (AREA)
- Roof Covering Using Slabs Or Stiff Sheets (AREA)
Abstract
Insulation product of mineral fiber includes the base insulation board (1) of mineral fiber and solid surface layer (5). The base insulation board (1), which has a density of 50 to 300 kg/m3, contains mineral fibers and joining means and the solid surface layer (5) contains 50 to 97% by weight mineral associated organic binder material. The organic binder is contained therein in an amount of 3-35 wt% of a solid surface layer (5) has an average density of 450 kg/m3. The product is used as roof covering and facade lining .
Description
Oblasť techniky
Predložený vynález sa týka izolačného výrobku z minerálnych vlákien, spôsobu jeho výroby a použitia na strechách a fasádach.
Doterajší stav techniky
Moderné metódy konštrukcií striech a fasád zvyčajne využívajú izolačné výrobky s obsahom minerálnych vlákien, ktoré sa skladajú z izolačnej vrstvy a pevného povrchového polepu alebo vrstvy na prinajmenšom jednom hlavnom povrchu izolačného výrobku, ktorým sa tento výrobok kladie na vonkajší povrch izolovanej konštrukcie.
Izolačné výrobky s obsahom minerálnych vlákien majú zvyčajne podobu veľmi pórovitých, pomerne mäkkých a stlačiteľných tkanín alebo lepeniek. Pokrytie vrchnej vrstvy je preto často nevyhnutné na to, aby sa umožnilo alebo uľahčilo ďalšie pokrývanie alebo polepovanie izolačnej hmoty, napr. krytinovou lepenkou, asfaltom, omietkou, farebným náterom, alebo aby sa zvýšila odolnosť samotného izolačného výrobku.
Častým problémom týchto výrobkov, používaných ako lepenka na strechu, bývalo v minulosti množstvo asfaltu pohltené lepenkou pri jeho používaní ako spojiva na vrchnej strane lepenky, alebo na zabránenie prenikania vlhkosti do izolačnej hmoty a potom do samotnej strechy.
Boli urobené pokusy riešiť tento problém použitím nepriepustnej a nepórovitej vrchnej vrstvy na vrstve izolačnej, napr. v podobe hmôt obsahujúcich zmesi rôznych anorganických látok suspendovaných vo veľkom množstve vody a nanášaných na izolačný výrobok, ktoré boli potom vysušené a stmelené použitím jedného alebo viac anorganických spojivových činidiel.
Postup, nanesenie podobnej vrstvy na lepenku s obsahom minerálnych vlákien je napríklad opísaný v dokumente SE - 416 719, kde je vrchný povrch izolačnej vrstvy s obsahom minerálnych vlákien impregnovaný vodným tmelom na základe vodného skla a ílu alebo mastenca. Tmel bol po nanesení nenávratne vysušený do podoby pevnej uzavretej vrstvy, spojenej s izolačnou vrstvou s obsahom minerálnych vlákien.
Podobný postup je opísaný v dokumente DK - B - 160.139, kde je izolačný výrobok, s obsahom minerálnych vlákien a s uzavretou hornou povrchovou vrstvou, vytvorený pokrytím vrstvy izolačnej hmoty látkou na základe koloidného silikagélu. Silikagél, obsahujúci ďalšie plnidlá, bol nanesený na horný povrch tkaniny s obsahom minerálnych vlákien a za tepla vytvrdíte ľnej živice ako spojiva, a potom bol vysušený pri 200 °C, aby sa odstránila voda zo silikagélu. Podobný postup je opísaný v dokumente DE - Al - 4.212.842.
Hoci uvedenými postupmi sa do určitej miery dajú získať izolačné výrobky, ktoré nepohlcujú toľko asfaltu a ktoré sú samy osebe odolnejšie, vo všeobecnom meradle ale nie sú vhodné, pretože kroky vysúšania nadbytočnej vody sú v rámci výrobného postupu príliš finančne a časovo, ako aj priestorovo, náročné. Na nepretržitú výrobu na výrobnej linke, ktorá je ideálnou možnosťou, sa preto príliš nehodia.
Pevné vrstvy uvedeným spôsobom získaných izolačných výrobkov sú navyše pomerne krehké, a to je veľmi nežiaduce, ak majú byť tieto výrobky použité napríklad na konštrukciách striech priamo pod krytinovou lepenkou a tam, kde má byť strecha používaná na ďalšiu prepravu a podobne.
Z určitých dôvodov sú tieto izolačné výrobky navyše nedostatočne odolné proti prenikaniu vody, pretože pevná vrstva býva prinajmenšom čiastočne rozpustná. Väčšina z týchto izolačných výrobkov je v priebehu svojej životnosti vystavená pôsobeniu vody alebo vlhkosti, ktorá môže podľa okolností eventuálne narušiť alebo vážne poškodiť ich pevnú vrstvu.
Ďalšou nevýhodou týchto izolačných výrobkov podľa doterajšieho stavu techniky je to, že pri nanášaní pevnej povrchovej hmoty má pevný povrchový polep tendenciu zraziť sa, a to má za následok nerovnomerné rozloženie vrstiev.
Iný postup je opísaný v dokumente DK - B - 148.121, kde je súčasťou izolačného výrobku s obsahom minerálnych vlákien s vrstvou troskovej vlny na prinajmenšom jednom hlavnom povrchu výrobku sklená netkaná látka. Sklená netkaná látka obsahuje 15 až 20 váhových percent organického, za tepla vytvrditeľného, spojivového činidla a je nanášaná na tkaninu s minerálnymi vláknami, ktorá takisto obsahuje za tepla vytvrditeľnú živicu. Spoj i vo vé činidlá sú súčasne vytvrdzované v oboch zložkách do podoby konečného izolačného výrobku.
Výrobky získané týmto postupom sa ale v porovnaní s už uvedenými izolačnými hmotami vyznačujú menšou odolnosťou. Veľká odolnosť horného povrchu izolačných lepeniek na strechy je veľmi žiaduca, pretože sú ľahšie manipulovateľné a môžu slúžiť ako podklad pri použití strechy ako transportnej plochy. Uvedená lepenka navyše nijako výrazne nezvyšuje pohlcovanie napr. asfaltu.
Pri pokrývaní striech je bežné ohriať krytinovú lepenku plameňom zváračského horáka, ktorý zmäkčí adhéznu látku, zvyčajne v podobe asfaltového výrobku, nanesenú na zadnú stranu strešnej krytiny alebo na izolačnú lepenku na strechu, a tak spojiť krytinu s izolačnou hmotou. Teplota plameňa však môže spôsobiť roz2 klad organického spojivového činidla v hornej vrstve už opísaného izolačného výrobku, a v dôsledku toho sú horšie mechanické vlastnosti a je zhoršená adhézia medzi strešnou krytinou a podkladovou izoláciou.
Ďalší spôsob výroby lepenky s obsahom minerálnych vlákien a s pevnou vrstvou na jednom povrchu, určenej na zastrešo vanie je opísaný v dokumente US-A - 1.275.957. Pevná vrstva je vytvorená premiešaním sklenených vlákien s vláknami minerálnymi už priamo v priebehu výroby samotnej izolačnej hmoty. Povrchová vrstva hotovej lepenky je potom impregnovaná asfaltom. Nanešťastie pomerne pórovitý povrch výrobku vyžaduje, na dosiahnutie požadovaných adhéznych vlastností, značné množstvo asfaltu.
Asfalt na týchto lepenkách navyše v horúcom prostredí mäkne a stáva sa lepkavý, a to sťažuje manipuláciu s lepenkou, jej rezanie, balenie a rozbaľovanie. Nežiaduce je aj to, že adhézna sila asfaltu na týchto výrobkoch je do určitej miery daná teplotou.
Okrem toho je aplikácia asfaltu obmedzená iba na použitie lepenky v prípadoch, kde je prítomnosť asfaltu prijateľná. Z hľadiska životného prostredia nemusia byť výrobky obsahujúce asfalt žiaduce, výslovne nežiaduce sú na miestach s rizikom ľahkého zapálenia.
V oblasti výrobkov s minerálnymi vláknami je taktiež známy postup výroby vrstvených výrobkov skladaním niekoľkých, viac-menej samostatne vyrobených vrstiev s obsahom minerálnych vlákien s rôznou hustotou.
Tieto postupy sú zvyčajne označované ako výroba s dvojakou hustotou a sú opísané napríklad v dokumente US - 4.950.355. Spočívajú v tom, že hmota s obsahom minerálnych vlákien a vytvrditeľného spojiva spojivového činidla je rozdelená, jedna oddelená časť je potom stlačená na výslednú veľkú stálu hustotu, potom sú oddelené časti poskladané na seba a opätovne spojené vytvrdením vnútri sa nachádzajúceho spojivového činidla.
Alternatívne spôsoby získavania vrstvených izolačných výrobkov s obsahom minerálnych vlákien tohto alebo podobného typu sú takisto známe napríklad z dokumentu DK 155.163. Novovytvorený súvislý nekonečný pás primárnej tkaniny s obsahom minerálnych vlákien je potom najprv stlačený na svojej jednej strane a potom priečne preložený tak, že sa okraje čiastočne prekrývajú. Výsledná sekundárna tkanina má podobu dvoch vrstiev s rôznou hustotou.
Aj keď poslednými z uvedených postupov možno získať výborné izolačné výrobky, sú tu určité obmedzenia z hľadiska pevnosti a odolnosti povrchovej vrstvy. Okrem toho vrstva s veľkou hustotou, vyrobená posledným uvedeným spôsobom, nie je v priereze úplne rovnomerná. Na zastrešovanie sa uvedené výrobky navyše vyznačujú horšími adhéznymi vlastnosťami a ani schopnosť pohlcovať napr. asfalt nie je výrazne zvýšená.
Takisto sme zistili, že ohrievanie plameňom zváračského horáka pri pripevňovaní strešnej krytiny na povrchy izolačných výrobkov tohto typu môže mať za následok, ako už bolo uvedené, rozklad organického spojivového činidla na hornom povrchu izolačnej hmoty s následným zhoršením vlastnosti výrobku a požadovanej miery adhézie medzi izolačnou hmotou a nanášanou krytinou.
Okrem toho vrstvy izolačnej hmoty stlačené uvedenými metódami budú v porovnaní s vrstvami získanými pri skôr uvedených metódach stále pomerne pórovité. Nebudú preto vhodné na adhéziu, pretože by bolo potrebné použiť značné množstvo adhézneho činidla.
V skutočnosti sa žiadny izolačný výrobok podľa doterajšieho stavu techniky nevyznačuje dostatočne súvislým horným povrchom, vhodným na pripevnenie samolepiacej fólie alebo blany. To znamená, že tieto poťahové hmoty s pomerne tenkou vrstvou lepidla na rubovej strane nepriľahnú dostatočne k povrchu izolačného výrobku.
Podstata vynálezu
Uvedené nedostatky stavu techniky sú odstránené izolačným výrobkom z minerálnych vlákien podľa vynálezu obsahujúceho základovú izolačnú dosku z minerálnych vlákien a tuhú povrchovú vrstvu, kde základová izolačná doska, ktorá má hustotou 50 a 300 kg/m3, obsahuje minerálne vlákna a spájací prostriedok a tuhá povrchová vrstva obsahuje 50 a 97 % hmotnostných minerálneho materiálu spojeného organickým spojivom, ktorého podstatou je to, že organické spojivo je tu obsiahnuté v množstve 3 a 35 % hmotnostných tuhej povrchovej vrstvy, ktorá má priemernú hustotu 450 kg/m3, ako aj to, že množstvo organického spojiva v tuhej povrchovej vrstve je aspoň 8 % hmotnostných tuhej povrchovej vrstvy, alebo že základová izolačná doska zahrnuje izolačné vrstvy rozdielnej hustoty a izolačná vrstva v susedstve tuhej povrchovej vrstvy má vyššiu hustotu.
Podstatou izolačného výrobku je i to, že základová izolačná doska zahrnuje prvú izolačnú vrstvu s hrúbkou 25 a 300 mm a hustotou 50 a 150 kg/m3 a druhú izolačnú vrstvu s hrúbkou 10 a 40 mm a hustotou 150 a 300 kg/m3, alebo že tuhá povrchová vrstva je súvislou a homogénnou vrstvou minerálneho materiálu a spojiva kladenú na základovú izolačnú dosku, pričom spojivo je vulkanizované alebo tvrdené, ako aj to, že minerálny materiál zahrnuje materiál vybraný zo zrnitého minerálneho materiálu s priemernou veľkosťou častíc 50 μιη a 3 mm, najmä 50 pm a 2 mm a vláknitý materiál mletý na priemernú dĺžku vlákna pod 200 pm, alebo že minerálny materiál zahrnuje vláknitý materiál, ktorý bol mletý na priemernú dĺžku pod 150 pm a že tuhá povrchová vrstva zahrnuje 40 a 97 % hmotnostných mletého minerálneho materiálu s priemernou dĺžkou vlákna pod 150 pm, alebo tuhá povrchová vrstva obsahuje 40 a 97 % hmotnostných kremenného piesku.
Ďalej je podstatou to, že na vonkajšiu plochu tuhej povrchovej vrstvy je viazaná porézna tkaná alebo netkaná textília, ako aj to, že hustota tuhej povrchovej vrstvy je aspoň 600 kg/m3, alebo že je aspoň 700 kg/m3 a že sa izolačný výrobok použije ako strešná krytina alebo obloženie fasády.
Nedostatky stavu techniky sú rovnako odstránené spôsobom výroby uvedeného izolačného výrobku, ktorého podstatou je to, že sa vytvorí základová izolačná doska obsahujúca minerálne vlákna a spojovací prostriedok, ktorý má hustotu 50 a 300 kg/m3, vytvorí sa množstvo materiálu na tuhú povrchovú vrstvu obsahujúcu 40 a 97 % hmotnostných minerálneho materiálu a 3 až 35 % hmotnostných organického spojiva, množstvo tohto materiálu sa rozprestrie na základovú izolačnú dosku z minerálnych vlákien ako povrchová vrstva, s hustotou aspoň 450 kg/m3 po vytvrdení organického spojiva následne sa organické spojivo ošetrí v rámci povrchovej vrstvy na vytvorenie tuhej povrchovej vrstvy s hustotou 450 kg/m3, ako aj to, že sa množstvo materiálu rozkladá na základovú izolačnú dosku z minerálnych vlákien plynulým a homogénnym tokom tohto materiálu obsahujúceho 5 a 97 % hmotnostných minerálneho materiálu a 3 a 35 % hmotnostných organického spojiva.
Podstatou uvedeného spôsobu je tiež aj to, že spájací prostriedok v základovej izolačnej doske sa vytvrdzuje súčasne so spájacím prostriedkom v tuhej povrchovej vrstve, ako aj to, že materiál na vytvorenie tuhej povrchovej vrstvy obsahuje 1 a 30 % hmotnostných vody, najmä 1 až 10 %, alebo že organické spojivo v materiáli sa tvorí čiastočne ako v zásade suchý prášok a čiastočne ako vodná suspenzia, alebo že sa vodná suspenzia rovnako rozprestiera v základovej izolačnej doske a že hustota množstva materiálu je aspoň 300 kg/m3.
Zistili sme, že použitím pevnej povrchovej vrstvy už uvedeného typu v kombinácii s izolačnou vrstvou s obsahom minerálnych vlákien je možno získať vynikajúci izolačný výrobok, ktorý je vhodný na všetky uvedené ciele a ktorý sa neprejavuje nedostatkami výrobkov podľa doterajšieho stavu techniky. Výrobok podľa tohto vynálezu sa v podstate vyznačuje izolačnými vlastnosťami samotnej izolačnej vrstvy a rovnako tak vysokoodolným pevným povrchom, ktorý dokáže odolať nešetrnému zachádzaniu pri ťažkých pracovných podmienkach a zlým poveternostným podmienkam. Pevný povrch výrobku je navyše natoľko odolný, že po ňom možno chodiť bez toho, aby v dôsledku toho vzniklo nejaké poškodenie alebo výrazná deformácia povrchu izolačného výrobku.
Výrobok podľa tohto vynálezu je ďalej natoľko homogénny a má takú veľkú hustotu, že umožňuje priamu adhéziu napr. krytinovej lepenky a ďalších podobných dielov, a to aj pri veľmi malom množstve adhézneho činidla. Tento výrobok je vhodný najmä na nalepenie samolepiacich fólií a blán.
Spôsob výroby izolačného výrobku podľa tohto vynálezu sa ďalej vyznačuje nasledujúcimi výhodami. Pevnú vrstvu je možné položiť presnejšie ako v postupoch podľa doterajšieho stavu techniky, a vrstva ktorá sa kladie môže byť takisto tenšia. Odchýlky v hustote vrstvy môžu byť znížené až na +/- 5 % a odchýlky v hrúbke vrstvy môžu byť znížené na +/-0,5 mm. Použitie suchého sypkého materiálu so suchým práškovým spojivom znižuje riziko vzniku vlhkých miest. Vznik vlhkých miest je hlavným problémom napr. v súvislosti s výrobkami na zakrývanie fasád. Výhodou suchého postupu je navyše to, že nie je nutné odparovanie vody. Tým je zvyšovaná kapacita sušiacej a vytvrdzovacej pece. Pokládka pevnej povrchovej vrstvy prebieha bez použitia akejkoľvek spriadacej techniky, a to zvyšuje kapacitu výrobného zariadenia. Pevná povrchová vrstva môže byť vytvorená odpadom v podobe minerálnych vlákien, a tak tento vynález súčasne pomáha riešiť problém odpadov.
S prekvapením sme zistili, že použitím organického spojiva v látkach, obsahujúcich značné množstvo jednej alebo viac minerálnych látok, je možné vyrobiť veľmi husté a pevné povrchy vrstvy izolačných výrobkov s obsahom minerálnych vlákien, a to aj keď sú tieto vrstvy vyrobené ako veľmi tenké.
Táto výhoda je platná už pre vrstvy s priemernou hrúbkou pribíižne 0,5 mm až do prakticky akejkoľvek použiteľnej hrúbky, napr. približne 40 až 50 mm. Výhodná hrúbka týchto vrstiev sa pohybuje v rozmedzí približne 1 až 6 mm, výhodne 1 až 4 mm, najvýhodnejšie okolo 2, 3, alebo 4 mm.
Výhodné charakteristiky pevnosti sú podľa nášho názoru dané tým, že organické spojivové činidlá majú tendenciu vytvárať menej krehké väzby medzi spojovanými súčasťami než anorganické spojivá podľa doterajšieho stavu techniky, ako sú geopolyméry, spojivá na základe kysličníka kremičitého alebo na základe koloidnej kyseliny fosforečnej.
Ďalšou prekvapivou výhodou výrobku podľa tohto vynálezu je aj to, že organické spojivové činidlo sa zrejme nerozkladá pri lepení krytinovej lepenky na povrch izolačného výrobku pri klasickom ohrievaní plameňom plynového horáka. Domnievame sa, že táto skutočnosť je prinajmenšom čiastočne daná veľkou hustotou pevnej vrstvy. Zdá sa, že hustá vrstva sa vyznačuje veľkou teplotnou kapacitou, ktorá spôsobuje schop4 nosť prijímať viac tepla pred dosiahnutím kritickej teploty rozkladu spojivo vého činidla. Preto sa zdá, že izolačný výrobok sa vyznačuje vynikajúcou stálosťou za tepla.
Ďalej sa domnievame, že veľká hustota alebo zloženie vrstvy samo osebe umožňuje do určitej miery vyššiu tepelnú vodivosť alebo prenášanie teploty vo vrstve, a tak je opäť zabránené prehriatiu. To je možné dokonca bez zhoršenia izolačných vlastností včlenenej izolačnej vrstvy.
Pevná povrchová vrstva výrobku podľa tohto vynálezu má takisto tú výhodu, že po usušení a vytvrdení je v podstate rozpustná vo vode a rovnako tak i stála za tepla. Obe tieto vlastnosti sú v celom rade možných použití tohto výrobku výhodou.
V podstate je možné použiť akékoľvek organické činidlo vrátane spojivových činidiel termoplastických. Výhodné organické spojivové činidlá sú však podľa tohto vynálezu za tepla vytvrditeľné spojivá, ako je fenol, polyester, polyvinilacetát, polyvinylakohol, kyselina akrylová a spojivá na základe anhydridu aminokyseliny. Výhodné sú najmä spojivá na základe fenolu, ako je fenol formaldehyd, močovinová alebo melaminová živica, ďalej živice na základe anhydridu aminokyseliny alebo furanová živica tak, ako sú opísané v publikovanej medzinárodnej patentovej prihláške WO 99/38372.
Prekvapivo sa ukázalo mimoriadne výhodné použiť na pevnú vrstvu prinajmenšom čiastočne to isté spojivo, ktoré bolo použité v izolačnej základovej vrstve s obsahom minerálnych vlákien. Z praktického hľadiska je ľahšie pracovať iba s obmedzeným množstvom rôznych spojivových činidiel vrátane prostriedkov na ich aplikáciu a vytvrdenie, navyše sa zdá, že je takto možné zvýšiť súdržnú silu medzi vrstvami.
Uvedené spojivové činidlá sú podľa tohto vynálezu prítomné v pevnej povrchovej vrstve výhodne v množstve medzi 3 až 35 váhovými percentami, výhodnejšie medzi 5 až 20 váhovými percentami a najvýhodnejšie v rozmedzí približne medzi 8 až 15 váhovými percentami.
Podľa jedného vyhotovenia tohto vynálezu sú použité dve odlišné spojivové činidlá. Prekvapivo sa ukázalo možné výrazne zvýšiť stálosť pevnej vrstvy použitím približne 50 váhových percent spojivového činidla na základe fenolu spolu s približne 50 váhovými percentami spojivového činidla na základe polyesteru.
V minulosti však bol rozšírený názor, že použitie väčšieho množstva organickej spojivo vej hmoty v izolačných výrobkoch zvýši príliš ich ľahkú zápalnosť a zníži tak ich použiteľnosť, pozri dokument NO 140.296. Hustá štruktúra pevnej vrstvy podľa tohto vynálezu sa ale ukázala prekvapivo nevznietlivá.
Vzhľadom na vysokú odolnosť pevnej vrstvy je navyše možno zmenšiť jej hrúbku, a v dôsledku toho sa celkovo zníži množstvo použitého organického spojivového činidla.
Zvýšená odolnosť pevnej vrstvy, ktorá ešte zvyšuje celkovú rozmerovú stálosť konečného výrobku, umožňuje dokonca použiť menej pevnú väzbu izolačnej základovej vrstvy s obsahom minerálnych vlákien. V dôsledku toho sa ešte výraznejšie zníži potrebné množstvo organického spojivového činidla.
Veľká odolnosť pevnej povrchovej vrstvy umožňuje alternatívne (alebo navyše) použiť podkladovú izolačnú hmotu s menšou priemernou hustotou, a to znižuje potrebné množstvo surovín, a zvyšuje izolačné vlastnosti výrobku bez toho, aby tým bola zhoršená odolnosť proti vonkajším vplyvom celkového výrobku.
Domnievame sa, že veľká odolnosť je takisto prinajmenšom čiastočne výsledkom použitia minerálnej hmoty s veľkou sypnou mernou váhou. Prekvapivo bolo zistené, že použitie týchto hmôt umožňuje vytvoriť kompaktnú hmotu pevnej vrstvy s veľkou hustotou, a v dôsledku toho, spoločne s použitím organického spojivového činidla, je zrejme výrazne vyššia odolnosť oproti tomu, ako majú napr. iba stlačené vlákna vrstiev podľa doterajšieho stavu techniky a rovnako tak aj organicky spojené vrstvy.
V alternatívnom aspekte, ktorý predstavuje alternatívu k izolačnému výrobku s obsahom minerálnych vlákien podľa nároku 15, môže byť pevná povrchová vrstva pórovitá, alebo môže mať podobu peny, použitím napr. činidla vytvárajúceho póry alebo penivá. Pórovitá alebo penová vrstva zvyšuje izolačné schopnosti výrobku. Hrúbka pórovitej alebo penovej pevnej povrchovej vrstvy môže zodpovedať hrúbke pevnej povrchovej vrstvy, vymedzenej v nárokoch. Hustota môže byť vyššia ako 5 kg/m3. Aby sme mohli vyrobiť odolný výrobok s vlastnosťami zodpovedajúcimi vlastnostiam výrobku podľa druhého aspektu tohto vynálezu, mala by byť hustota pórovitej alebo penovej povrchovej vrstvy výhodne vyššia ako 20 kg/m3.
Pevná povrchová vrstva výrobku podľa tohto vynálezu má hrúbku výhodne vyššiu ako 300 kg/m3, výhodne vyššiu ako 350 kg/m3 a výhodne takisto vyššiu ako 450 kg/m3, výhodnejšie vyššiu ako približne 600 kg/m3 a dokonca ešte výhodnejšie vyššiu ako približne 700 kg/m3. Z praktických dôvodov sa ukázalo výhodné, aby sa hustota pevnej povrchovej vrstvy pohybovala v rozmedzí približne 300 až 1800 kg/m3 alebo napríklad v rozmedzí 700 až 1800 kg/m3, výhodne ale približne 450 kg/m3.
Ďalej, pretože pevná povrchová vrstva podľa tohto vynálezu je viac odolná a má vyššiu hustotu, je takisto viac rozmerovo stála, homogénna a v priereze rovnomerná, a to v značnej miere znižuje nevyhnutné množstvo adhézneho činidla alebo farby, potrebnej na natretie povrchu. Pevná povrchová vrstva je veľmi súdržná a preto sa dobre hodí ako základňa na ďalšiu adhéziu.
Pri spôsobe výroby podľa tohto vynálezu možno použiť akúkoľvek zrnitú minerálnu hmotu alebo kombináciu minerálnych hmôt, ktorá zodpovedá už uvedeným vlastnostiam pevnej povrchovej vrstvy. Ukázalo sa ako mimoriadne výhodné použiť značné množstvo minerálnej hmoty s priemernou veľkosťou alebo dĺžkou zŕn v rozmedzí približne 3 mm až 50 Mm, a to podľa ďalších vlastností tejto hmoty a ostatných zložiek.
Minerálne látky použiteľné v rámci tohto vynálezu zvyčajne patria do jednej zo štyroch kategórií s odlišnými vlastnosťami a môžu byť prírodné a rovnako tak aj umelo vyrobené. Množstvo látky, vybrané z týchto kategórií, môže byť zvolené podľa požadovaných vlastností pevnej povrchovej vrstvy.
Sypkou hmotou na výrobu pevnej povrchovej vrstvy môže byť takisto zmes sklenenej a kamennej drviny. Sypká hmota môže navyše obsahovať sklenené vlákna až do dĺžky 100 mm.
Podľa tohto vynálezu je výhodné vybrať jednu alebo viac súčastí z triedy takzvaných tvrdých minerálnych látok, ku ktorým napr. patrí kremenný piesok, olivnický piesok a ďalšie. Tieto minerály majú výhodne tvrdosť približne 6 až 9 podľa Mohsa. Bolo zistené, že tvrdé minerálne látky, ktoré sú v pevnej povrchovej vrstve, sú zárukou veľkej pevnosti a rovnako tak veľkej trvanlivosti.
Ďalej je podľa tohto vynálezu takisto alternatívne výhodné vybrať jednu alebo viac zložiek z triedy takzvaných mäkkých minerálnych látok, ku ktorým patrí napríklad mastenec, grafit, sľuda, dolomit, vápenec a iné. Tieto minerály majú výhodne tvrdosť 1 až 6 podľa Mohsa. Pridanie mäkkých minerálnych látok do pevnej povrchovej vrstvy uľahčuje napríklad rozrezávanie konečného výrobku. Podľa jedného vytvorenia tohto vynálezu je vhodná najmä tvrdosť približne 3 až 4 podľa Mohsa.
Z určitých dôvodov je takisto výhodné alebo alternatívne výhodné, vybrať jednu alebo viac zložiek z triedy takzvaných absorpčných minerálnych látok, ku ktorým patrí napr. diatomit, zeolity a iné. Pridaním týchto látok je možno zlepšiť schopnosť pevnej povrchovej vrstvy udržať si látky, ktoré v nej sú a možno takisto týmto spôsobom zvýšiť adhéziu vrstvy.
V niektorých vyhotoveniach podľa tohto vynálezu je ďalej výhodné použiť určité množstvo minerálov s veľmi veľkou hustotou, ako je napr. megnezit. Tieto minerály môžu nahradiť iné ľahké zložky pevnej povrchovej vrstvy, alebo môžu zvýšiť schopnosť konečného výrobku tlmiť zvuk.
Výhodné je najmä použiť značné množstvo minerálnej látky vybranej z tried tvrdých alebo mäkkých minerálov, výhodne v množstve 40 až 97 váhových percent látky.
Podľa jedného vyhotovenia tohto vynálezu je najmä výhodné, aby organické minerálne častice, použité v rámci tohto vynálezu, mali rovnaké zloženie ako minerálne vlákna v základovej vrstve. Ukázalo sa, že takto je možné dodať pevnej vrstve vynikajúcu odolnosť a veľkú súdržnosť, súčasne je takto umožnený mimoriadne výhodný výrobný postup.
V odvetví spracovania minerálnych vlákien je pri výrobe zvyčajné značné množstvo odpadových produktov. Odpadom môžu byť tvrdé vtrúseniny alebo inak nesprávne zvláknené minerálne látky, ktoré sú odstraňované v priebehu výroby. V prípade nesprávne urobeného kroku vo výrobnom postupe môžu byť odpadom aj kazové výrobky. Ukázalo sa ako mimoriadne výhodné použiť rozomleté odpadové produkty ako surovinu pri výrobe pevnej povrchovej vrstvy. Takto získaná hmota má ideálne zloženie na výrobu pevnej vrstvy, navyše je možno takto riešiť tradičný problém odstraňovania odpadov a ušetriť tak energiu, ako aj prírodný zdroj.
Pevná vrstva podľa tohto vynálezu môže takisto obsahovať určité množstvo vláknitej hmoty. Domnievame sa, že vláknitá hmota môže výrazne ovplyvniť pevnosť vrstvy, a to najmä z hľadiska pevnosti v ťahu. Z tohto dôvodu sú použité vlákna pokiaľ možno čo najdlhšie, tzn. výhodne prinajmenšom približne 10 cm. Vlákna sú v povrchovej vrstve v množstve prinajmenšom 30 váhových percent, výhodne prinajmenšom 40 váhových percent a ešte výhodnejšie od 40 do 97 váhových percent.
Dlhé vlákna však majú tendenciu znižovať sypnú mernú váhu pevnej povrchovej vrstvy, a to je (ako už bolo uvedené) veľmi nežiaduce. Podľa niektorých vyhotovení tohto vynálezu preto môže byť (v súvislosti s ostatnými zložkami pevnej povrchovej vrstvy) výhodné použiť kratšie vlákna, ktoré umožnia dosiahnuť vyššiu celkovú hustotu použitej hmoty.
Vlákna hmoty podľa tohto vynálezu môžu byť úplne alebo čiastočne viazané, tkané alebo spojené. Výhodné je však použiť v podstate voľné jednotlivé vlákna. Vláknitá hmota podľa tohto vynálezu môže byť organická, anorganická, prírodná alebo vyrobená.
Podľa jedného vyhotovenia tohto vynálezu je mimoriadne výhodné použiť ako vláknité hmoty prinajmenšom čiastočne minerálne vlákna. V takom prípade môžu mať použité minerálne vlákna výhodne v podstate to isté zloženie ako izolačná vrstva s obsahom minerálnych vlákien. To sa ukázalo byť výhodné napr. z toho dôvodu, že také vlákna sú pri výrobe izolačnej vrstvy pohotové k dispozícii.
Pokiaľ nemajú minerálne vlákna použité v pevnej povrchovej vrstve určitú dĺžku alebo zloženie, ktorým je daná sypká merná váha vlákien v požadovanom rozmedzí hustoty pevnej povrchovej vrstvy, je výhodné použiť množstvo minerálnych vlákien menšie ako 15 váhových percent. Na získanie minerálnej vláknitej hmoty s väčšou sypnou mernou váhou môže byť táto hmota rozdrvená alebo rozmelená na dĺžku vlákien napr. menšiu ako 50 mm, alebo menšiu ako 150 pm, ako bude neskôr opísané. Sypkou hmotou rozumieme v podstate nestlačenú minerálnu alebo vláknitú hmotu.
Sypná merná váha je definovaná ako hustota sypanej vrstvy po rozprestrení sypkej povrchovej vrstvy na izolačnej základovej vrstve s obsahom minerálnych vlákien a po vysušení a vytvrdení konečného výrobku. Rozdiel v hustote sypkej hmoty pred rozprestrením na izolačnej základovej vrstve a po vysušení a vytvrdení môže byť až 50 %.
Z určitých dôvodov sa ukázalo výhodné použiť v pevnej vrstve taktiež iné typy vlákien, ako sú prírodné alebo syntetické, viac alebo menej organické vlákna. Medzi použiteľné organické vlákna patria vlákna uhlíkové, buničité a ďalšie. Vzhľadom na častú malú sypnú mernú váhu organických vlákien nie je všeobecne pridávané do hmoty pevnej povrchovej vrstvy viac ako 5 váhových percent organických vlákien.
Pevná vrstva podľa tohto vynálezu môže takisto obsahovať jedno alebo viac plnidiel alebo prísad. Medzi použiteľné plnidlá alebo prísady patria íly, vápenec, hydroxid horečnatý, farbivá a ďalšie.
Ďalšou výhodou výrobku s obsahom minerálnych vlákien podľa tohto vynálezu je možnosť difúzie pevnej povrchovej vrstvy. To sa ukázalo ako veľmi výhodné pri používaní výrobku na pokrývanie konštrukcií striech a tam, kde je pevná povrchová vrstva pokrývaná tradičným spôsobom krytinovou lepenkou. Táto výhoda je daná nechceným faktom, keď krytinová lepenka, ktorá sa kladie tradičným spôsobom na hornú stranu výrobkov tohto typu, býva často neutesnená, alebo sa v priebehu rokov poškodí, a tak pod ňu prenikne dažďová voda a zostane tu zachytená. Na slnku sa krytina zohreje a pod ňou zachytená voda sa začne vyparovať, pričom zvyšuje výrazne svoj objem. Tlakom zvnútra sa krytina vyduje, a to môže viesť k ešte vážnejšiemu poškodeniu a k ďalšiemu prenikaniu vody. Pretože súčasťou izolačných výrobkov s obsahom minerálnych vlákien podľa tohto vynálezu je pevná povrchová vrstva s možnosťou difúzie, dochádza k rozptýleniu a difúzii všetkej preniknutej vody, ktorá sa neskôr najľahšou cestou vyparí.
V súlade s výhodným usporiadaním izolačného výrobku s obsahom minerálnych vlákien podľa tohto vynálezu je súčasťou pevnej povrchovej vrstvy povrchový povlak v podobe tkanej alebo netkanej textílie, výhodne netkaného rúna. To sa ukázalo byť výrazným prínosom na zvýšenie pevnosti v ťahu príslušnej vrstvy, rovnako tak je možné týmto spôsobom znížiť množstvo prachu, ktorý by sa inak z výrobku podľa jeho zloženia uvoľňoval.
Výhodné textílie obsahujú hmoty ako polyester, sklo, papier, uhlík a nylon, a môžu byť podľa požadovaných vlastností buď ohybné, alebo pevné. Podobné textílie môžu byť takisto aj pod pevnou povrchovou vrstvou alebo vnútri pevnej povrchovej vrstvy.
Voľbou konkrétnej textílie navyše možno ovplyvniť také vlastnosti povrchu, ako sú povrchové napätie, hladkosť, farba atď. Vzhľadom na výhodné rozmerové vlastnosti samotnej pevnej povrchovej vrstvy môžu byť tieto textílie pomerne tenké.
V prípade relatívne pevnej textílie, ako je sklená vata, je výhodné, aby povrchová hmotnosť tejto textílie bola v rozmedzí približne 100 až 30 g/m2, výhodnejšie približne 80 až 40 g/m2 ešte výhodnejšie približne 40 až 60 g/m2.
V prípade pružných hmôt je výhodné použiť textíliu pokiaľ možno čo najtenšiu. Podľa výhodného vyhotovenia tohto vynálezu má taká textília povrchovú hmotnosť menšiu ako približne 100 g/m2, výhodne menšiu ako približne 60 g/m2, ešte výhodnejšie menšiu ako 30 g/m2 a dokonca ešte výhodnejšie menšiu ako približne 15 g/m2.
Z určitých dôvodov môže byť výhodné vybaviť viac ako jeden povrch izolačného výrobku podľa tohto vynálezu pevnou povrchovou vrstvou. Podľa jedného vyhotovenia sú pevnou povrchovou vrstvou vybavené dva povrchy, alebo viac povrchov, výhodne dva hlavné povrchy výrobku. Podľa iného vyhotovenia sú touto vrstvou vybavené všetky povrchy výrobku.
V súlade s výhodnými vyhotoveniami výrobkov s obsahom minerálnych vlákien podľa tohto vynálezu môže byť súčasťou výrobku viac ako jedna izolačná vrstva s obsahom minerálnych vlákien. Izolačné vrstvy sa výhodne líšia hustotou alebo orientáciou vlákien.
Súčasťou mimoriadne výhodného vyhotovenia izolačného výrobku s obsahom minerálnych vlákien je prvá izolačná vrstva s obsahom minerálnych vlákien s hustotou približne 50 až 150 kg/m3, výhodne približne 70 až 130 kg/m3, druhá izolačná, vrstva s obsahom minerálnych vlákien s hustotou približne 150 až 300 kg/m3, výhodne približne 160 až 250 kg/m3, a pevná povrchová vrstva.
V prípade výrobku s dvoma alebo viac izolačnými vrstvami s rôznou hustotou je výhodné umiestniť izolačné vrstvy s najväčšou hustotou vedľa pevnej povrchovej vrstvy. Umiestením izolačnej vrstvy s relatívne veľkou hustotou pod pevnú povrchovú vrstvu možno dosiahnuť veľmi rovnomerné a ploché povrchy, a to pri použití veľmi malého množstva hmoty na výrobku pevnej povrchovej vrstvy.
Umiestnením izolačnej vrstvy s relatívne veľkou hustotou pod pevnú povrchovú vrstvu bola takisto prekvapivo výrazne zvýšená pevnosť v ťahu výrobku. Kombinovaný účinok izolačnej vrstvy s veľkou hustotou a pevnou povrchovou vrstvou možno dokonca dosiahnuť aj pri použití veľmi malého množstva materiálu pri výrobe oboch vrstiev. Použitá izolačná vrstva s veľkou hustotou je pokiaľ možno čo najtenšia, výhodne v rozmedzí 5 až 40 mm a ešte výhodnejšie v rozmedzí 10 až 15 mm.
Výrobok podľa tohto vynálezu môže byť tvarovaný akýmkoľvek spôsobom známym v oblasti izolačných hmôt s obsahom minerálnych vlákien a výhodne má podobu v podstate pravouhlého pása s pevnou povrchovou vrstvou v podstate na prinajmenšom jednom z hlavných povrchov, to znamená, na jednom z najväčších povrchov.
Výrobok podľa tohto vynálezu je vhodný v podstate na akúkoľvek tepelnú a zvukovú izoláciu, známu v oblasti technológie minerálnych vlákien. Výrobok je vhodný najmä na pokrývanie striech a fasád. Pretože pevná povrchová vrstva podľa tohto vynálezu je v podstate nerozpustná vo vode, je tento výrobok takisto vhodný na použitie v prostredí s morskou vodou.
Tento vynález sa ďalej týka výhodného spôsobu použitia izolačných výrobkov. Pri použití na konštrukciách striech je možné na jeho pevný povrch naniesť asfalt alebo inú podobnú hmotu. Pri pokrývaní fasád je možné na jeho pevný povrch naniesť omietkovú maltu alebo inú podobnú hmotu. V oboch prípadoch by mala byť pevná povrchová vrstva pred nanesením asfaltu alebo malty natretá podkladovým náterom.
Výrazne zvýšená rozmerová stálosť výrobku podľa tohto vynálezu, daná pevnou povrchovou vrstvou, značne zvyšuje manipulovateľnosť s výrobkom a rovnako tak aj možnosti jeho balenia. Následne je takto v porovnaní s menej odolnými výrobkami podľa doterajšieho stavu techniky znížené množstvo výrobkov poškodených pri transporte.
Ďalej sa tento vynález týka spôsobu výroby zdokonaleného izolačného výrobku s obsahom minerálnych vlákien, ktorého súčasťou je izolačná vrstva a prinajmenšom na jednom povrchu vrstva pevná.
Spôsob výroby základovej izolačnej vrstvy a pevnej povrchovej vrstvy izolačného výrobku s obsahom minerálnych vlákien sa skladá z nasledujúcich krokov:
a) vytvorenie základovej izolačnej vrstvy s priemernou hustotou 50 až 300 kg/m3,
b) vytvorenie sypkej hmoty povrchovej vrstvy s priemernou sypnou mernou váhou prinajmenšom 300 kg/m3 a výhodne 450 kg/m3, ktorej súčasťou je v podstate homogénna zmes prinajmenšom jednej minerálnej látky a organického spojivového činidla,
c) rozprestrenie sypkej hmoty povrchovej vrstvy na prinajmenšom jeden povrch základnej izolačnej vrstvy s obsahom minerálnych vlákien,
d) vysušenie alebo vytvrdenie organického spojivového činidla v sypkej hmote povrchovej vrstvy do podoby pevnej povrchovej vrstvy.
Hoci je všeobecne požadované používať pokiaľ možno čo najmenej vody z dôvodu úspory energie a času, ktoré zaberá jej následné odstraňovanie, zistili sme s prekvapením, že pevnosť pevnej povrchovej vrstvy môže byť výrazne zlepšená tým, že do sypkej hmoty povrchovej vrstvy pred aplikovaním spojivového činidla pridáme vodu v množstve do 30 váhových percent a výhodne 10 váhových percent. Výhodne je do sypkej hmoty povrchovej vrstvy pridávaná voda v množstve 0,5 až 8 váhových percent a ešte výhodnejšie v množstve 1 až 5 váhových percent.
Ďalej sa ukázalo ako veľmi výhodné rozpustiť alebo rozptýliť prinajmenšom časť spojivového činidla vo vode pred jej pridaním do sypkej zmesi. V jednom výhodnom vyhotovení tohto vynálezu možno rozptýliť ľubovoľné množstvo spojivového činidla do vody do podoby suspenzie, ukázalo sa ale ako dôležité použiť suspenziu s obsahom spojiva nie väčším ako približne 60 váhových percent. Výhodné množstvo spojiva je v suspenzii približne 20 až 60 váhových percent.
Podľa ďalšieho výhodného vyhotovenia tohto vynález možno prednostne zmiešať približne 50 až 100 váhových percent spojivového činidla so sypkou hmotou do podoby suchého prášku a zvyšnú časť spojivového činidla pridať v podobe vodnej suspenzie do sypkej hmoty povrchovej vrstvy, a to ihneď pred okamihom alebo v okamihu nanášania sypkej hmoty povrchovej vrstvy na povrch izolačnej vrstvy, alebo menej ako 10 minút pred zákrokom a po uvedenom zákroku a prednostne menej ako 5 minút pred zákrokom a po uvedenom zákroku.
Tým, že opisujeme spojivové činidlo ako suchý prášok, alebo v podstate suchý prášok, máme na mysli, že spojivové činidlo má podobu prášku a obsahuje menej ako 10 váhových percent vody, prednostne menej ako 5 váhových percent a ešte výhodnejšie menej ako 2 váhové percentá vody.
Ďalšia výhoda použitia určitého množstva vody, alebo inej tekutiny, v sypkej hmote povrchovej vrstvy je výrazné zníženie množstva prachu, ktoré sa zo sypkej hmoty povrchovej vrstvy uvoľňuje pred vytvorením pevnej vrstvy aplikovaním spojivového činidla.
Množstvo uvoľňovaného prachu možno takisto podľa tohto vynálezu znížiť použitím určitého množstva iných tekutín, výhodne minerálnych/silikónových olejov, ktoré môžu byť pridávané v množstve 0 až 3 váhové percentá, výhodne 0,1 až 1 váhové percento a ešte výhodnejšie 0,2 až 0,6 váhových percent. Tieto oleje možno takisto použiť na zvýšenie hydrofóbnych vlastností pevnej povrchovej vrstvy, alebo na iné ciele. Hydrofóbne vlastnosti možno takisto ovplyvniť pridaním zodpovedajúceho množstva silikónovej živice, alebo inej podobnej látky, do sypkej hmoty povrchovej vrstvy.
Minerálna látka, ktorá je v sypkej povrchovej hmote, je výhodne prítomná v množstve prinajmenšom 40 váhových percent, výhodnejšie v množstve 40 až 97 váhových percent, ešte výhodnejšie v množstve 50 až 95 váhových percent a dokonca ešte výhodnejšie v množstve 80 až 92 váhových percent.
Minerálna látka, ktorá je v sypkej povrchovej hmote, obsahuje výhodne jednu alebo viac zložiek vybraných z už uvedených skupín minerálov tvrdých, mäkkých, absorpčných a minerálov s veľmi veľkou hustotou. Tieto minerály sú v podstate výhodne anorganické.
Pred aplikovaním sypkej hmoty povrchovej vrstvy na povrch izolačnej vrstvy by mala mať nevytvrdená sypká hmota hustotu prinajmenšom 150 kg/m3. Optimálna hustota nevytvrdenej sypkej hmoty je daná hlavne jej zložením. Čím viac vláknitej hmoty sa v sypkej hmote nachádza, tým nižšia bude jej hustota. Všeobecne sa považuje za výhodné, aby merná hustota nevytvrdenej sypkej hmoty bola natoľko veľká, aby jej výsledná sypná merná hustota bola prinajmenšom 300 kg/m3, výhodne prinajmenšom 350 kg/m3, výhodnejšie približne 450 kg/m3, ešte výhodnejšie prinajmenšom približne 600 kg/m , a dokonca ešte výhodnejšie prinajmenšom približne 700 kg/m3.
Veľkú hustotu danú prítomnosťou minerálnej látky v sypkej povrchovej hmote možno získať použitím látky, ktorá má, ako mimoriadne výhodná látka podľa tohto vynálezu, sama osebe veľkú sypkú mernú hustotu. Predovšetkým ide o kremičitý piesok. Podľa iného mimoriadne výhodného vyhotovenia tohto vynálezu možno ale veľkú hustotu sypkej hmoty povrchovej vrstvy dosiahnuť použitím rozomletej hmoty s minerálnymi vláknami s veľkou sypnou mernou hustotou.
Ako sme sa už zmienili, v oblasti výroby minerálnych vlákien je zvyčajné, že výrobný proces je sprevádzaný značným množstvom odpadových produktov. Tie môžu mať podobu vtrúsenin alebo inak nesprávne zvláknených minerálnych hmôt, ktoré sú odstraňované v priebehu výroby, a môžu to byť aj kazové výrobky. Ukázalo sa ako mimoriadne výhodné tieto odpadové produkty rozomlieť a použiť ako surovinu na výrobu pevnej povrchovej vrstvy podľa tohto vynálezu. Minerálna látka bude mať takto ideálne zloženie na svoj cieľ, navyše je takto riešený inak nevyhnutný tradičný problém uloženia odpadu.
V prípade použitia hmoty s minerálnymi vláknami ako hlavnou súčasťou, alebo priamo ako jedinou súčasťou suroviny na výrobu sypkej hmoty povrchovej vrstvy, je výhodné túto hmotu rozomlieť na priemernú dĺžku vlákien menšiu ako približne 50 mm so sypnou mernou hustotou približne 250 až 400 kg/m3. Z určitých dôvodov je výhodná sypná merná hustota približne 700 až 900 kg/m3. Výhodnejšie je vlákna rozomlieť na priemernú dĺžku vlákien menšiu ako približne 800 pm, ešte výhodnejšie na dĺžku menšiu ako približne 200 pm, ešte výhodnejšie na dĺžku menšiu ako približne 100 pm a dokonca ešte výhodnejšie na dĺžku menšiu ako približne 80 pm. Ak je táto hmota s minerálnymi vláknami použitá ako hlavná zložka sypkej hmoty povrchovej vrstvy, môže byť stále vhodné aplikovať ďalšiu vláknitú látku s vlastnosťami už uvedenými a v uvedených množstvách.
Na získanie sypkej hmoty s uvedenými vlastnosťami je možné použiť akýkoľvek typ mlecieho zariadenia. Mlecie a drviace kotúčové mlyny (Fas (R)), kladivové mlyny a tyčové mlyny sa ale ukázali ako mimoriadne vhodné. Ostatné surovinové hmoty v podobe anorganických minerálnych látok môžu byť podobne rozomleté na zodpovedajúcu veľkosť zŕn a rovnako tak aj na zodpovedajúcu sypnú mernú váhu.
Na zmiešanie akéhokoľvek práškového spojivového činidla, minerálnej látky a všetkých ďalších zložiek, do podoby sypkej hmoty povrchovej vrstvy, možno použiť akýkoľvek prostriedok na miešanie v podstate suchej sypkej hmoty s veľkou sypnou mernou hustotou. Pri použití niektorých miešacích prostriedkov má ale sypká hmota povrchovej vrstvy tendenciu spekať sa, a to je veľmi nežiaduce najmä vtedy, ak majú byť vyrobené tenké, pevné vrstvy. Zistili sme, že pre tento vynález je mimoriadne vhodný, v podstate horizontálne sa otáčajúci, priepustkový bubon, alebo nejaký podobný prostriedok, vyvíjajúci pri miešaní a súvislej preprave zmesi malú šmykovú silu. Všeobecne je rozšírený názor, že miešanie by malo prebiehať hlboko pod vytvrdzovacou teplotou spojivového činidla. To je možno takisto dosiahnuť metódou účinného chladenia.
Rovnomerné rozprestrenie suchej hmoty povrchovej vrstvy na povrch izolačnej vrstvy možno dosiahnuť tak, že suchú hmotu uložíme do podávača, z ktorého je táto hmota transportovaná na prvý prepravný pás, kde je rozprestieraná buď použitím valcov, alebo kief alebo ďalších prostriedkov. Pod prvým prepravným pásom je umiestený druhý prepravný pás na prepravu izolačnej vrstvy, pričom sypká hmota povrchovej vrstvy je rozsypávaná z prvého prepravného pásu na horný povrch izolačnej vrstvy na druhom prepravníku, ktorý potom transportuje pokrytú izolačnú hmotu do sušiacej pece.
Podľa tohto vynálezu je ale možno v zásade použiť každý prostriedok, schopný rovnomerne rozprestrieť látku podobnú sypkej hmote povrchovej vrstvy. Výhodné je najmä použiť ovládacie zariadenie na transport a rozprestrenie, ktoré umožní súvislý a homogénny prísun sypkej hmoty na povrch izolačnej vrstvy.
Podľa jedného vyhotovenia tohto vynálezu sa ukázalo ako mimoriadne výhodné vypnúť alebo vyhladiť horný povrch izolačnej hmoty pred aplikovaním sypkej hmoty povrchovej vrstvy, z ktorej neskôr vznikne pevná povrchová vrstva. Zistili sme, že týmto postupom možno získať ešte pevnejšie povrchové vrstvy.
Túto povrchovú úpravu možno dosiahnuť použitím valcov, pásov a pod. Horný povrch sypkej hmoty povrchovej vrstvy možno takisto výhodne upraviť po aplikovaní sypkej hmoty na povrch izolačnej vrstvy pomocou kief, valcovacích pásov a ďalších prostriedkov, ktorými možno dosiahnuť rovnomerné rozprestrenie.
V prípade výhodného umiestenia pevnej povrchovej vrstvy na spodnom povrchu izolačnej vrstvy je možné uložiť izolačnú vrstvu na prepravník s už položenou v podstate rovnomernou vrstvou sypkej hmoty povrchovej vrstvy. Použitím oboch už uvedených postupov je takisto možné získať pevné povrchové vrstvy na hornom i spodnom povrchu vrstvy izolačnej.
Izolačnou vrstvou podľa tohto vynálezu môže byť tkanina s obsahom minerálnych vlákien s jednou hustotou alebo viac hustotami, tzn. jedna vrstva s viac-menej homogénnou hustotou alebo dve či viac vrstiev s rôznymi hustotami, pričom priemerná hustota tkaniny je 50 až 300 kg/m3.
V prípade izolačnej vrstvy s obsahom minerálnych vlákien s jednou hustotou je výhodná hustota vrstvy približne 50 až 200 kg/m3 a ešte výhodnejšia približne 100 až 150 kg/m3.
Podľa tohto vynálezu je ale mimoriadne výhodné použiť tkaninu s obsahom minerálnych vlákien, kde je vrstva s veľkou hustotou priložená na pevnú povrchovú vrstvu, pričom hustota priloženej vrstvy sa pohybuje v rozmedzí 150 až 300 kg/m3, výhodne v rozmedzí 160 až 250 kg/m3 a ešte výhodnejšie v rozmedzí približne 180 až 220 kg/m3.
Izolačná vrstva podľa tohto vynálezu môže byť pripravená akýmkoľvek známym spôsobom, výhodne ale spôsobom opísaným v dokumente EP 0.555.334. V prípade izolačnej vrstvy s dvojakou alebo viacnásobnou hustotou možno výhodne postupovať podľa opisu uvedeného v dokumentoch DK 155.163 alebo PCT/DK99/00152.
Podľa tohto vynálezu je mimoriadne výhodné aplikovať sypkú hmotu povrchovej vrstvy na izolačnú vrstvu pred vytvrdením akéhokoľvek spojivého činidla v izolačnej vrstve. Takto je vytvrdené všetko spojivo vo všetkých vrstvách v podstate súčasne, a tak dochádza k úspore energie, výrobného vybavenia i výrobných krokov. Rozdiel v začatí vytvrdzovania všetkých spojív vo všetkých vrstvách by mal byť menší ako 10 minút a výhodne menší ako 5 minút. Mimoriadne výhodný spôsob využitia týchto výhod spočíva v aplikovaní sypkej hmoty povrchovej vrstvy na horný povrch tkaniny s obsahom minerálnych vlákien jedným z už uvedených spôsobov v podstate tesne predtým, ako je tkanina transportovaná do vytvrdzovacej pece na tepelné vytvrdenie. Je ale možné aj aplikovať sypkú hmotu povrchovej vrstvy na vopred vytvrdenú izolačnú vrstvu s obsahom minerálnych vlákien, sypkú hmotu vytvrdiť oddelene a takto získať výrobok podľa tohto vynálezu.
Ako sme už uviedli, je veľmi výhodné použiť konvenčné, v odvetví známe vytvrdzovacie pece, používané na vytvrdzovanie spojivo vého činidla v izolačnej vrstve, taktiež na vytvrdzovanie spojivo vého činidla v pevnej povrchovej vrstve. Tieto vytvrdzovacie pece sa ale zvyčajne vyznačujú radom nedostatkov.
Tradičná vytvrdzovacia pec podľa doterajšieho stavu techniky po prvé využíva po oboch stranách vytvrdzovaného výrobku prepravný pás, ktorý prepravuje výrobok oblasťou, v ktorej je spojivové činidlo zohrievané prúdom horúceho vzduchu. Zvyčajný prepravný pás takej vytvrdzovacej pece sa skladá v podstate z množstva pevných lamiel, ktoré nanešťastie zanechávajú na hornom a spodnom povrchu vytvrdzovaného výrobku odtlačky.
Pretože všeobecne je žiaduce získať výrobky s hladkými povrchmi, a to platí najmä pre výrobky tohto typu, je často nevyhnutné povrchy výrobkov vytvrdených v konvenčných vytvrdzovacích peciach odrezať alebo pribrúsiť.
Bolo ale prekvapivo zistené, že zakrytím povrchu výrobku pred krokom vytvrdzovania pórovitou textíliou s určitou tuhosťou a potom vytvrdením takto zakrytého výrobku, možno výskyt odtlačkov lamiel značne znížiť alebo dokonca eliminovať. Podľa typu lamiel vytvrdzovacej pece a voliteľného stlačenia výrobku počas kroku vytvrdzovania bola zistená ako vhodná tuhosť zodpovedajúca tuhosti štandardnej komerčnej sklenej vaty s povrchovou hmotnosťou približne 40 až 60 g/m2, alebo väčšou.
Na uvedený cieľ možno použiť akúkoľvek textíliu alebo podobnú hmotu s požadovanou tuhosťou. Táto textília by však mala byť pórovitá, aby prepúšťala horúci vzduch a aby došlo k vytvrdeniu, ak je nevyhnutné. Podobne je veľmi výhodné, aby sypká hmota povrchovej vrstvy bola dostatočne pórovitá a aby takto umožňovala prenikanie horúceho vzduchu vrstvou.
Podľa tohto vynálezu je výhodné použiť buď anorganické alebo organické textílie, a to tak tkané ako aj netkané. Netkaná sklená vata sa ukázala byť mimoriadne vhodná, možno ale použiť aj iné tvrdé rúna.
Počas procesu vytvrdzovania sa textília v mnohých prípadoch zachytí na povrchu výrobku. To môže byť veľmi žiaduce, ak sú požadované také povrchové vlastnosti, ktoré zodpovedajú vlastnostiam použitej textílie. Použitie textílie na zakrytie mimoriadne pevnej povrchovej vrstvy podľa tohto vynálezu sa v každom prípade ukázalo ako vhodné dokonca na ešte ďalšie zvýšenie pevnosti v ťahu tejto vrstvy.
Ak je výhodné, aby sa textília nezachytila na povrch výrobku, je možné podľa tohto vynálezu nastriekať jeden alebo oba na seba priliehajúce povrchy pred uložením minerálnym alebo silikónovým olejom, ktorý zachyteniu zabráni. Je taktiež možné použiť textíliu, ktorá má sama osebe malú pevnosť v ťahu a ktorá taktiež dokáže zabrániť zachyteniu. V takomto prípade môže byť táto textília po vytvrdení výrobku zvinutá a opätovne použitá, alebo môže mať podobu nekonečnej slučky, obiehajúcej pozdĺž lamiel vytvrdzovacej pece.
Je takisto možné použiť viac ako jednu textíliu s požadovanými vlastnosťami. Pri použití väčšieho počtu textílií môžu byť tieto textílie tenšie a menej tvrdé a pri ich správnej voľbe z hľadiska vhodnosti materiálu je možné dosiahnuť to, že iba textília priamo susediaca s pevnou povrchovou vrstvou výrobku sa na túto vrstvu zachytí. Týmto spôsobom možno pevnú povrchovú vrstvu pokryť veľmi tenkým povlakom v podobe textílie, ktorý podľa typu zvolenej textílie predáva svoje vlastnosti pevnej povrchovej vrstve a zároveň zabráni vzniku odtlačkov, a to aj vtedy, keď je druhá voliteľne opakovane použiteľná textília takisto pomerne tenká.
Druhá nevýhoda konvenčných vytvrdzovacích pecí sa vzťahuje na použitie prúdu horúceho vzduchu, ktorý preteká cez výrobok s cieľom tepelne vytvrdiť spojivové činidlo, ktoré výrobok obsahuje. Sypká hmota povrchovej vrstvy je podľa tohto vynálezu pomerne jemnozmná a prúdom horkého vzduchu môže teda dochádzať k jej premiesťovaniu alebo dokonca odstráneniu. Tento problém ale môže byť podľa tohto vynálezu takisto eliminovaný pokrytím hornej strany sypkej povrchovej vrstvy textíliou s takou veľkosťou pórov, ktorá dokáže sypkú hmotu zachytiť.
Značnou výhodou spôsobu výroby podľa tohto vynálezu je to, že môže prebiehať súvisle spôsobom on-line. Ďalšou výhodou je to, že vybavenie, zvyčajne používané v odvetví výroby izolačných hmôt s obsahom minerálnych vlákien, možno použiť iba s malými úpravami, napr. pridaním prostriedkov na miešanie a rozprestieranie sypkej hmoty povrchovej vrstvy na viac-menej konvenčnú sieťovinu s obsahom minerálnych vlákien, a to výhodne tesne pred samotným vytvrdením v peci.
Termínom „vlákno“ v tejto súvislosti označujeme akýkoľvek podlhovastý útvar s dĺžkou prinajmenšom trikrát väčšou, ako je jeho priemerný priemer.
Všetky izolačné vrstvy s obsahom minerálnych vlákien, uvedené v tejto prihláške, majú výhodne podobu netkaných sieťovín s obsahom minerálnych vlákien.
Pojmom „minerálne vlákno“ v tejto súvislosti označujeme všetky typy umelo vytvorených minerálnych vlákien, ako sú vlákna diatomitu, sklené vlákna, alebo vlákna troskové, a najmä vlákna použité v hmotách na už uvedené ciele, ďalej ako plnidlá do cementu, plastických a ďalších hmôt, používaných ako živné prostredie pri pestovaní rastlín. Pre tento vynález sa ukázali vhodné najmä vlákna diatomitu.
Pojmom „vlákno diatomitu“ v tejto súvislosti označujeme vlákna, obsahujúce všeobecne približne 34 až 62 váhových percent a výhodne približne 41 až 53 váhových percent SiO2, všeobecne približne 0,5 až 25 váhových percent a výhodne približne 5 až 21 váhových percent A12O3, s možnosťou voľby približne 0,5 až 15 váhových percent a výhodne približne 2 až 9 váhových percent celkového množstva kysličníkov kovov, všeobecne približne 8 až 35 váhových percent a výhodne približne 10 až 25 váhavých percent CaO, všeobecne približne 2,5 až 17 váhových percent a výhodne približne 3 až 16 váhových percent MgO, voliteľne približne 0,05 až 1 váhové percento a výhodne približne 0,06 až 0,6 váhových percent MnO, všeobecne približne 0,4 až 2,5 váhových percent a výhodne približne 0,5 až 2 váhové percentá K2O a ďalej Na2O v množstve menšom ako približne 5 váhových percent, výhodne v množstve menšom ako približne 4 váhavé percentá a ešte výhodnejšie približne 1 až 3,3 váhových percent a TiO2 v množstve väčšom ako približne 0,2 až 2 váhové percentá. Vlákna diatomitu neobsahujú výrazné množstvo BaO ani Li2O a obsah B2O3 je výhodne menší ako 2 %. Vlákna diatomitu majú zvyčajne hodnotu teploty premeny skla väčšiu ako 700 °C, výhodne väčšiu ako 730 °C a výhodnejšie medzi približne 760 °C a 870 °C. Hustota vlákien diatomitu je zvyčajne väčšia ako približne 2,6 g/cm2 a výhodne medzi približne 2,7 až 3 g/cm2. Index lomu vlákien diatomitu je zvyčajne väčší ako približne 1,55 a výhodne približne 1,6 až 1,8.
Pojmom „spojivové činidlo“ alebo „spojivo“ označujeme v tejto súvislosti akúkoľvek hmotu, ktorá je vhodná ako spojivé činidlo na hmoty s obsahom minerálnych vlákien na už uvedené výrobky. Medzi organické spojivové činidlá podľa tohto vynálezu patria fenol formaldehyd, fenolová močovina, akrylový kopolymér, furanová alebo melaminová živica a furanová živica, opísané v dokumente WO 99/38372. Tieto činidlá sú výhodne nenávratne vytvrditeľné metódou za tepla alebo inými spôsobmi, ktoré sú v odvetví zvyčajné.
Všetky údaje v percentách bez ďalšieho komentára predstavujú váhové percentá príslušnej látky. Podiely dĺžky vlákien sú ale všeobecne vypočítané ako pomer množstva vlákien určitej kategórie a celkového množstva spočítaných vlákien.
Uvedené rozmery vlákien sú merané rozkladovým elektrónovým mikroskopom a jednoduchou obrazovou analýzou nasledujúcim postupom:
Vlákna vybranej vzorky v dostatočnom množstve rozptýlime vo vode, zafarbenej nerastnými látkami. Alikvotnú časť necháme vsiaknuť do filtra Nucleopore (0,8 pm). Filter potom pokryjeme rozprášeným zlatom a potom ho pripevníme na 25 mm vysoký hliníkový podstavec. Zväčšenie, ktorým je priemer vlákien meraný, závisí od dĺžky vlákien - zvyčajne je to 1200 až 2000 x. Merané sú vlákna, ktoré majú v zornom poli prinajmenšom jeden koniec. Vlákna iba s jedným koncom v zornom poli sú vyhodnocované faktorom 1, vlákna s oboma koncami v zornom poli sú vyhodnocované faktorom 2. DÍžka vlákien je meraná pri optimálnom zväčšení. Správnosť merania závisí od množstva vlákien, ktoré možno vybrať ako vhodné na meranie. Údaje sú vyhodnotené a výsledky uvádzajú štatistický podiel určitých vlákien v celkovom množstve vlákien meraných.
Uvádzané množstvo vody sa vzťahuje na v podstate voľnú vodu a oddelene primiešanú vodu. Viazaná voda vo voliteľných látkach, ako je MgOH2, nie je zahrnutá.
Fyzikálne vlastnosti uvedených výrobkov sú merané podľa normy EN 12430.
Stručný prehľad obrázkov znázornených na výkresoch
Na obr. 1 je znázornená výrobná linka na výrobu výhodného uskutočnenia tohto vynálezu.
Na obr. 2 je znázornená ďalšia výrobná linka na výrobu výhodného uskutočnenia tohto vynálezu.
Na obr. 3 je znázornený výrobok podľa tohto vynálezu.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Základová izolačná doska 1 z minerálnych vlákien na obr. 1 je horizontálne rozdelená. Stlačená vrstva 2 je stlačená množstvom valcov 3 a opätovne uložená na základovú izolačnú dosku i, ktorá je súčasne aj izolačnou vrstvou ľ s väčšou hrúbkou a menšou hustotou a vyrovnaná valcami 4. Sypká hmota 5] povrchovej vrstvy 5 je dodávaná do násypky 6 rozprestieracími kolieskami a je ukladaná na pohyblivý prepravný pás 8. Z nej je potom sypká hmota ď, pomocou kefy 9, rozprestieraná po hornom povrchu stlačenej vrstvy 2. Takto vrstvený výrobok je potom pokrytý tenkou polyesterovou blanou 10 zo zásobovacieho bubna 10' a potom je na jeho povrch priložený pás 12 sklenej vaty, vedený vodiacimi valcami 11a a lld. Dýzami 13 je nanášaná vodná suspenzia spojivového činidla. Spojivové činidlo je vytvrdzované vo vytvrdzovacej peci, ktorá je na obr. 1 symbolizovaná prepravnými pásmi 14a a 14b, v ktorých prúd horúceho vzduchu prechádza výrobkom od spodnej časti k jeho vrchnej časti. Po vytvrdení je nekonečný pás základovej izolačnej dosky I spolu so stlačenou vrstvou 2, pevnou povrchovou vrstvou 5 s vytvrdenou sypkou hmotou ď a tenkým povlakom polyesterovej blany 10 rozrezaný do podoby konečného výrobku podľa vynálezu.
Na obr. 2 je základová izolačná doska I z minerálnych vlákien, ktorej súčasťou je stlačená vrstva 2 rovnako z minerálnych vláken, vedená pod násypkou 6, ktorá privádza suchú sypkú hmotu ď povrchovej vrstvy 5 priamo na horný povrch stlačenej vrstvy 2. Stlačená vrstva 2^ pokrytá suchou sypkou hmotou 5] je vedená pod valcom 11a spolu s pásom 12 sklenej vaty, ktorá bola postriekaná z dýzy 13 činidlom zabraňujúcim zachytenie a je transportovaná do neznázomenej vytvrdzovacej pece, v ktorej je vytvrdené spojivové činidlo v izolačnej stlačenej vrstve 2 a rovnako tak aj suchá sypká hmota 5] povrchovej vrstvy 5. Po vytvrdení spojivového činidla je sklená vata ľahko sňatá z pevnej povrchovej vrstvy 5 a vytvrdený vrstvený pás je potom rozrezaný do podoby výrobku podľa tohto vynálezu, ktorého súčasťou je mäkká izolačná vrstva V, pevná stlačená vrstva 2 a pevná povrchová vrstva 5.
Na obr. 3 je znázornený bokorys výrobku podľa vynálezu, kde je izolačná vrstva ľ s nízkou hustotou prekrytá izolačnou stlačenou vrstvou 2 s vysokou hustotou, ktorá je prekrytá pevnou povrchovou vrstvou 5. Táto povrchová vrstva 5 je pokrytá pásom 10 sklenej vaty.
Na obr. 3b je znázornený rozložený bokorys uskutočnenia výrobku podľa vynálezu z obr. 3a.
Vynález bude teraz podrobnejšie opísaný pomocou príkladov.
Príklad 1
Množstvo izolačných lepeniek podľa doterajšieho stavu techniky bolo rozomleté v tyčovom mlyne na hmotu so sypnou mernou hustotou 700 a 800 kg/m3. Z hľadiska rozdelenia častíc rozomletej hmoty podľa veľkosti prinajmenšom približne 50 % množstva hmoty pripadlo do kategórie s dĺžkou vlákien približne 10 pm alebo menej a s priemerom približne 3 pm alebo menej, približne 70 % množstva hmoty patrilo do kategórie s dĺžkou vlákien približne 20 pm alebo menej a s priemerom približne 5 pm alebo menej a približne 90 % množstva hmoty patrilo do kategórie s dĺžkou vlákien približne 70 pm alebo menej a s priemerom približne 8 pm alebo menej.
Sypká hmota povrchovej hmoty bola vytvorená pridaním približne 15 váhových percent práškového spojiva na základe suchého formaldehydu do rozomletej hmoty.
Už uvedená hmota bola pred vytvrdením spojivového činidla v lepenke nanesená na hlavný povrch vrstvy s vysokou hustotou konvenčnej lepenky s dvojakou hustotou s obsahom minerálnych vlákien, pričom súčasťou lepenky s dvojakou hustotou bola prvá izolačná vrstva s obsahom minerálnych vlákien s hrúbkou 85 mm a hustotou 110 kg/m3 a druhá prvá izolačná vrstva s obsahom minerálnych vlákien s hrúbkou 85 mm a hustotou 180 kg/m3. Tesne pred nanesením sypkej povrchovej vrstvy bol horný povrch izolačnej vrstvy s obsahom minerálnych vlákien vyrovnaný pomocou valca. Sypká hmota povrchovej vrstvy bola rozprestrená rovnomerne v množstve 2 kg/m2, ktoré zodpovedá hrúbke vrstvy 2 až 2,5 mm.
Sklená vata s povrchovou hmotnosťou približne 60 g/m2 obsahujúca vodnú suspenziu spojiva na základe fenolu v množstve 80 g/m2 (v koncentrácii 18,5 váhových percent) bola položená na horný povrch sypkej hmoty povrchovej vrstvy. Vytvrdením tohto vrstveného výrobku v konvenčnej vytvrdzovacej peci vznikol izolačný výrobok s obsahom minerálnych vlákien podľa tohto vynálezu, ktorého súčasťou bola prvá a druhá izolačná vrstva a pevná povrchová vrstva s povlakom sklenej vaty.
Hustota pevnej povrchovej vrstvy bola po vytvrdení približne 900 kg/m3 a vzhľadom na použitie sklenej vaty sa vo vytvrdzovacej peci na povrchu výrobku nevytvorili žiadne odtlačky lamiel prepravného pásu. V porovnaní s inak identickými lepenkami s dvojakou hustotou, ktoré neboli ošetrené sklenou vatou, je modul pružnosti v tlaku výrobku podľa tohto vynálezu približne trikrát vyšší.
Výrobok podľa tohto vynálezu sa ukázal byť veľmi vhodný na zastrešovanie a vyznačuje sa vynikajúcimi vlastnosťami na ďalšie pokrývanie krytinovou lepenkou metódou za tepla alebo prilepením. Bol vyrobený obdobný výrobok s hustotou prvej izolačnej vrstvy 130 kg/m3 a hustotou druhej vrstvy 210 kg/m3, ktorý sa vyznačuje rovnako vynikajúcimi vlastnosťami.
Príklad 2
Množstvo lepeniek s obsahom minerálnych vlákien bolo tak ako v príklade 1 rozomleté na hmotu, ktorej sypná merná hustota je približne 700 až 800 kg/m3.
Do rozomletej hmoty bolo pridané množstvo približne 10 váhových percent suchého práškového spojiva na základe fenolu a rovnako tak 10 váhových percent vodnej suspenzie s 20 váhovými percentami identického spojiva na základe fenolu (množstvo zodpovedajúce ďalším 2 váhovým percentám suchého fenolového spojiva), a tak bola vytvorená sypká hmota povrchovej vrstvy s obsahom 12 váhových percent spojiva.
Táto sypká hmota bola tak ako v príklade 1 nanesená na nevytvrdenú tkaninu s obsahom minerálnych vlákien s dvojakou hustotou a potom bol horný povrch sypkej hmoty povrchovej vrstvy pokrytý dvoma ďalšími vrstvami. Najprv bola na povrch sypkej hmoty povrchovej vrstvy položena polyesterová blana s povrchovou hmotnosťou približne 12 g/m2, a spojivom na základe polyvinylalkoholu naneseným na strane priliehajúcej na povrch sypkej hmoty. Ďalej bola použitá, tak ako v príklade 1, vrstva sklenej vaty, neobsahujúca spojivo.
Po vytvrdení tohto vrstveného výrobku v konvenčnej vytvrdzovacej peci vznikol izolačný výrobok s obsahom minerálnych vlákien podľa tohto vynálezu, ktorého súčasťou bola po odobratí vrstvy sklenej vaty prvá a druhá izolačná vrstva a pevná povrchová vrstva s povlakom v podobe polyesterovej blany. Vrstva sklenej vaty bola navinutá a opätovne použitá.
Hustota pevnej povrchovej vrstvy bola po vytvrdení približne 900 kg/m3 a vzhľadom na dočasné použitie sklenej vaty sa vo vytvrdzovacej peci na povrchu výrobku nevytvorili žiadne odtlačky lamiel prepravného pásu.
Výrobok z príkladu 2 bol porovnaný s výrobkom z príkladu 1 a hoci obsahuje o 20 % fenolového spojiva menej, vyznačuje sa rovnako vynikajúcimi vlastnosťami.
Bol vyrobený obdobný výrobok s hustotou prvej izolačnej vrstvy 130 kg/m3 a hustotou druhej vrstvy 210 kg/m3, ktorý sa pri porovnaní s výrobkom z príkladu 1 vyznačuje rovnako vynikajúcimi vlastnosťami.
Prekvapivo boli rovnaké vynikajúce mechanické vlastnosti zistené vo výrobku, ktorý bol vyrobený podľa príkladu 2, kde bolo použité iba 5 váhových percent suchého fenolformaldehydového spojiva spolu s ďalšími 6 váhovými percentami suspenzie fenolformaldehydového spojiva pri koncentrácii vody 50 váhových percent, a to predstavuje celkové množstvo 8 váhových percent spojiva.
Príklad 3
Piesok s maximálnou veľkosťou zŕn 2 mm bol zmiešaný s 10 váhovými percentami práškového fenolového spojivového činidla do podoby sypkej hmoty povrchovej vrstvy. Sklenené vystužené sitko s maskou s veľkosťou približne 5 mm bolo priložené na prvú spodnú izolačnú vrstvu s hmotnosťou 130 kg/m3 a na druhú hornú vrstvu s hmotnosťou 210 kg/m3. Na hornú stranu sitka bola rovnomerne rozprestrená sypká hmota povrchovej vrstvy v množstve 6,5 kg/m2. Potom bol povrch zakrytý sklenou vatou s povrchovou hmotnosťou 50 g/m2 a vytvrdený vo vytvrdzovacej peci. Po vytvrdení bola sklená vata sňatá a výrobok bol rozrezaný do konečnej podoby izolačnej lepenky s pevnou povrchovou vrstvou podľa tohto vynálezu. Výrobok podľa príkladu 3 sa vyznačuje veľmi veľkou mechanickou odolnosťou a je preto veľmi vhodný na izolovanie fasád napr. pred natieraním alebo omietaním.
Príklad 4
Výrobok podľa tohto vynálezu získaný spôsobom výroby podľa príkladu 1 bol porovnaný s izolačnou vrstvou z príkladu 1 bez pevnej povrchovej vrstvy (podľa normy EN 12430). Celková hrúbka výrobku bola
| 100 mm. Získané údaje sú uvedené v tabuľke 1. | ||||
| Tabuľka 1 | ||||
| Hustota vrstiev | Záťaž pri prehnutí 5 mm | Odpor proti bodovému zaťaženiu | Modul pružnosti | |
| Rozmerová hustota doterajšieho stavu techniky | dvojaká hustota 210 kg/m3 | 563 N | 124 kPa | 2670kPa |
| Tento vynález | 210 kg/m3 130 kg/m3 2 kg/m | 1187N | 156 kPa | 6630 kPa |
Z tabuľky je zrejmé, že pevná povrchová vrstva s hustotou 2 kg/m2 sa vyznačuje výrazne zlepšenými fyzikálnymi vlastnosťami.
Claims (20)
- PATENTOVÉ NÁROKY1. Izolačný výrobok z minerálnych vlákien obsahujúci základovú izolačnú dosku (1) z minerálnych vláken a tuhú povrchovú vrstvu (5), kde základová izolačná doska (1), ktorá má hustotou 50 a 300 kg/m3 obsahuje minerálne vlákna a spájací prostriedok a tuhá povrchová vrstva (5) obsahuje 50 a 97 % hmotnostných minerálneho materiálu spojeného organickým spojivom, vyznačujúci sa tým, že organické spojivo je tu obsiahnuté v množstve rozsahu 3 a 35 % hmotnostných a tuhá povrchová vrstva (5) má priemernú hustotu 450 kg/m3.
- 2. Izolačný výrobok podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že množstvo organického spojiva v tuhej povrchovej vrstve (5) je aspoň 8 % hmotnostných.
- 3. Izolačný výrobok podľa ktoréhokoľvek predchádzajúceho nároku la 2, vyznačujúci sa tým, že základová izolačná doska (1) zahrnuje izolačné vrstvy (ľ), (2) rozdielnej hustoty a izolačná vrstva (2) v susedstve tuhej povrchovej vrstvy (5) má vyššiu hustotu.
- 4. Izolačný výrobok podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že základová izolačná doska (1) zahrnuje prvú izolačnú vrstvu (ľ) s hrúbkou 25 a 300 mm a hustotou 50 a 150 kg/m3 a druhú izolačnú vrstvu (2) s hrúbkou 10 a 40 mm a hustotou 150 a 300 kg/m3.
- 5. Izolačný výrobok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov la 4, vyznačujúci sa tým, že tuhá povrchová vrstva (5) je súvislá a homogénna vrstva minerálneho materiálu a spojiva kladená na základovú izolačnú dosku (1), pričom spojivo je vulkanizované alebo tvrdené.
- 6. Izolačný výrobok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov la 5, vyznačujúci sa tým, že minerálny materiál zahrnuje materiál vybraný zo zrnitého minerálneho materiálu s priemernou veľkosťou častíc 50 gm a 3 mm, najmä 50 gm a 2 mm a vláknitý materiál mletý na priemernú dĺžku vlákna pod 200 gm.
- 7. Izolačný výrobok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov la 6, vyznačujúci sa tým, že minerálny materiál zahrnuje vláknitý materiál, ktorý bol mletý na priemernú dĺžku pod 150 gm.
- 8. Izolačný výrobok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov la 7, vyznačujúci sa tým, že tuhá povrchová vrstva (5) zahrnuje 40 a 97 % hmotnostných mletého minerálneho materiálu s priemernou dĺžkou vlákna pod 150 gm.
- 9. Izolačný výrobok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov la 7, vyznačujúci sa tým, že tuhá povrchová vrstva (5) obsahuje 4 0 a 97 % hmotnostných kremenného piesku.
- 10. Izolačný výrobok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov la 9, vyznačujúci sa tým, že na vonkajšiu plochu tuhej povrchovej vrstvy (5) je viazaná porézna tkaná alebo netkaná textília.
- 11. Izolačný výrobok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov la 10, vyznačujúci sa tým, že hustota tuhej povrchovej vrstvy (5) je aspoň 600 kg/m3.
- 12. Izolačný výrobok podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov la 11, vyznačujúci sa tým, že hustota tuhej povrchovej vrstvy (5) je aspoň 700 kg/m3.
- 13. Použitie izolačného výrobku podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 a 11 ako strešná krytina alebo obloženie fasády.
- 14. Spôsob výroby izolačného výrobku podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 a 11, vyznačujúci sa tým, že sa vytvorí základová izolačná doska (1) obsahujúca minerálne vlákna a spájací prostriedok, ktorá má hustotu 50 a 300 kg/m3, vytvorí sa množstvo materiálu pre tuhú povrchovú vrstvu (5) obsahujúcu 40 a 97 % hmotnostných minerálneho materiálu a 3 a 35 % hmotnostných organického spojiva, množstvo tohto materiálu sa rozprestrie na základovú izolačnú dosku (1) z minerálnych vlákien ako povrchová vrstva (5), s hustotou aspoň 450 kg/m3 po ošetrení organického spojiva následne sa organické spojivo ošetrí v rámci povrchovej vrstvy na vytvorenie tuhej povrchovej vrstvy (5) s hustotou 450 kg/m3.
- 15. Spôsob podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že množstvo materiálu sa rozkladá na základovú izolačnú dosku (1) z minerálnych vláken plynulým a homogénnym tokom tohto materiálu obsahujúceho 5 a 97 % hmotnostných minerálneho materiálu a 3 a 35 % hmotnostných organického spojiva.
- 16. Spôsob podľa nároku 14 alebo 15, vyznačujúci sa tým, že spájací prostriedok v základovej izolačnej doske (1) sa ošetruje súčasne so spájacím prostriedkom v tuhej povrchovej vrstve (5).
- 17. Spôsob podľa ktoréhokoľvek nároku 14 alebo 15, vyznačujúci sa tým, že masa materiálu na vytvorenie tuhej povrchovej vrstvy (5) obsahuje 1 a 30 % hmotnostných vody, najmä 1 a 10 %.
- 18. Spôsob podľa ktoréhokoľvek nároku 14a 18, vyznačujúci sa tým, že organické spojivo v materiáli sa tvorí čiastočne ako v zásade suchý prášok a čiastočne ako vodná suspenzia.
- 19. Spôsob podľa nároku 18, vyznačujúci sa tým, že vodná suspenzia sa rovnako rozprestiera v základovej izolačnej vrstve (ľ).
- 20. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 15 a 19, vyznačujúci sa tým, že hustota masy materiálu je aspoň 300 kg/m3. 2
Applications Claiming Priority (2)
| Application Number | Priority Date | Filing Date | Title |
|---|---|---|---|
| DKPA199900751 | 1999-05-27 | ||
| PCT/DK2000/000282 WO2000073600A1 (en) | 1999-05-27 | 2000-05-26 | Mineral fibre insulating board comprising a rigid surface layer, a process for the preparation thereof and a use of the insulating product for roofing and facade covering |
Publications (2)
| Publication Number | Publication Date |
|---|---|
| SK17142001A3 SK17142001A3 (sk) | 2002-04-04 |
| SK287957B6 true SK287957B6 (sk) | 2012-07-03 |
Family
ID=8097131
Family Applications (1)
| Application Number | Title | Priority Date | Filing Date |
|---|---|---|---|
| SK1714-2001A SK287957B6 (sk) | 1999-05-27 | 2000-05-26 | Insulation product of mineral fibres, a process for the preparation thereof and a use of the insulation product |
Country Status (13)
| Country | Link |
|---|---|
| EP (1) | EP1180182B1 (sk) |
| AT (1) | ATE362023T1 (sk) |
| AU (1) | AU4745300A (sk) |
| CZ (1) | CZ303420B6 (sk) |
| DE (1) | DE60034782T2 (sk) |
| ES (1) | ES2286020T3 (sk) |
| HR (1) | HRP20010943A2 (sk) |
| HU (1) | HU228074B1 (sk) |
| MY (1) | MY138537A (sk) |
| PL (1) | PL204045B1 (sk) |
| RU (1) | RU2265700C2 (sk) |
| SK (1) | SK287957B6 (sk) |
| WO (1) | WO2000073600A1 (sk) |
Families Citing this family (22)
| Publication number | Priority date | Publication date | Assignee | Title |
|---|---|---|---|---|
| WO2002042576A1 (en) * | 2000-11-24 | 2002-05-30 | Rockwool International A/S | A sound reducing board and a process for the manufacture of the board |
| FR2827889B1 (fr) * | 2001-07-27 | 2004-10-01 | Saint Gobain Isover | Systeme d'isolation a fixer ayant une feuille d'etancheite |
| FR2829162B1 (fr) * | 2001-07-27 | 2012-02-10 | Saint Gobain Isover | Materiau d'isolation a base de laine minerale, systeme d'isolation, methode d'isolation |
| ES2292833T5 (es) * | 2001-11-14 | 2020-11-23 | Rockwool Int | Esteras de fibra mineral |
| EP1312714A1 (en) | 2001-11-14 | 2003-05-21 | Rockwool International A/S | A vibration damping system |
| DE20302119U1 (de) * | 2003-02-11 | 2003-07-03 | SAINT-GOBAIN ISOVER G+H AG, 67059 Ludwigshafen | Zweischalige Trennwand mit einer Füllung aus Mineralwolle |
| SI21513A (sl) * | 2003-06-16 | 2004-12-31 | TERMO, d.d., Industrija termi�nih izolacij, �kofja Loka | Večslojna plošča iz mineralnih vlaken visoke gostote in naprava ter postopek za njeno izdelavo |
| DE10338001C5 (de) * | 2003-08-19 | 2013-06-27 | Knauf Insulation Gmbh | Verfahren zur Herstellung eines Dämmelementes und Dämmelement |
| EP1643047A1 (en) | 2004-09-29 | 2006-04-05 | Rockwool International A/S | Mineral fibre insulation board |
| DE102007036346A1 (de) | 2007-02-23 | 2008-08-28 | Deutsche Rockwool Mineralwoll Gmbh + Co Ohg | Verfahren und Vorrichtung zur Herstellung eines Formteils sowie Formteil als Wärme- und/oder Schalldämmelement |
| DE102007024968A1 (de) | 2007-05-30 | 2008-12-04 | Saint-Gobain Isover G+H Ag | Verfahren und Vorrichtung zur Herstellung eines Mineralwolleproduktes sowie hiermit hergestelltes Mineralwolleprodukt |
| PL387018A1 (pl) | 2009-01-08 | 2010-07-19 | Werner Janikowo Spółka Z Ograniczoną Odpowiedzialnościąwerner Janikowo Spółka Z Ograniczoną Odpowiedzialnością | Wielowarstwowy moduł dachowy i sposób wykonania pokrycia dachowego z wielowarstwowych modułów dachowych |
| DK2584111T3 (en) | 2011-10-18 | 2015-10-05 | Rockwool Int | Reinforced concrete wall, which is provided with insulating panels on the underside, and a method for making such a wall |
| EP2941512A4 (en) * | 2012-12-31 | 2016-09-21 | Rockwool Int | RIGID INSULATING PANEL |
| FR3049278B1 (fr) * | 2016-03-24 | 2018-04-13 | Saint-Gobain Isover | Procede de fabrication de matelas de laine minerale autoadhesifs |
| RU2652728C1 (ru) * | 2016-07-06 | 2018-04-28 | Закрытое акционерное общество "Минеральная Вата" | Способ теплоизоляции строительной поверхности и соответствующая ему теплоизоляционная плита |
| FI127694B (fi) * | 2016-11-16 | 2018-12-14 | Paroc Group Oy | Menetelmä kaksi- tai useampikerroksisen mineraalivillaeristeen valmistamiseksi |
| IT201700058017A1 (it) * | 2017-05-29 | 2018-11-29 | Franco Vialardi | Pannello multistrato autoportante, in particolare per costruzioni. |
| EP3564423B2 (en) | 2018-04-30 | 2023-07-12 | Betek Boya ve Kimya Sanayi A.S. | Process for the manufacture of mineral wool panels made of two or more layers having different densities |
| CN110983935B (zh) * | 2019-11-22 | 2021-07-09 | 胡拴紧 | 一种公路废旧沥青剔除再生施工一体装置 |
| HRP20240438T1 (hr) | 2020-01-09 | 2024-06-21 | Saint-Gobain Isover | Postupak za proizvodnju izolacijskih proizvoda na bazi mineralne vune |
| US12442192B1 (en) * | 2025-05-16 | 2025-10-14 | Detec Systems Llc | Method of providing a conductive substrate for an electrical leak detection method and a board therefor |
Family Cites Families (9)
| Publication number | Priority date | Publication date | Assignee | Title |
|---|---|---|---|---|
| US3590540A (en) * | 1968-09-04 | 1971-07-06 | Foster Wheeler Corp | Prefabricated laminated insulated wall panels |
| DE2455691C2 (de) * | 1974-11-25 | 1976-12-16 | Gruenzweig Hartmann Glasfaser | Mineralfaserplatte |
| NL7612071A (nl) * | 1976-10-29 | 1978-05-03 | Nederlandse Steenwolfabriek Nv | Dakbekledingsplaat van minerale wol. |
| US4175149A (en) * | 1976-11-05 | 1979-11-20 | Masonite Corporation | Mineral wool product containing high density skins and method of manufacturing same |
| DE3248663C1 (de) * | 1982-12-30 | 1984-06-07 | Grünzweig + Hartmann und Glasfaser AG, 6700 Ludwigshafen | Beschichtete Fassaden- oder Dachdaemmplatte aus Mineralfasern,sowie Verfahren zu ihrer Herstellung |
| DK155163B (da) * | 1986-06-30 | 1989-02-20 | Rockwool Int | Fremgangsmaade ved kontinuerlig fremstilling af mineraluldsplader |
| DE3701592A1 (de) * | 1987-01-21 | 1988-08-04 | Rockwool Mineralwolle | Verfahren zur kontinuierlichen herstellung einer faserdaemmstoffbahn und vorrichtung zur durchfuehrung des verfahrens |
| DK60990D0 (da) * | 1990-03-08 | 1990-03-08 | Rockwool Int | Fremgangsmaade til fremstilling af et isoleringslag med en forstaerket overflade, element til brug ved fremgangsmaaden samt fremgangsmaade til fremstilling af et saadant element |
| DE19815170C5 (de) * | 1998-04-04 | 2006-04-06 | Deutsche Rockwool Mineralwoll Gmbh & Co. Ohg | Dämmstoffelement zu Wärme- und/oder Schalldämmzwecken sowie Verfahren und Vorrichtung zur Behandlung, insbesondere Beschichtung von Dämmstoffen |
-
2000
- 2000-05-26 DE DE60034782T patent/DE60034782T2/de not_active Expired - Lifetime
- 2000-05-26 PL PL357412A patent/PL204045B1/pl not_active IP Right Cessation
- 2000-05-26 HR HR20010943A patent/HRP20010943A2/hr not_active Application Discontinuation
- 2000-05-26 CZ CZ20014199A patent/CZ303420B6/cs not_active IP Right Cessation
- 2000-05-26 ES ES00929325T patent/ES2286020T3/es not_active Expired - Lifetime
- 2000-05-26 SK SK1714-2001A patent/SK287957B6/sk not_active IP Right Cessation
- 2000-05-26 AU AU47453/00A patent/AU4745300A/en not_active Abandoned
- 2000-05-26 WO PCT/DK2000/000282 patent/WO2000073600A1/en not_active Ceased
- 2000-05-26 MY MYPI20002339A patent/MY138537A/en unknown
- 2000-05-26 HU HU0201483A patent/HU228074B1/hu not_active IP Right Cessation
- 2000-05-26 EP EP00929325A patent/EP1180182B1/en not_active Expired - Lifetime
- 2000-05-26 RU RU2001135854/03A patent/RU2265700C2/ru not_active IP Right Cessation
- 2000-05-26 AT AT00929325T patent/ATE362023T1/de active
Also Published As
| Publication number | Publication date |
|---|---|
| CZ20014199A3 (cs) | 2002-07-17 |
| HU228074B1 (en) | 2012-10-29 |
| RU2265700C2 (ru) | 2005-12-10 |
| HUP0201483A2 (en) | 2002-10-28 |
| AU4745300A (en) | 2000-12-18 |
| HRP20010943A2 (en) | 2003-04-30 |
| ATE362023T1 (de) | 2007-06-15 |
| EP1180182B1 (en) | 2007-05-09 |
| ES2286020T3 (es) | 2007-12-01 |
| MY138537A (en) | 2009-06-30 |
| PL204045B1 (pl) | 2009-12-31 |
| SK17142001A3 (sk) | 2002-04-04 |
| EP1180182A1 (en) | 2002-02-20 |
| WO2000073600A1 (en) | 2000-12-07 |
| DE60034782T2 (de) | 2008-01-31 |
| PL357412A1 (en) | 2004-07-26 |
| DE60034782D1 (de) | 2007-06-21 |
| CZ303420B6 (cs) | 2012-09-05 |
Similar Documents
| Publication | Publication Date | Title |
|---|---|---|
| SK287957B6 (sk) | Insulation product of mineral fibres, a process for the preparation thereof and a use of the insulation product | |
| CA1141640A (en) | Building components | |
| JP4786550B2 (ja) | 放射線硬化性成分を有する複合繊維セメント物品 | |
| FI72078C (fi) | Eldfast laminerad skumplastprodukt. | |
| CA2130508C (en) | Process for making thin, sealant-coated, fiber-reinforced gypsum panel and panel made thereby | |
| EP2083129A2 (en) | Non-woven glass fiber mat faced gypsum board and process of manufacture | |
| NL8100187A (nl) | Niet-ontbrandbaar samengesteld materiaal, alsmede werkwijze voor het vervaardigen ervan. | |
| CN101481234A (zh) | 耐用建筑制品以及制作该制品的方法 | |
| KR101080819B1 (ko) | 황토를 함유한 친환경 무기질 황토보드 및 제조 방법 | |
| JP4119086B2 (ja) | 木質セメント板の製造方法 | |
| JPH10217216A (ja) | 無機質板状体の製造方法 | |
| JP2825696B2 (ja) | 無機建築板の製造方法 | |
| CA2060317A1 (en) | Compositions comprising a phenolic resin and cement | |
| WO1993004242A1 (en) | A mineral fibre element and a process for the production of such element | |
| HU217318B (hu) | Eljárás ásványi szálakból idomtestek előállítására | |
| JP3737173B2 (ja) | 繊維混入軽量木片セメント板 | |
| EP0533382A1 (en) | Coated insulation board | |
| JPH11269795A (ja) | 無機質繊維板およびその製造方法 | |
| JPS5955949A (ja) | 建築用下地材 | |
| JPH0153606B2 (sk) | ||
| JPH0752113A (ja) | 多層構造体及びその製法 | |
| JPH06328615A (ja) | 無機質板状体 | |
| JPH08281851A (ja) | 無機質板状体およびその製造方法 | |
| JP2006070470A (ja) | 建築用板 | |
| JPS6192249A (ja) | ロックウール天井板の製造方法 |
Legal Events
| Date | Code | Title | Description |
|---|---|---|---|
| MM4A | Patent lapsed due to non-payment of maintenance fees |
Effective date: 20140526 |