SK17622001A3

SK17622001A3 - Izoindolínové deriváty, ich použitie a farmaceutické kompozície na ich báze

Info

Publication number: SK17622001A3
Application number: SK1762-2001A
Authority: SK
Inventors: Yingjie Lai; Annette Theresa Sakkab; Lary Craswell Walker; Corinne Elizabeth Augelli-Szafran
Original assignee: Warner-Lambert Company
Priority date: 1999-06-10
Filing date: 2000-05-31
Publication date: 2003-06-03
Also published as: EA200101133A1; IS6162A; BR0011446A; PT1192131E; CN1156445C; HK1046283B; HK1046283A1; EP1192131B1; ES2223531T3; KR20020012266A; EE200100666A; DE60012742T2; JP2003502313A; IL146455A0; AP1398A; MA26807A1; GEP20043407B; DK1192131T3; ATE272623T1; PL352294A1

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka izoindolínových derivátov a ich použitia na inhibíciu agregácie amyloidných proteinov a zobrazenia amyloidných usadenín. Vynález sa týka najmä liečiv na inhibíciu agregácie amyloidných proteinov na liečenie Alzheimerovej choroby na báze týchto izoindolínových derivátov.

Doterajší stav techniky

Amyloidóza je stav charakteristický nahromadením rozličných nerozpustných fibrilárnych proteinov v tkanivách pacienta. Fibrilárne proteíny, ktoré obsahujú tieto nahromadenia alebo usadeniny, se nazývajú amyloidné proteíny Zatiaľ Čo výskyt- jednotlivých proteinov alebo peptidov v usadeninách kolíše, prítomnosť fibrilárnej morfológie a veľkých množstiev sekundárnej štruktúry β-listu je pre mnoho typov amyloidov bežná. Amyloidná usadenina sa tvorí agregáciou amyloidných proteinov nasledovanou ďalším združovaním agregátov a/alebo amyloidných proteinov.

Prítomnosť amyloidných usadenín sa dokázala pri rozličných chorobách so zvláštnym naviazaným proteínom, ako je stredozemná horúčka, Muckleho-Wellsov syndróm, idiopatický myelóm, amyloidná polyneuropatia, amyloidná kardiomyopatia, systemická senilná amyloidóza, amyloidná polyneuropatia, dedičná cerebrálna hemorágia s amyloidózou, Alzheimerova choroba, Downov syndróm, skrapia, Creutzfeldtova-Jačobova choroba, kuru, Gerstmannov-Strausslerov-Scheinkerov syndróm, medulárny karcinóm štítnej žľazy, izolovaný sieňový amyloid,

P₂-mikroglobulínový amyloid v dialýze pacientov, myozitída í

inkluzívneho telieska, p₂-amyloidné usadeniny pri ubúdaní svalu, kosáčikovitá anémia, Parkinsonova choroba a nádor Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy pri diabete typu II.

Alzheimerova choroba je degeneratívna mozgová porucha charakterizovaná klinicky progresívnu stratou pamäti, poznávania, logického myslenia, úsudku a emociálnej stability, ktorá postupne vedie k mentálnemu zhoršeniu a nakoniec k smrti. Pretože Alzheimerova choroba a príbuzné degeneratívne poruchy mozgu sú hlavnými lekárskymi problémami stále viac starnúcej populácie, sú potrebné nové liečby a metódy určovania diagnózy týchto porúch.

Naliehavo žiaduci je jednoduchý neinvazívny spôsob detekcie a kvantifikácie amyloidných usadenín u pacientov.

V súčasnosti detekcia amyloidných usadenín zahŕňa histologickú analýzu materiálov pri biopsii alebo autopsii. Obidve tieto metódy majú veľké nevýhody. Napríklad autopsia se môže použiť len pri posmrtnej diagnóze.

Priame zobrazenie amyloidných usadenín in vivo 'je ťažké, pretože usadeniny majú mnoho rovnakých fyzikálnych vlastností (t.j. hustotu a obsah vody) ako normálne tkanivá. Pokusy o zobrazenie amyloidných usadenín priamo použitím magnetického rezonančného zobrazovania (MRI) a počítačovej tomografie (CAT) neboli úspešné a amyloidné usadeniny boli detegované len za istých priaznivých podmienok. Okrem toho snaha o označenie amyloidných usadenín protilátkami, sérovým amyloidným P-proteínom alebo inými skúšobnými molekulami, poskytla istú selektivitu na okrajovej časti tkanív, ale zaistila nedostatočné zobrazenie vnútrajška tkanív.

Užitočná by teda bola neinvazívna technika zobrazenia a kvantifikácie amyloidných usadenín u pacientov. Okrem toho by boli užitočné zlúčeniny, ktoré inhibujú agregáciu amyloidných proteínov pri tvorbe amyloidných usadenín.

Podstata vynálezu

Predložený vynález poskytuje zlúčeniny vzorca I

(I) alebo ich farmaceutický prijatelné soli, kde

X je fenyl alebo substituovaný fenyl;

Y je fenyl, substituovaný fenyl, pyridyl alebo substituovaný pyridyl;

kde substituovaný fenyl a substituovaný pyridyl môže’mať až 4 substituenty, pričom každý z nich je nezávisle zvolený zo súboru zahŕňajúceho -OCi-C₁₂alkyl, halogén,

0 0 0

II II II II

-Ci-C₆alkyl, fenyl, -CNHR, -CNH-S-R', -S-R' ,

II II

0

-CO₂H, -CO2R¹, -N02, -CF3, -CN, -NR¹R², - (CH2) _nCO₂H,

- (CH₂) nCOaR¹, -SO2NR¹R², tetrazol, - (CH2) „tetrazol, dekahydroizochinolín, imidazol, - (CH₂)„imidazol, -CH=CH-tetrazol, -CH=CH-imidazol alebo fenyl;

R¹ a R² sú nezávisle vodík alebo Ci-Cgalkyl;

každé n je nezávisle 0 až 5;

R je vodík, Cx-Cealkyl alebo fenyl; a

R' je vodík, Ci-Cgalkyl, -CF3 alebo fenyl.

V prednostnom uskutočnení zlúčenín vzorca I je X substituovaný fenyl a substituovaný fenyl má 1 až 3 substituenty nezávisle zvolené zo súboru zahŕňajúceho

-OCi-Cgalkyl, halogén, Ci-Cgalkyl, -CF3 alebo fenyl.

V prednostnom uskutočnení zlúčenín vzorca I je Y substituovaný fenyl a substituovaný fenyl má 1 až 3 substituenty nezávisle zvolené zo súboru zahŕňajúceho -CO2H, -NO2, -OCi-Ci2alkyl, -CN, tetrazol, -(CH2)_nCO₂H,

-SO₂NR¹R², -CF3, imidazol, - (CH₂) _ntetrazol, - (CH₂) _niniidazol, -CH=CH-tetrazol alebo -CH=CH-imidazol.

V prednostnom uskutočnení zlúčenín vzorca I je Y substituovaný fenyl a tento substituovaný fenyl má 1 až 3 substituenty, z ktorých jeden je -CO₂H.

Vo viac prednostnom uskutočnení zlúčenín vzorca I je Y substituovaný fenyl, kde substituentom je -CO₂H, ktorý je umiestnený v polohe 2 fenylového kruhu.

Vo viac prednostnom uskutočnení zlúčenín vzorca I, kde X je substituovaný fenyl, má substituovaný fenyl dva chlórové substituenty umiestnené v polohe 3 a 4 fenylového kruhu.

Predložený vynález poskytuje aj zlúčeniny vzorca I:

alebo ich farmaceutický prijateľné soli, kde

X je fenyl alebo substituovaný fenyl, pričom keď X je substituovaný fenyl, substituovaný fenyl má 1 až 4 substituenty nezávisle zvolené zo súboru zahŕňajúceho -OCi-C6alkyl, halogén, Ci-Côalkyl, -CF₃ alebo fenyl;

Y je fenyl, substituovaný fenyl, pyridyl alebo substituovaný pyridyl;

pričom keď Y je substituovaný fenyl alebo substituovaný pyridyl, substituovaný fenyl alebo substituovaný pyridyl má 1 až 4 substituenty nezávisle zvolené zo súboru zahŕňajúceho -CO₂H, -N0₂, -OCi~Ci₂alkyl, -CN,

-CF₃, -(CH₂)_nCO₂H, -SO₂NR¹R², tetrazol, - (CH₂) ntetrazol, dekahydroizochinolin, fenyl, imidazol, - (CH₂) _nimidazol, -CH=CH-tetrazol alebo -CH=CH-imidazol;

R¹ a R² sú nezávisle vodik alebo Ci~C6alkyl; a každé n je nezávisle 0 až 5.

Prednostné sú najmä zlúčeniny vzorca II (II)

R'

COOH a ich farmaceutický prijatelné soli, kde

R³ je halogén;

R⁴ je vodik alebo halogén; a

R⁵ je vodik, halogén, Ci-C₆alkyl, -O-Ci-Cgalkyl, -CF₃, -NO₂alebo -NR^².

Ďalšou prednostnou skupinou zlúčenín podlá vynálezu sú zlúčeniny vzorca III

a ich farmaceutický prijatelné soli, kde

R³ je halogén;

R⁴ je vodík alebo halogén; a

R⁵ je vodík, halogén, C!-C₆alkyl, -O-Ch-Cealkyl, -CF₃, -N0₂alebo -NR¹R².

Taktiež sa poskytujú zlúčeniny: kyselina 2-[2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-isoindol -5-yl-amino]benzoová;

kyselina 5-nitro-2-[2-(3,4,5-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 4-metoxy-5-nitro-2-[2-(3,4,5-trimetoxyfenyl)-2,3-di hydro-1H-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-metoxy-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino] benzoová;

kyselina 2-[2-(4-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dimetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-bifenyl-4-yl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-(2-fenyl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 5-nitro-2-(2-fenyl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzonitril;

[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl]-(2-tetra zol-l-ylfenyl)amín;

kyselina {2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]fenyl}octová;

kyselina 3—{2—[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl-amino]fenyl}propiónová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-6-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-3-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-metánsulfonylbenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-sulfamoylbenzoová;

kyselina 4-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-58

-ylamino]izoftalová;

kyselina 3-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]ftalová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-trifluórmetylbenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-imidazol-l-ylbenzoová;

[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl]-(2-tetra zol-l-ylmetylfenyl)amín;

[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylJ -[2-(2-tetrazol-l-yletyl)fenyl]amín;

[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl]-[2-(2-tetrazol-l-ylvinyl)fenyl]amín;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-metylbenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-3-metylbenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-3,5-dinitrobenzoová;

kyselina 3-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-2-metylbenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-metoxybenzoová;

kyselina 2-(2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-propoxybenzoová;

kyselina 4-butoxy-2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izo indol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2, 3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-pentyloxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-hexyloxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-heptyloxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-oktyloxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-nonyloxybenzoová;

kyselina 4-decyloxy-2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino] -4;-izopropoxybenzoová ;

kyselina 2-[2-(4-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino] -5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(4-chlórfenyl-3-trifluórmetylfenyl)-2, 3-dihydro-ΙΗ-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová; kyselina 2-(2-bifenyl-4-yl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino)-5-nitrobenzoová; alebo kyselina 2-[2-(3,4-dimetylfenyl)-2, 3-dihydro-lH-izoindol-5ylamino]-5-nitrobenzóová.

Predložený vynález poskytuje aj farmaceutickú kompozíciu obsahujúcu zlúčeninu vzorca I spoločne s farmaceutický prijateľným nosičom, riedidlom alebo excipientom.

Predložený vynález poskytuje liečenie Alzheimerovej choroby.

' ' ' .'I

Predložený vynález poskytuje aj použitie izoindolínových derivátov vzorca I na výrobu liečiv na inhibíciu agregácie amyloidných proteínov za tvorby amyloidných usadenín.

Predložený vynález poskytuje aj izoindolínové deriváty vzorca I

alebo ich farmaceutický prijatelné soli, kde

X je fenyl alebo substituovaný fenyl;

Y je fenyl alebo substituovaný fenyl;

kde substituovaný fenyl môže mať 1 až 5 substituentov, pričom každý z nich je nezávisle zvolený zo súboru zahŕňajúceho -OCj-C^alkyl, halogén,

OOO

II II II II

Ci-C₆alkyl, fenyl, -CNHR, -CNH-S-R', -S-R',

II II o o

-CO₂H, -CO₂R^x, -N02, -CF3, -cn, -NR¹R¹, -(CH2)_nCO₂H, (CH₂) _nCO₂R¹, -S02NR¹R¹, tetrazol, - (CH2) _ntetrazol, imidazol, - (CH₂) „imidazol, -CH=CH-tetrazol alebo -CH=CH-imidazol,každý R¹ je nezávisle vodík alebo Ci-Cgalkyl; každé n je nezávisle 0 až 5;

R je vodík, Ci-C₆alkyl alebo fenyl; a R' je vodík, Ci-Cgalkyl, -CF₃ alebo fenyl, .

na použitie na zobrazenie amyloidných usadenín, kde zobrazovanie zahŕňa tieto stupne:

a) zavedenie detegovatelného množstva označenej zlúčeniny vzorca I do tela pacienta;

b) poskytnutie dostatočného času na naviazanie označenej zlúčeniny na amyloidné usadeniny; a

c) detekciu označenej zlúčeniny naviazanej na amyloidné usadeniny.

V prednostnom uskutočnení spôsobu má pacient Alzheimerovu chorobu alebo je suspektný z Alzheimerovej choroby.

V prednostnom uskutočnení spôsobu je označenou zlúčeninou zlúčenina označená rádioaktívnym izotopom.

V prednostnom uskutočnení spôsobu je označená zlúčenina detegovaná použitím MRI.

Nasleduje podrobný opis vynálezu.

Výraz „alkyl znamená uhľovodík s priamym alebo rozvetveným reťazcom. Reprezentatívnymi príkladmi alkylových skupín sú metyl, etyl, propyl, izopropyl, izobutyl, butyl, terc-butyl, sek-butyl, pentyl a hexyl.

Prednostnými alkylovými skupinami sú alkyly s 1 až 6 atómami uhlíka.

Výraz „alkoxy znamená alkylovú skupinu naviazanú na atóme kyslíka. Reprezentatívne príklady alkoxyskupín zahŕňajú metoxy, etoxy, terc-butoxy, propoxy a izobutoxy.

Výraz „halogén zahŕňa chlór, fluór, bróm a jód.

Výraz „substituovaný znamená, že jeden alebo viac atómov vodíka v molekule sa nahradilo iným atómom alebo skupinou atómov. Substituenty zahŕňajú napríklad halogén,

-OH, -CF₃, -N0₂, -NH₂, -NH(Ci-C₆alkyl) , -N (Ci-C₆alkyl) ₂, Ci-C₆alkyl, -OCi-C₆alkyl,-CN, -CF₃, -CO₂H a -CO₂Ci-C₆alkyl.

Výraz „substituovaný fenyl znamená fenylový kruh, v ktorom sa 1 až 4 atómy vodíka nezávisle nahradili substituentom prednostne zvoleným z vyššie uvedeného zoznamu. Príklady zahŕňajú 3-chlórfenyl, 2,6-dibrómfenyl, 4-nitrofenyl, 3,4,5-trimetoxyfenyl a 3-dietylaminofenyl.

Symbol „- znamená kovalentnú väzbu.

Výraz „farmaceutický prijateľná sol, ester, amid a proliečivo, ako sa používa tu, sa týka solí karboxylových kyselín, adičných solí aminokyselín, esterov, amidov a proliečiv zlúčenín podľa predloženého vynálezu, ktoré sú v rozsahu dôkladného lekárskeho úsudku vhodné na použitie v styku s tkanivami pacienta bez neprípustnej toxicity, podráždenia, alergickej reakcie apod., úmerných primeranému pomeru úžitku a rizika a účinných pri ich určenom použití, a kde je to možné, zwitteriónových (amfiónových) foriem zlúčenín podlá vynálezu Výraz „sol sa týka relatívne netoxických anorganických a organických adičných solí zlúčenín podlá predloženého vynálezu s kyselinami. Tieto soli sa môžu pripravovať in situ počas konečnej izolácie a purifikácie zlúčenín alebo oddelenou reakciou purifikovanej zlúčeniny vo forme jej volnej zásady s vhodnou organickou alebo anorganickou kyselinou a izoláciou takto vytvorenej soli. Reprezentatívne soli zahŕňajú hydrobromidy, hydrochloridy, sírany, hydrogensírany dusičnany, acetáty, oxaláty, valeráty, oleáty, palmitáty, stearáty, lauráty, boritany, benzoáty, laktáty, fosforečnany, tosyláty, citráty, maleáty, fumaráty, sukcináty, tartaráty, naftyláty, mesyláty, glukoheptonáty, laktobionáty a laurylsulfonáty a pod. Tieto môžu obsahovať katióny alkalických kovov a kovov alkalických zemín, ako sú sodné, lítne, draselné, vápenaté, horečnaté a pod., a taktiež netoxické amóniové, kvartérne amóniové a amínové katióny, bez obmedzenia na amónium, tetrametylamónium, tetraetylamónium, metylamín, dimetylamín, trimetylamín, trietylamín, etylamín a pod. (viď napríklad publikáciu Berge S. M. et al., Pharmaceutical Salts, J.

Pharm. Sci., 66:1-19(1977), ktorá je tu začlenená formou odkazu).

Príklady farmaceutický' prijateľných netoxických esterov zlúčenín podlá tohto vynálezu zahŕňajú Ci-Cgalkylestery, kde alkylová skupina má priamy alebo rozvetvený reťazec. Prijatelné estery zahŕňajú aj C₅-C₇cykloalkylestery a arylalkylestery, ako je napríklad bez obmedzenia benzyl. Prednostné sú Ci-C₄alkylestery. Estery zlúčenín podľa predloženého vynálezu sa môžu pripravovať konvenčnými spôsobmi.

Príklady farmaceutický prijateľných netoxických amidov zlúčenín podlá tohto vynálezu zahŕňajú amidy odvodené od amoniaku, primárnych Ci-Cgalkylamínov a sekundárnych Ci-Cgdialkylamínov, kde alkylová skupina má priamy alebo rozvetvený reťazec. V prípade sekundárnych amínov môže byť amín aj vo forme 5- alebo β-členného heterocyklu obsahujúceho jeden atóm dusíka. Amidy odvodené od amoniaku, Ci~C3alkyl-primárne amidy a Ci-C2dialkyl-sekundárne amidy sú prednostné. Amidy zlúčenín podľa vynálezu sa môžu pripravovať konvenčnými metódami.

Výraz „proliečivo sa týka zlúčenín, ktoré sa in vivo rýchlo menia za vzniku materskej zlúčeniny vyššie uvedených vzorcov, napríklad hydrolýzou v krvi. Dôkladná diskusia sa nachádza v práci T. Higuchi and V. Stella, Pro-drugs as Novel Delivery Systems, zv. 14, A.C.S. Symposium Šerieš a v Bioreversible Carriers in Drug Design, vyd. Edward B. Roche, American Pharmaceutical Association and Pergamon Press 1987, obidve publikácie sú tu začlenené formou odkazu.

Okrem toho zlúčeniny podľa predloženého vynálezu môžu existovať v nesolvatovanej aj v solvatovanej forme s farmaceutický prijateľnými rozpúšťadlami, ako je voda, etanol a pod. Všeobecne sú solvatované formy na účely predloženého vynálezu považované za ekvivalentné nesolvatovaným formám.

Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu môžu existovať v odlišných stereoizomérnych formách v dôsledku prítomnosti asymetrických centier v zlúčenine. Predpokladá sa, že všetky stereoizomérne formy zlúčenín a ich zmési vrátane racemických zmesí tvoria súčasť predloženého vynálezu.

V prvom stupni predloženého spôsobu zobrazenia sa označená zlúčenina vzorca I zavedie do tkaniva alebo do tela pacienta v detegovateľnom množstve. Zlúčenina je typicky časťou farmaceutickej kompozície a aplikuje sa do tkaniva alebo pacientovi spôsobmi, ktoré sú odborníkom v danom odbore dobre známe.

Pri spôsobe podlá predloženého vynálezu sa zlúčenina môže podávať orálne, rektálne, parenterálne (intravenózne, intramuskulárne alebo subkutánne), intracisternálne, intravaginálne, intraperitoneálne, intravezikálne, lokálne (prášky, masti alebo kvapky) alebo ako bukálny alebo nazálny sprej.

Kompozície vhodné na parenterálnu injekciu môžu obsahovať fyziologicky prijatelné sterilné vodné alebo nevodné roztoky, disperzie, suspenzie alebo emulzie a sterilné prášky na rekonštitúciu na sterilné injikovatelné roztoky alebo disperzie. Príklady vhodných vodných a nevodných nosičov, riedidiel, rozpúšťadiel alebo vehikúl zahŕňajú vodu, etanol, polyoly (propylénglykol, polyetylénglykol, glycerol a pod.), ich vhodné zmesi, rastlinné oleje (napríklad olivový olej) a injikovatelné organické estery, napríklad etyloleát. Náležitá tekutosť sa môže udržiavať napríklad použitím povlaku, napríklad lecitínu, udržiavaním požadovanej velkosti častíc v prípade disperzií a použitím povrchovo aktívnych činidiel.

Tieto kompozície môžu obsahovať aj adjuvans, napríklad konzervačný, zmáčací, emulgačný a dispergačný prostriedok. Prevencia proti pôsobeniu mikroorganizmov sa môže zaistiť pomocou rozličných antibakteriálnych a antifungálnych prostriedkov, ako sú napríklad parabény, chlórbutanol, fenol, kyselina sorbová a pod. Môže byť taktiež potrebné zahrnúť izotonické činidlá, napríklad cukry, chlorid sodný a pod. Predĺžená ¹ absorpcia injikovateľnej farmaceutickej kompozície sa môže dosiahnuť použitím činidiel na oneskorenú absorpciu, ako je napríklad monostearát hlinitý a želatína.

Tuhé dávkovacie formy na orálne podávanie zahŕňajú kapsuly, tablety, pilulky, prášky a granuly. V takých tuhých dávkovacích formách je účinná zlúčenina zmiešaná s aspoň jedným inertným obvyklým excipientom (alebo nosičom), ako je napríklad citrát sodný alebo fosforečnan divápenatý alebo s

a) plnivami alebo nadstavovadlami, ako sú napríklad škroby, laktóza, sacharóza, glukóza, manitol a kyselina kremičitá;

b) spojivami, ako je napríklad karboxymetylcelulóza, algináty, želatína, polyvinylpyrolidón, sacharóza a arabská guma; c) zvlhčovadlami, ako je napríklad glycerol;

d) rozvoľňovadlami, ako je napríklad agar-agar, uhličitan vápenatý, zemiakový alebo tapiokový škrob, kyselina alginová, určité komplexné kremičitany a uhličitan sodný; e) retardéry rozpúšťania, ako je napríklad parafín; f) akcelerátory absorpcie, ako sú napríklad kvartérne amóniové zlúčeniny; g) zmáčadlami, ako je napríklad cetylalkohol a glycerolmonostearát; h) adsorbentmi, ako je napríklad kaolín a bentonit; a i) mazadlami, ako je napríklad mastenec, stearát vápenatý, stearát horečnatý, tuhé polyetylénglykoly, laurylsulfát sodný alebo ich zmesi. V prípade kapsúl, tabliet a piluliek môžu dávkovacie formy obsahovať aj tlmivé roztoky.

Tuhé kompozície podobného typu sa môžu taktiež používať ako plnivá v kapsulách z mäkkej a tvrdej želatíny použitím takých excipientov, ako je laktóza alebo mliečny cukor a vysokomolekulové polyetylénglykoly a pod.

Tuhé dávkovacie formy, ako sú tablety, dražé, kapsuly, pilulky a granuly sa môžu pripravovať s povlakom a puzdrom, ako sú napríklad enterické povlaky a iné dobre známe v danom odbore. Môžu obsahovať zakalovacíe činidlá a môžu byť taktiež takými kompozíciami, ktoré oneskorene uvoľňujú účinnú látku alebo látky v istej časti intestinálneho traktu. Príkladmi zapuzdrených kompozícií, ktoré sa môžu použiť, sú polymérne látky a vosky. Účinné látky sa môžu nachádzať aj v mikrokapsulách, ak je to vhodné, s jedným alebo viacerými vyššie uvedenými excipientmi.

Kvapalné dávkovacie formy na orálne podávanie zahŕňajú farmaceutický prijateľné emulzie, roztoky, supenzie, sirupy a elixíry. Okrem toho kvapalné dávkovacie formy môžu obsahovať obvyklé inertné riedidlá, ako je voda alebo iné rozpúšťadlá, solubilizačné činidlá a emulgátory, napríklad etylalkohol, izopropylalkohol, etylkarbonát, etylacetát, benzylalkohol, benzylbenzoát, propyléngiykol, 1,3-butylénglykol, dimetylformamid, oleje, najmä bavlníkový olej, podzemnicový olej, olej z kukuričných klíčkov, olivový olej, ricínový olej a sezamový olej, glycerol, tetrahydrofurfurylalkohol, polyetylénglykoly a estery mastných kyselín so sorbitolom alebo zmesi týchto látok a pod.

Okrem takých inertných riedidiel môže kompozícia obsahovať taktiež adjuvans, ako napríklad zmáčadlá, emulgátory a suspendačné činidlá, sladidlá, príchute a parfumovacie prostriedky.

Suspenzie môžu okrem účinných látok obsahovať suspendačné činidlá, ako napríklad etoxylátované izostearylalkoholy, polyoxyetylénsorbitol a estery sorbitolu, mikrokryštalickú celulózu, metahydroxid hlinitý, bentonit, agar-agar a tragant alebo zmesi týchto látok a pod.

Kompozíciami na rektálne podanie sú prednostne čapíky, ktoré sa môžu pripraviť zmiešaním zlúčenín podlá predloženého vynálezu s vhodnými nedráždivými excipientmi alebo nosičmi, ako je napríklad kakaové máslo, polyetylénglykol alebo vosk na čapíky, ktoré sú pri obyčajnej teplote tuhé, ale kvapalné pri telesnej teplote, a preto sa topia v rekte alebo vo vaginálnej dutine a uvoľňujú účinnú látku.

Dávkovacie formy zlúčeniny podľa vynálezu na topické podanie zahŕňajú masti, prášky, spreje a inhalačné prostriedky. Účinná látka sa za sterilných podmienok zmieša s fyziologicky prijateľným nosičom a akýmikoľvek konzervačnými prostriedkami, tlmivými roztokmi alebo hnacími látkami, ak je to potrebné. Očné formulácie, očné masti, prášky a roztoky v rámci tohto vynálezu sa taktiež plánujú.

V prednostnom uskutočnení tohto vynálezu sa zavedie označená zlúčenina do tela pacienta v detegovatelnom množstve a po dostatočnom čase sa premení na zlúčeninu naviazanú na amyloidné usadeniny a označená zlúčenina sa neinvazívne deteguje v tele pacienta. V inom uskutočnení podľa vynálezu sa označená zlúčenina vzorca I zavedie do tela pacienta, nechá sa dostatočný času naväzovať na amyloidné usadeniny a potom sa vzorka tkaniva z tela pacienta odstráni a označená zlúčenina v tkanive sa deteguje mimo tela pacienta. V treťom uskutočnení podlá vynálezu sa vzorka tkaniva odstráni z tela pacienta a označená zlúčenina vzorca I sa zavedie do vzorky tkaniva. Po dostatočnom čase na naviazanie zlúčeniny na amyloidné usadeniny sa zlúčenina deteguje.

Podanie označenej zlúčeniny pacientovi sa môže uskutočňovať všeobecne alebo lokálne. Napríklad sa označená zlúčenina môže podávať pacientovi tak, aby sa dodávala do celého tela. Alternatívne sa označená zlúčenina môže podávať do záujmového špecifického orgánu alebo tkaniva. Napríklad je žiaduce lokalizovať a kvantifikovať amyloidné usadeniny v mozgu, aby sa určila diagnóza a sledoval postup Alzheimerovej choroby v tele pacienta.

Výraz „tkanivo znamená časť tela pacienta. Príklady tkanív zahŕňajú mozog, srdce, pečeň, krvné cievy a artérie. Detegovatelné množstvo je množstvo označenej zlúčeniny potrebné na detekciu pomocou zvolených detekčných metód. Množstvo označenej zlúčeniny zavedené do tela pacienta na . poskytnutie detekcie môžu odborníci v danom odbore ľahko určiť. Napríklad sa môže pri zvolenej detekčnej metóde zvýšiť množstvo označenej zlúčeniny v tele pacienta počas detekcie zlúčeniny. Označenie sa do zlúčenín zavádza na detekciu týchto zlúčenín.

Výraz „pacient označuje človeka a iné živočíchy. Odborníci v danom odbore môžu určovať aj čas dostatočný na naviazanie zlúčeniny na amyloidné usadeniny. Potrebný čas sa môže lahko určiť zavedením detegovatelného množstva označenej zlúčeniny vzorca I do tela pacienta a potom detekciou označenej zlúčeniny v rôznych časoch po podaní. Označenou zlúčeninou vzorca I je akákoľvek zlúčenina vzorca I s aspoň jedným rádioaktívnym prvkom ako súčasťou štruktúry.

Výraz „naviazaný znamená chemickú interakciu medzi označenou zlúčeninou a amyloidnou usadeninou. Príklady naviazania zahŕňajú kovalentné väzby, iónové väzby, hydrofilno-hydrofilné interakcie, hydrofóbno-hydrofóbne interakcie a komplexy.

Odborníci v tomto oboru poznajú dobre rozličné spôsoby detekcie označených zlúčenín. Na detekciu zlúčenín označených rádioizotopom sa môže použiť napríklad magnetické rezonančné zobrazenie (MRI), pozitróno.vá emisná tomografia (PET) alebo jednoduchá fotónová emisná počítačová tomografia (SPECT). Označenie, ktoré sa zavádza do zlúčeniny, závisí od požadovanej detekčnej metódy. Napríklad ak sa ako detekčná metóda zvolí PET, zlúčenina musí mať atóm emitujúci pozitróny, ako napríklad ^1:LC alebo ¹⁸F.

Iným príkladom vhodného označenia v zlúčenine vzorca I je atóm, ako napríklad ¹³C, ¹⁵N alebo ¹⁹F, ktorý sa môže detegovať' použitím magnetického rezonančného zobrazenia (MRI), ktoré sa niekedy nazýva aj nukleárna magnetická rezonancia (NMR). Okrem toho označené zlúčeniny vzorca I sa môžu detegovať taktiež pomocou MRI použitím paramagnetických kontrastných činidiel. Zlúčeniny s rádioaktívnym prvkom ako časťou svojej štruktúry sa ľahko pripravujú štandardnými syntetickými metódami.

Iným príkladom detekcie je elektrónová paramagnetická rezonancia (EPR). V tomto prípade sa môžu použiť sondy EPR, ktoré sú v odbore dobre známe, ako napríklad oxidy dusíka.

Zobrazenie amyloidných usadenín sa môže uskutočňovať taktiež kvantitatívne, takže sa môže určiť množstvo amyloidných usadenín.

Predložený vynález poskytuje aj spôsob inhibície agregácie amyloidných.proteinov za tvorby amyloidných usadenín podaním množstva zlúčeniny vzorca I, ktoré inhibuje amyloidné proteíny, pacientovi v prípade potreby inhibície agregácie amyloidných proteinov. Odborníci v danom odbore sú schopní lahko určiť množstvo inhibujúce amyloidy pomocou jednoduchého podávania zlúčeniny vzorca I pacientovi vo zvýšených množstvách, kým sa rast amyloidných usadenín nezníži alebo nezastaví. Rýchlosť rastu sa môže stanoviť použitím zobrazenia alebo odohraním tkaniva pacienta a pozorovaním amyloidných usadenín.

Pacientom, ktorý potrebuje inhibíciu agregácie amyloidných proteinov, je pacient s chorobou alebo stavom, pri ktorom sa agregujú amyloidné proteíny. Príklady takých chorôb a stavov zahŕňajú stredozemnú horúčku, MucklehoWellsov syndróm, idiopatický myelóm, amyloidnú polyneuropatiu, amyloidnú kardiomyopatiu, systemickú senilnú amyloidózu, amyloidnú polyneuropatiu, dedičnú cerebrálnu hemorágiu s· amyloidózou, Alzheimerovu chorobu, Downov syndróm, skrapiu, Creutzfeldtovu-Jacobovu chorobu, kuru, Gerstmannov-Strausslerov-Scheinkerov syndróm, medulárny karcinóm štítnej žlazy, izolovaný sieňový amyloid, p₂-mikroglobulínový amyloid v dialýze pacientov, myozitídu inkluzívneho telieska, p₂-amyloidné usadeniny pri'ubúdaní svalu, kosáčikovitú anémiu, Parkinsonovu chorobu a nádor Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žlazy pri diabete typu II.

Predložený vynález poskytuje taktiež označené zlúčeniny vzorca I, kde jeden alebo viac atómov bolo nahradených rádioizotopom. Týmto rádioizotopom môže byť akýkoľvek rádioizotop. Avšak prednostné sú ³H, ¹²³I, ¹²⁵I, ¹³¹I, ¹¹C a ¹⁸F.

Odborníkom v danom odbore je postup používaný na zavedenie rádioizotopu do zlúčeniny dobre známy. Napríklad sa pripraví zlúčenina vzorca I, v ktorej je jedným atómom uhlíka ^1:LC alebo ¹⁴C, a teda je označenou zlúčeninou. s

Zlúčeniny podľa predloženého vynálezu sa môžu podávať pacientovi v dávkách v rozsahu približne 0,1 až približne 1000 mg za deň. Pre normálneho dospelého človeka s telesnou hmotnosťou približne 70 kg je dostatočné dávkovanie v rozpätí približne 0,01 až približne 100 mg na kilogram telesnej hmotnosti za deň. Použité špecifické dávkovanie sa však môže meniť. Dávkovanie môže napríklad závisieť od mnohých faktorov zahŕňajúcich požiadavky pacienta, závažnosť stavu, ktorý sa má liečiť, a od farmakologickej účinnosti použitej zlúčeniny. Určenie optimálneho dávkovania pre jednotlivého pacienta je odborníkom v danom odbore známe.

Nižšie uvedené príklady sú určené na ilustráciu jednotlivých uskutočnení vynálezu a žiadnym spôsobom nie sú určené na obmedzenie rozsahu prihlášky zahrnutého v nárokoch.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Zlúčeniny vzorca I sa môžu pripraviť syntézami znázornenými v schéme 1. Vhodne substituovaný anilín (I) a

5-nitroizobenzofuran-l,3-dión (II) alebo podobne substituovaný furán poskytuje po zohriatí v kyseline octovej príslušné ftalimidy (III). Zlúčenina (III) za štandardných hydrogenačných podmienok, ako je Raneyho nikel/DMF, poskytne redukovaný ftalimid (IV). Redukcia ftalimidu (IV) použitím štandardných redukčných činidiel, ako je hydrid hlinitolítny, dáva amín (V). Použitím podmienok Buchwaldovej reakcie (J. F. Hartwig, Angew: Chem. Int. Ed. 1998: 37: 2046-2067) sa môže (V) konvertovať na (VIII) reakciou (V) a rôzne substituovaných metylesterov kyseliny 2-brómbenzoovej (VI) v prítomnosti uhličitanu cézneho, tris(dibenzylidénacetón)dipaládia(O) a (S)-(2,2'-bis(di-p-tolylfosfino-1, ľ-binaftylu) (BINAP) (metóda A). okrem toho sa (VIII) môže získať aj reakciou (V) s rôzne substituovanými metylestermi kyseliny 2-fluórbenzoovej (VI) v prítomnosti lítiumdimetylbis(trimetylsilyl)amidu (LHMDS) (metóda B). Následné zmydelnenie (VIII) použitím štandardných podmienok, ako je vodný roztok hydroxidu sodného, poskytuje požadované substituované izoindolíny vzorca I. Okrem toho sa (V) môže premeniť priamo na zlúčeninu vzorca I reakciou (V) s kyselinou 2-fluórbenzoovou (VII) v prítomnosti LHMDS.

22.

Schéma 1

_N0 Stupeň A HOAc !20°C

NO,

NH, .d

Stupeň Dj Metoda A Pc^ídbayj/BINAP C s^COj, toluén 100°C.24h Metoda B LHMDS/THF -78^eC-:tep.miéstn.

(Vili)

LAH-A]C1₃/THF Stupeň C

Stupeň D_:

LHMDS/THF

-78°C“tep.miestn.

Zlúčeniny vzorca I

Stupeň E

IN NaOH EtOH-THF reflux

Príklad 1

Príprava kyseliny 2-[2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izo-indol-5-ylamino]benzoovej

Stupeň A: Príprava 5-nitro-2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)izoindol-1,3-diónu

Zmes 2,3,4-trimetoxyfenylamínu (91,61 g, 0,50 mol) a 5-nitroizobenzofurán-l,3-diónu (96,56 g, 0,5 mol) v kyseline octovej (1000 ml) sa zohrievala za spätného toku 2 hodiny. Po ochladení sa odfiltrovala zrazenina a premyla H₂O (1 1), IN NaOH (1,5 1) a H₂O (1 1). Výsledná zrazenina sa triturovala vriacim MeOH, odfiltrovala a sušila vo vákuovej sušiarni (67 °C) 16 hodín za vzniku 144,0 g (0,40 mol, 80 %) žiadaného produktu vo forme žltej tuhej látky. Teplota topenia (t.t.) 245 až 247 °C. Analýza pre C17H14N2O4: vypočítané: C 56, 98; H 3,94; N 7,82; nájdené: C 56,80; H 4,08; N 7,80.

Stupeň B: Príprava 5-amino-2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)izoindol-1,3-diónu

Vzorka 5-nitro-2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)izoindol-1,3-diónu (89,0 g, 0,25 mol v THF (1,25 1), MeOH (1,25 1) a DMF (100 ml) sa redukovala v prítomnosti Raneyho niklu (Ra-Ni) (12 g) pri 28 °C až 36 °C (ΔΡ = 51 711 Pa). Reakčná zmes sa filtrovala a filtrát sa skoncentroval vo vákuu a sušil vo i

váukovej sušiarni (67 °C) 16 hodín za vzniku 81,6 g (0,25 mol, 85 %) žiadaného produktu vo forme špinavobielej tuhej látky, t. t. > 280 ’C. Analýza pre Ci₇Hi6N₂O5: vypočítané: C 62,09; H 4,92; N 8,52; nájdené: C 61,71; H 4,94; N 8,48.

Stupeň C:

Príprava 2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu

Roztok AICI3 (8,12 g, 60,92 mmol) v THF (200 ml) sa pomaly pridal k suspenzii LiAlH₄ (1M/THF, 183 ml, 182,75 mmol) v THF (100 ml) pri -40 °C a miešal 10 minút. Teplota sa zvýšila na 0 °C a po častiach sa pomaly pridala suspenzia 5-amino-2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)izoindol-1,3-diónu (20,0 g, 60,92 mmol) v THF (500 ml). Reakčná zmes sa miešala 3 hodiny, zatiaľ čo sa teplota zvýšila na teplotu miestnosti. Zmes sa znovu ochladila na 0 °C a opatrne zastavila pridaním 25% NaOH (33 ml) a potom H₂O (7,3 ml) . Táto zmes sa potom miešala pri teplote miestnosti 2 hodiny, filtrovala cez celit, skoncentrovala a sušila vo vákuovej sušiarni (60 ’C) 16 hodín za vzniku 10,8 g (35,96 mmol, 59 %) požadovaného produktu vo forme bledej tuhej látky, t. t. 213 až 215 °C. Analýza pre C17H20N2O3.0,14 H₂O: vypočítané: C 67,41; H 6,75; N 9,25; nájdené: C 67,03; H 6,62; N 8,98.

Stupeň D].:

Príprava metylesteru kyseliny 2-[2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)2,3-di-hydro-ΙΗ-izoindol-5-ylamino]benzoovej

Zmes 2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu (1,2 g, 4,0 mmol), metylesteru kyseliny 2-brómbenzoovej (0,72 g, 3,3 mmol), uhličitanu cézneho (1,52 g, 4,7 mmol), tris(dibenzylidénacetón)dipaládia(0) (91 mg, 0,1 mmol) a (S)-(2,2'-bis(di-p-tolylfosfino-1,1'-binaftylu (98%, (S)tol-BINAP) (102 mg, 0,15 mmol) (L/Pd =1,5) v bezvodom toluéne (30 ml) sa zohrievala pri 100 °C 24 hodín pod N₂. Po ochladení sa reakčná zmes zriedila éterom, filtrovala cez celit a dôkladne premyla éterom. Filtrát sa odparil do sucha za vzniku hnedého zvyšku. Purifikácia bleskovou chromatografiou (silikagél, 10% EtOAc/hexán) poskytla 1,39 g (3,2 mmol, 80 %) požadovaného, produktu, t.t. 128 až 129 °C. Analýza pre

C25H26N2O5: vypočítané: C 69,11; H 6,03; N 6,45; nájdené: C 69,39; H 5,99; N 6,13.

Stupeň E:

Príprava kyseliny 2-[2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoovej

Roztok metylesteru kyseliny 2-[2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoovej (1,30 g, 2,99 mmol) a IN NaOH (aq.) (20,0 ml) v EtOH (5,0 ml) a THF (20 ml) sa zohrieval pri spätnom toku 16 hodín. Rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu. Zvyšok sa zriedil vodou a okyslil koncentrovanou HCI na pH 1. Výsledná zrazenina sa zhromaždila filtráciou a triturovala vriacou zmesou MeOH-H₂O (4:1) a sušila vo vákuovej sušiarni 16 hodín za vzniku zlúčeniny príkladu 1 vo forme hnedej tuhej látky (0,96 g, 2,28 mmol,

%) , t. t. 194 až 195 °C. Analýza pre C₂4H₂4N₂C>5: vypočítané: C 68,56; H 5,75; N 6,66; nájdené: C 68,19; H 5,57; N 6,47.

Príklad 2

Príprava kyseliny 5-nitro-2-[2-(3, 4,5-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoovej

Zmes 2- (2,3,4-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu (1,81 g, 6,03 mmol), metylesteru kyseliny 2-bróm-5-nitrobenzoovej (1,49 g, 6,02 mmol), uhličitanu cézneho (2,75 g, 8,44 mmol), tris(dibenzylidénacetón)dipaládia(0) (166 mg, 0,18 mmol) a (S)-(2,2'-bis(di-p-tolylfosfino-1,1'binaftylu (98%, (S)-tol-BINAP) (184 g, 0,27 mmol) (L/Pd =

1,5) v bezvodom toluéne (30 ml) sa zohrievala pri 100 °C 48 hodín pod N₂. Po ochladení sa reakčná zmes zriedila éterom, filtrovala cez celit a dôkladne premyla éterom. Filtrát sa odparil do sucha za vzniku hnedého zvyšku (6,3 g). Výsledný zvyšok sa rozpustil v EtOH (10 ml) a pridal sa THF (20 ml),

5Ν NaOH (aq.) (40 ml) a zmes sa refluxovala 16 hodín.

Rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu. Zvyšok sa okyslil koncentrovanou HCI na pH 3. Výsledná zrazenina sa zhromaždila filtráciou a triturovala vriacou zmesou ΜβΟΗ-Η₂Ο (4:1) a sušila vo vákuovej sušiarni 16 hodín za vzniku zlúčeniny príkladu 2 vo forme žltej tuhej látky (1,8 g, 3,87 mmol, 64 %), t.t. > 220 °C. Analýza pre C24H23N3O7.0,71 H₂O: vypočítané: C 60,27; H 5,15; N 8,79; nájdené: C 59,88; H 4,90; N 8,42.

Príklad 3

Príprava kyseliny 4-metoxy-5-nitro-2-[2-(3,4,5-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoovej

K ochladenému roztoku (-78 °C) 2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu (535 mg, 1,78 mmol) v THF (15 ml) sa po kvapkách pridal LHMDS (3,56 ml, IM v THF, 3,56 mmol). Reakčná zmes sa miešala 10 minút pri -78 °C. Po kvapkách sa pridal roztok metylesteru kyseliny 2-fluór-4-metoxy-5-nitrobenzoovej (408 g, 1,78 mmol) v THF (10 ml) a tento roztok sa miešal 30 minút pri -78 °C. Reakčná zmes sa nechala postupne zohriať na teplotu miestnosti a miešala sa 2 hodiny pod atmosférou N₂. Reakčná zmes sa zriedila EtOAc a okyslila pomocou 5N HCI (pH 3). Organická vrstva sa vysušila (Na2SO₄), filtrovala a skoncentrovala vo vákuu za vzniku hnedého zvyšku. K roztoku tohto zvyšku v EtOH (20 ml) a THF (40 ml) sa pridal 5N NaOH (aq., 50 ml), a zmes sa refluxovala 16 hodín. Rozpúšťadlo sa odstránilo vo vákuu a zvyšok sa okyslil koncentrovanou HCI (pH 3). Zrazenina sa zhromaždila filtráciou a triturovala vriacou zmesou MeOH-H2O (2:1) a sušila vo vákuovej sušiarni 16 hodín za vzniku zlúčeniny príkladu 3 vo forme bledej tuhej látky (550 g, 1,11 mmol, 62 %) , t.t. > 220 °C. Analýza pre C25H25N3.0,42 H₂O: vypočítané: C 59,09; H 5,18; N 8,35; nájdené: C 59,30; H 4,80; N 8,24.

Príklad 4

Príprava kyseliny 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lHizoindol-5-ylamino]benzoovej

Stupeň A: ,

Príprava 2-(3,4-dichlórfenyl)-5-nitroizoindol-l, 3-diónu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 3,4-dichlórfenylamínu (48,6 g, 0,3 mol) a 5-nitroizobenzofurán-1,3-diónu (57,9 g, 0,3 mol) v kyseline octovej (50 ml) použitím postupu opísaného v príklade 1, stupeň A, za vzniku ^;72,6 g (0,22 mol, 72 %) požadovaného produktu vo forme žltej tuhej látky, t.t. 210 až 211 °C. Analýza pre Ci4H₆N₂O₄Cl2: vypočítané: C 49, 88; H 1,79; N 8,31; nájdené: C 49,71; H 1,87; N 8,34.

Stupeň B:

Príprava 5-amino-2-(3,4-dichlórfenyl)izoindol-1,3-diónu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 2-(3,4-dichlórfenyl) -5-nitroizoindol-l, 3-diónu (106,9 g, 0,32 mmol), Ra-Ni (5 g) v THF (0,8 1) pri 20 °C až 76 °C (ΔΡ = 65 500,6 Pa)' použitím postupu opísaného v príklade 1, stupeň B, za vzniku 80,0' g (0,26 mol, 81 %) požadovaného produktu vo forme žltej tuhej látky, t.t. 255 až 257 °C. Analýza pre C14H8N2O2CI2: vypočítané: C 54,74; H 2,63; N 9,12; nájdené: C 54,59; H 2,65; N 9,57.

Stupeň D_x:

Príprava 2- (3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 5-amino-2-(3,4-dichlórfenyl)izoindol-1,3-diónu (15,0 g, 0,049 mol), AICI3 (6,51 g, 0,049 mol), LÍAIH4 (5,56 g, 0,147 mol) v THF (1000 ml) použitím postupu opísaného v príklade 1, stupeň C, za vzniku 12,23 g (0,044 mol, 90 %) požadovaného produktu vo forme žltohnedej tuhej látky, t.t. 207 až 209 °C. Analýza pre C14H12N2CI2: vypočítané: C 60,23; H 4,33; N 10,03; nájdené: C 59,91; H 4,36; N 9,90.

Stupeň C:

Príprava kyseliny 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoovej

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 2-(3,4-dichlórfenyl) -2, 3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu (4,04 g, 14,47 mmol), metylesteru kyseliny 2-brómbenzoovej (2,59 g, 12,06 mmol), uhličitanu cézneho (5,50 g, 16,88 mmol), tris(dibenzylidénacetón)dipaládia(0) (331 mg, 0,36 mmol) a (S)-(2,2'-bis(di-p-tolylfosfino-1,ľ-binaftylu (98% (S)-tolBINAP) (368 g, 0,54 mmol) (L/Pd =1,5) v bezvodom toluéne (80 ml) a 5N NaOH (aq.) (100 ml) v EtOH (20 ml) a THF (40 ml) použitím postupu opísaného v príklade 2 za vzniku 3,11 g (7,79 mmol, 54 %) požadovaného produktu vo forme hnedej tuhej látky, t.t. > 210 °C. Analýza pre 02ΐΗι₆Ν₂0₂0ΐ2: vypočítané: C 63,17; H 4,04; N 7,02; Cl 17,76; nájdené: C 63,31; H 3,94; N 6,73; Cl 17,75.

Príklad 5

Príprava kyseliny 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoovej

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 2-(3,4-dichlórfenyl) -2, 3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu (3,00 g, 10,75 mmol), metylesteru kyseliny 2-bróm-5-nitrobenzoovej (2,67 g, 10,75 mmol), uhličitanu cézneho (4,90 g, 15,04 mmol), tris(dibenzylidénacetón-dipaládia(0) (295 mg, 0,32 mmol) a (S)-(2,2'-bis(di-p-tolylfosfino-1,1'-binaftylu (98% (S)-tolBINAP) (328 g, 0,48 mmol) (L/Pd =1,5) v bezvodom toluéne (80 ml) a 5N NaOH (aq.) (100 ml) v EtOH (40 ml) a THF (100 ml) použitím postupu opísaného v príklade 2 za vzniku 3,64 g (8,19 mmol, 76 %) požadovaného produktu vo forme hnedej tuhej látky, t.t. > 222 °C. Analýza, pre

C21H15N3O4CI2.0,1H₂O. 0,25MeOH: vypočítané: C 56,21; H 3,60; N 9,25; nájdené: C 56,54; H 3,74; N 8,86.

Príklad 6

Príprava kyseliny 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-metoxy-5-nitrobenzoovej

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu (801 mg, 2,87 mmol), LHDMS (5,74 ml, IM v THF, 5,74 mmol), metylesteru kyseliny 2-fluór-4-metoxy-5-nitrobenzoovej (658 g, 2,87 mmol) v THF (50 ml) a 5N NaOH (aq., 100 ml) v EtOH (20 ml) a THF (40 ml) použitím postupu opísaného v príklade 3 za vzniku 1,07 g (2,26 mmol, 79 %) požadovaného produktu vo forme hnedej tuhej látky, t.t. > 230 °C. Analýza pre C22H17N3O5CI2: vypočítané: C 55,71; H 3,61; N 8,86; nájdené: C 55,43; H 3,57; N 8,80.

Príklad 7

Príprava kyseliny 2-[2-(3-chlóŕfenyl)-2,3-dihýdro-lH-izoindol-5-yl-amino]benzoovej

Stupeň A: Príprava 2-(3-chlórfenyl)-5-nitroizoindol-l,3-diónu

Zmes 3-chlóranilínu (31,89 g, 0,25 mol) a 5-nitroizobenzofurán-1,3-diónu (48,28 g, 0,250 mol) v kyseline octovej (800 ml) sa zohrievala za spätného toku 4,5 hodiny (130 až

140 °C). Po ochladení sa odfiltrovala zrazenina a premyla vodou (650 ml), IN NaOH (330 ml) a vodou (500 ml) za vzniku 61,01 g (0,202 mol, 81 %) produktu vo forme bielej tuhej látky, 1.1. 210 až 212 °C. Analýza'pre C14H6N2O4CI2: vypočítané: C 55,56; H 2,33; N 9,26; nájdené: C 55,78; H 1,69; N 9,15.

Stupeň B: Príprava 5-amino-2-(3-chlórfenyl)izoindol-1,3-diónu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 2-(3-chlórfenyl) -5-nitroizoindol-l,3-diónu (60,94 g, 0,20 mol) v DMF (1,2 1) a redukovala sa v prítomnosti Ra-Ni (60 g) pri 22 až 28 °C (ΔΡ = 41. 368,8 Pa). Reakčná zmes sa filtrovala a filtrát sa skoncentroval vo vákuu a potom sušil vo vákuovej sušiarni (60 °C) 18 hodín za vzniku 54,31 g (0,20 mol, 99 %) žiadaného produktu vo forme zelenej tuhej látky, t. t. 203 až 205 °C. Analýza pre Οΐ4Η₉Ν₂Ο₂Οΐ2: vypočítané: C 61,66; H 3,33;

N 10,27; nájdené: C 61,27; H 3,40; N 9,98.

Stupeň C:

Príprava 2-(3-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu

Roztok AICI3 (4,89 g, 0,037 mol) v THF (200 ml) sa pomaly pridal k suspenzii LiAlH₄ (4,17 g, 0,110 mol) v THF (150 ml) pri -40 °C a miešal 10 minút. Teplota sa zvýšila na 0 °C a reakčná zmes sa miešala dalších 10 minút. Po kvapkách sa pridal roztok 5-amino-2-(3-chlórfenyl)izoindol-1, 3-diónu (10 g, 0,037 mol) v THF (300 ml). Reakčná zmes sa miešala 3 hodiny, zatiaľ čo sa roztok zohrial na teplotu miestnosti. Zmes sa znovu ochladila na 0 °C a reakcia sa ukončila ¹pridaním 30% NaOH (20 ml) a potom H₂O (40 ml) . Roztok sa filtroval cez celit, skoncentroval a sušil vo vákuovej sušiarni (60 °C) 16 hodín za vzniku 5,24 g (0,021 mol, 58 %) požadovaného produktu vo forme svetlohnedej tuhej látky, t. t. 178 až 186 °C. Analýza pre Ci4Hi₂N₂Cl₂.0,11 mol H₂O: vypočítané: C 68,16; H 5,40; N 11,36; nájdené: C 68,33; H 5,46; N 10,96.

Stupeň D₂: Príprava kyseliny 2-[2-(3-chlórfenyl)-2,3-dihydrolH-izo-indol-5-ylamino]benzoovej

K chladnému 2-(3-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu (3 g, 0,012 mol) v THF (100 ml) sa po kvapkách pri -78 °C pridal LHMDS (36,78 ml, IM v THF, 36,78 mmol) a zmes sa miešala 10 minút pri -78 °C. Po kvapkách sa pridala kyselina 2-fluórbenzoová (1,72 g, 0,12 mol) v THF (100 ml) a roztok sa miešal 1 hodinu pri -78 °C a potom postupne zohrial na teplotu miestnosti a miešal sa 16 hodín. Reakčná zmes sa skoncentrovala, okyslila 3M HCI (100 ml) a potom extrahovala pomocou CH₂C1₂ (3 x 150 ml) . Organická vrstva sa vysušila (Na₂SO₄), filtrovala a skoncentrovala vo vákuu za vzniku hnedej tuhej láky. Produkt sa rozpustil v MeOH (25 ml) a miešal pri teplote miestnosti 10 minút. Na vyzrážanie zvyšku sa pridala voda. Produkt sa odfiltroval a premyl zmesou MeOH - H₂O (1:4, 400 ml) za vzniku 1,02 g (280 mmol, 23 %) požadovaného produktu vo forme hnedej tuhej látky, t.t. 209 až 212 °C. Analýza pre C₂₂Hi7N3O5Cl₂.0,2 9 mol H₂O: vypočítané:

C 68,16; H 4,79; N 7,57; nájdené: C 67,76; H 4,56; N 7,83.

Príklad 8

Príprava kyseliny 2-[2-(4-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl-amino]benzoovej Stupeň A:

Príprava 2-(4-chlórfenyl)-5-nitroizoindol-l,3-diónu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila zo 4-chlórfenylamínu (19,14 g, 0,150 mol) a 5-nitroizobenzofurán-l,3-diónu (28,97 g, 0,150 mol) v kyseline octovej (300 ml) použitím postupu opísaného v príklade 1, stupeň A, za vzniku 42,49 g (0,140 mol, 94 %) požadovaného produktu vo forme oranžovej tuhej látky, t.t. 198 až 200 °C. Analýza pre C14H6N2O4CI2: vypočítané: C 55, 56; H 2,33; N 9,26; nájdené: C 55,52; H 1,74; N 8,90.

Stupeň B:

Príprava 5-amino-2- (4-chlórfenyl)izoindol-1,3-diónu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 2-(4-chlórfenyl) -5-nitroizoindol-l,3-diónu (41,68 g, 0,138 mmol), Ra-Ni (40 g), DMF (1,0 1) pri 20 °C až 27 °C (ΔΡ = 196 501,8 Pa) použitím postupu opísaného v príklade 1, stupeň B, za vzniku 40,13 g (0,147 mol, 107 %) požadovaného produktu vo forme zelenej tuhej látky, t.t. 228 až 230 °C. Analýza pre C14H8N2O2CI2.0,34 mol H₂O: vypočítané: C 60,31; H 3,50; N 10,05; nájdené: C 59,92; H 4,05; N 11,01.

Stupeň C:

Príprava 2-(4-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 5-amino-2-(4-chlórfenyl)izoindol-1,3-diónu (10,0 g, 0,037 mol),

AICI3 (4/89 g, 0,037 mol), LiAlH₄ (4,17 g, 0,110 mol) v THF (650 ml) použitím postupu opísaného v príklade 1, stupeň C, za vzniku 6,39 g (0,026 mol, 71 %) požadovaného produktu vo forme hnedej tuhej látky, t.t. 204 až 210 °C. Analýza pre Ci4Hi₂N₂Cl₂: vypočítané: C 68,72; H 5,35; N 11,45; nájdené: C 68,54; H 5,39; N 11,16.

Stupeň D₂:

Príprava kyseliny 2-[2-(4-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl-amino]benzoovej

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 2-(4-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu (3 g, 0,012 mol), LHDMS (36,78 ml, IM v THF, 36,78 mmol), kyseliny 2-fluórbenzoovej (1,72 g, 0,12 mol) v THF (200 ml) použitím postupu opísaného v príklade 1, stupeň D₂ za vzniku 1,26 g (0,003 mol, 28 %) požadovaného produktu vo forme hnedej tuhej látky 1.1. 210 až 212 °C. Analýza pre C₂₂H₁₇N3O₅C1₂.0,11 mol H₂O: vypočítané: C 68,76; H 4,73; N 7,64; nájdené: C 68,39; H 4,47; N 7,76.

Príklad 9

Príprava kyseliny 2-[2-(3,4-dimetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izo indol-5-ylamino]benzoovej

Stupeň A: Príprava 2-(3,4-dimetylfenyl)-5-nitroizoindol-l, 3diónu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 3,4-dimethylanilínu (30,20 g, 0,250 mol) a 5-nitroizobenzofurán-l, 3-diónu (48,28 g, 0,250 mol) v kyseline octovej (500 ml) použitím postupu opísaného v príklade 7, stupeň A za vzniku 63,37 g (0,234 mol, 94 %) požadovaného produktu vo forme žltej tuhej látky, t.t. 173 až 174 ’C. Analýza pre

Ci4H₆N₂O₄Cl₂: vypočítané: C 64,86; H 4,08; N 9,45; nájdené: C 64,87; H 3,74; N 9,39.

Stupeň B:

Príprava 5-amino-2-(3,4-dimetylfenyl)izoindol-1,3-diónu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 2-(3,4-dimetylfenyl) -5-nitroizoindol-l, 3-diónu (63,37 g, 0,213 mmol), Ra-Ni (50 g), DMF (0,1 1), MeOH (500 ml) pri 22 °C až 32 °C (ΔΡ = 33 095,04 Pa) použitím postupu opísaného,v príklade 7, stupeň B, za vzniku 57,67 g (0,217 mol, 100 %) požadovaného produktu vo forme hnede.j tuhej látky, t.t. 215 až 218 °C. Analýza pre Ci₄H8N₂O₂Cl₂.0,06 mol H₂O: vypočítané: C 71,87; H 5,32; N 10,48; nájdené: C 71,49; H 5,17; N 10,49.

Stupeň C:

Príprava 2-(3,4-dimetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 5-amino-2-(3, 4-dimetylfenyl)izoindol-1,3-diónu (7,5 g, 0, 028 mol), A1C1₃ (3,75 g, 0,028 mol), LiAlH₄ (3,19 g, 0,084 mol) v THF (725 ml) použitím postupu opísaného v príklade 7, stupeň C, za vzniku 4,69 g (0,020 mol, 70 %) požadovaného produktu vo forme svetlohnedej tuhej látky, t.t. 152 až 155 °C. Analýza pre Ci₄Hi₂N₂Cl₂.0,09 mol H₂O: vypočítané: C 80,09; H 7,64; N 11,67; nájdéné: C 79,72; H 7,45; N 11,49.

Stupeň D₂:

Príprava kyseliny 2-[2-(3,4-dimetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoovej

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 2-(3,4-dimetylfenyl) -2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu (4 g, 0,017 mol), LHDMS (50,34 ml, IM v THF, 50,34 mmol), kyseliny 2-fluórbenzoovej (2,35 g, 0,17 mol v THF (200 ml) použitím postupu opísaného v príklade 7, stupeň D₂ za vzniku 295 g (0,008 mol, 49 %) požadovaného produktu vo forme hnedej tuhej látky, t.t. 198 až 202 °C. Analýza pre 022Ηΐ7Ν₃0₅01₂.0,52 mol

H₂0: vypočítané: C 75,11; H 6,31; N 7,62; nájdené: C 74,73; H 6,02; N 7,75.

Príklad 10

Príprava kyseliny 2-[2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenyl)-2,3-dihydro-1H-izoindol-5-ylamino]benzoovej

Stupeň A:

Príprava 2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenyl)-5-nitroizoindol-1,3-diónu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 5-amino-2-chlórbenzotrifluoridu (48,89 g, 0,250 mol) a 5-nitroizobenzofurán-1,3-diónu (48,28 g, 0,250 mol) v kyseline octovej (500 ml) použitím postupu opísaného v príklade 7, stupeň A, za vzniku 84,4 g (0,222 mol, 90 %) požadovaného produktu vo forme špinavobielej tuhej látky, t.t. 165 až 168 °C. Analýza pre Ci₄H₆N₂O₄Cl₂: vypočítané: C 48,61; H 1,63; N 7,56; nájdené: C 48,50; H 1,29; N 7,37.

Stupeň B:

Príprava 5-amino-2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenyl)izoindol-1,3-diónu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenyl)-5-nitroizoindol-l,3-diónu (55,88 g, 0,150 mmol), Ra-Ni (11,5 g), DMF (1,0 1) pri 27 °C (ΔΡ = = 31 026,6 Pa) použitím postupu opísaného v príklade 7, stupeň B, za vzniku 56,60 g (0,166 mol, > 100 %) požadovaného produktu vo forme žltej tuhej látky, t.t. 198 až 201 °C.

Analýza pre Ci₄H8N₂O2Cl2.0,42 mol Η₂Ο: vypočítané: C 51,73; H

2,56; N 8,04; nájdené: C 52,12; H 2,70; N 7,62.

Stupeň C:

Príprava 2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 5-amino-2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenylfenyl)izoindol-1,3-diónu (7,5 g, 0, 022 mol), A1C1₃ (2,94 g, 0,022 mol), LiAlH₄ (2,51 g, 0,066 mol) v THF (700 ml) použitím postupu opísaného v príklade 7, stupeň C, za vzniku 5,78 g (0,018 mol, 84 %) požadovaného produktu vo forme žltej tuhej látky, t.t. 148 a 151 °C. Analýza pre Ci₄Hi₂N₂Cl₂.0,26 mol H₂O: vypočítané: C 56,76; H 3,98; N 8,83; nájdené: C 56,42; H 3,79; N 8,43.

Stupeň D₂:

Príprava kyseliny 2-[2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenyl)-2,3-di hydro-ΙΗ-izoindol-5-ylamino]benzoovej

Zlúčenina uvedená v názve sa pripravila z 2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamínu (1,75 g, 0,006 mol), LHDMS (16,80 ml, IM v THF, 16,80 mmol), kyseliny 2-fluórbenzoovej (0,79 g, 0,006 mol) v THF (200 ml) použitím postupu opísaného v príklade 7, stupeň D₂ za vzniku 0,690 g (0,002 mol, 28 %) požadovaného produktu vo forme hnedej tuhej látky, t.t. 229 až 233 °C. Analýza pre C22Hi7N3O₅Cl₂.0,4 mol H₂O: vypočítané: C 59,88; H 3,87; N 6,35; nájdené: C 59,48; H 3,81; N 6,60.

Príklad 11

Príprava kyseliny 2-[2-(3-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl-amino]-5-nitrobenzoovej Stupeň D₂:

Príprava kyseliny 2-[2-(3-chlórfenyl)-2, 3-dihydro-lH-izoindol-5-yl-amino]-5-nitrobenzoovej

K 2-(3-chlórfenyl)-2,3-díhydro-lH-izoindol-5-ylamínu z príkladu 7, stupeň C (2 g, 0,008 mol) v THF (100 ml) sa po kvapkách pri -78 °C pridal LHDMS (24,51 ml, IM v THF, 24,15 mmol) a zmes sa miešala 10 minút pri -78 °C. Po kvapkách sa pridala kyselina 2-fluór-5-nitrobenzoová (1,51 g, 0,008 mol) v THF (100 ml) a roztok sa miešal 1 hodinu pri -78 °C a postupne sa zohrial na teplotu miestnosti a miešal 16 hodín. Reakčná zmes sa skoncentrovala a okyslila 3M HCI (100 ml). Výsledná tuhá láka sa odfiltrovala a premyla 10% HCI a potom vysušila za vakua za vzniku hnedej tuhej látky. Produkt sa prekryštalizoval použitím MeOH a vody za vzniku 0,250 g (0,0006 mol, 7,5 %) požadovaného produktu vo forme hnedej tuhej látky, t.t.: zmena farby pri 130 °C, netopil ša pri > 260 °C. Analýza pre C21H16N3O4CI. 0,24 mol H₂O: C 60, 90; H 4,01; N 10,15; nájdené: C 60,91; H 4,01; N 9,75.

Nasledujúce zlúčeniny sa pripravili všeobecnými postupmi opísanými v predchádzajúcich príkladoch.

Príklad 12

Kyselina 2-[2-(3,4-dimetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5ylamino]-5-nitrobenzoová; t.t. > 280 °C.

Analýza pre C₂3H₂iN3O4: vypočítané: C 68,26; H 5,27; N 10,38; nájdené: C 67,87; H 5,17; N 10,29.

Príklad 13

Kyselina 2-(2-fenyl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino)benzoová, t.t. 220 až 224 °C.

Analýza pre C₂iHigN₂O4: vypočítané: C 75, 97; H 5,52; N 8,44;

nájdené: C 75,59; H 5,70; N 8,40.

Príklad 14

Kyselina 2-[2-(3-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová, t.t. > 260 °C.

Analýza pre C₂iH₁₆C1N₃: vypočítané: C 60,90; H 4,01; N 10,15;

nájdené: C 60,91; H 4,01; N 9,75. ^:

Príklad 15

Kyselina 2-[2-(4-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová, t.t. > 275 °C, MS 410 (MH⁺) .

Príklad 16 [2-(3,4-Dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl]-[2-(1H-tetŕazol-5-yl)fenyl]amín sa syntetizoval tak, ako je opísané v príklade 4 použitím tetrazolového fluórového medziproduktu, ktorý sa syntetizoval z komerčne dostupného 2-fluórbenzonitrilu a azidu sodného za štandardných reakčných podmienok, t.t. 203 až 208 °C, MS 423 (MH) .

Príklad 17

Kyselina 5-ymino-2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl-amino]benzoová sa pripravila reakciou nitroderivátu z príkladu 5 s plynným vodíkom v prítomnosti Raneyoho niklu; t.t. 242 až 244 °C. Analýza pre C₂iHnCli₂N₃: vypočítané: C 60,08; H 4,43; N 9,79; nájdené: C 60,44; H 4,22; N 9,40.

Príklad 18

Kyselina 5-nitro-2-(2-fenyl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino)benzoová, t.t. > 265 °C.

Analýza pre C₂iH₁₇N₃O₄: vypočítané: C 67,19; H 4,56; N 11,19;

nájdené: C 66,98; H 4,30; N 10,86.

Príklad 19

Kyselina 2-[2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenyl)-2,3-dihydro-lHizoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová; t.t. > 260 °C.

Analýza pre C22Hi₅C1F₃: vypočítané: C 51,55; H 3,71; N 8,20;

nájdené: C 51,15; H 3,41; N 8,17.

Príklad 20

Kyselina 2- [2- (3-fluórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová; t.t. > 265 °C, MS 392 (M⁺) .

Príklad 21

Kyselina 2-[2-(3-metoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová; t.t. > 290 °C.

Analýza pre C22H19N3O5: vypočítané: C 64,52; H 4,91; N 10,12; nájdené: C 64,84; H 4,90; N 9,72.

Príklad 22

Kyselina 2-[2-(3-fluórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová; MS 349 (M⁺) .

Analýza pre C21H17FN2: vypočítané: C 70,79; H 5,06; N 7,86; nájdené: C 70,41; H 4,80; N 7,68. '

Príklad 23

Kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-fluórbenzoová; t.t. 230 až 236 °C, MS 417 (M⁺) .

Príklad 24

Kyselina 2-[2-(3,4-Dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]nikotínová; t.t. 213 až 225 °C.

Analýza pre C20H15CI2N3: vypočítané: C 59, 80; H 3,80; N 10,46;

nájdené: C 59,41; H 3,82; N 10,21.

Príklad 25

2-[2-(3,4,5-Trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol~5-ylamino]benzonitril; t.t. 129 až 131 ’C.

Analýza pre C24H23N3O3: vypočítané: C 71,80; H 5,77; N 10,47;

nájdené: C 72,09; H 5,64; N 10,23.

Príklad'26

Kyselina 2-[2-(3-Metoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová kyselina, t.t. 206 až 211 °C.

Zlúčeniny vzorca I podlá vynálezu sa môžu pripravovať taktiež použitím kombinatorickej metodológie. Tento postup umožňuje rýchlu syntézu mnohých analogóv zahrnutých vzorcom I v malých množstvách na testovacie účely a potom sa najúčinnejšie zlúčeniny môžu syntetizovať voo veľkých množstvách konvenčnými metódami. Typický kombinatorický syntetický spôsob pre zlúčeniny vzorca II sa uskutočňuje reakciou halogénsubstituovaných benzoátových esterov s aminoizoindolínom za tvorby príslušného arylaminoizoindolu a potom zmydelnením na karboxyloú kyselinu vzorca I (t.j. kde y je zložka kyseliny benzoovej). Reakcie sa uskutočňujú v množstvách 0,15 mmol, ako sa uvádza ďalej. Roztoky každého halogénbenzoátového reaktantu (0,18 M) v toluéne sa umiestnia v reakčných fľaštičkách (približne 7 ml). Každý aminoizoindolový reaktant sa rozpustí v bezvodom toluéne za vzniku 0,15M roztoku. Na pridanie 1 ml (0,15 mmol, 1 ekv.) každého roztoku halogénbenzoátu do vhodných fľaštičiek obsahujúcich 1 ml (0,18 mmol, 1,2 ekv.) aminoizoindolového reaktantu sa použije Distrimanova pipeta. Roztok katalyzátora sa pripraví rozpustením 0,025 M Pd₂(dba₃) (dipaládiumtribenzylidénacetón) a 0,075 M BINAP (2,2'-bis-(diŕenylfosfino)-1,ľ-binaftyl) v toluéne a do každej reakčnej fľaštičky sa pridá 0,25 ml roztoku katalyzátora. Do každej reakčnej fľaštičky sa pridá zásada, všeobecne uhličitan cézny (68 mg, 0,21 mmol, 1,40 ekv.) a flaštičky sa uzatvoria, umiestnia do vibračnej sušiarne a zohrievajú pri 100 °C 48 hodín. Reakčná zmes sa potom ochladí a reakčné rozpúšťadlá sa odstránia odparením. Tuhý zvyšok sa suspenduje v 400 μΐ etylacetátu a filtruje za účelom odstránenia celého množstva katalyzátora. Filtráty sa skoncentrujú do sucha odparením za vzniku zlúčenín vzorca I, kde časť kyseliny benzoovej je esterifikovaná (t.j. benzylalebo metylester). Estery sa rozpustia v 500 μΐ zmesi THF a etanolu (1:1, objem:objem) a pridá sa k nim 300 μΐ 5M hydroxidu sodného. Roztoky sa pretrepávajú 5 hodín pri 60 °C a potom ochladia a skoncentrujú do sucha odparením rozpúšťadiel za vzniku požadovanej zlúčeniny vzorca I.

Nasledujúce zlúčeniny sa taktiež môžu pripraviť podlá vyššie uvedených postupov:

kyselina 2-(2-fenyl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 5-nitro-2-(2-fenyl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzonitril;

kyselina {2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]fenylJoctová;

kyselina 3—{2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl-amino]fenyl}propiónová;

kyselina 2-(2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-nitrobenzoová;

kyselina 4-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]izoftalová;

kyselina 3-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]ftalová;

[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl]-(2-tetrazol-l-ylmetylfenyl)amín;

[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl]-[2-(2-tetrazol-l-yletyl)fenyl]amín;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamin.o] -3,5-dinitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-propoxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-pentyloxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-hexyloxybenzoová;

kyselina 4-decyloxy-2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH—i zoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamíno]-4-izopropoxybenzoová;

kyselina 2-[2-(4-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(4-chlórfenyl-3-trifluórmetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izo-indol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová; kyselina 2-(2-bifeny1-4-y1-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino)-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3, 4-dimetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-metoxybenzoová;

kyselina 3-nitro-2-{2-[(4aS,8aR)-4-(oktahydroizochinolin-2-yl)fenyl]-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová; kyselina 2-{2-[(4aS,8aR)-4-(oktahydroizochinolin-2-yl)fenyl] -2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 4-[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-544

-ylamino]nikotínová;

kyselina 2-[2-(4-dibutylaminofenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl-amino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3-dibutylaminofenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl-amino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3-brómfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(2-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 5-dibutylamino-2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-1H-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-metoxybenzoová;

kyselina 2-(2-bifenyl-4-yl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dihydroxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5 -ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-difluórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3-fluór-4-metylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol -5-yl-amino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4,5-trihydroxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(4-metyl-3-trifluórmetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,5-dichiórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(2,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová; alebo kyselina 2-[2-(4-fluór-3-trifluórmetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová.

Zlúčeniny vzorca I sa vyhodnotili štandardnými skúškami

I

I in vitro a in vivo rutinne používanými odborníkmi vo výskume amyloidov na vyhodnotenie zlúčenín, ktoré sa využívajú pri prevencii tvorby amyloidných proteínov a ich agregácie a pri určovaní možnej užitočnosti v liečbe chorôb spojených s amyloidom, ako je napríklad Alzheimerova choroba. Nasledujúci skúšky sú dobre zaveditelné ako predpoveď klinickej užitočnosti.

Biologické príklady

Skúšky amyloidov

BASSR (rádiostanovenie samoočkovania beta-amyloidov)

Skúška inhibitorov rastu fibríl samoočkovaných amyloidov

Materiály:

Zásobné roztoky:

Skúšobný tlmivý roz:tok - 50 mM fosforečnanu sodného, pH 7,5, 100 mM NaCl, 0,02 % NaN₃, 1 M močoviny (filtrovaný a uložený pri 4 °C)

Rozpustný peptid Αβ(1-40) (Bachem, Torrance, CA) - 2,2 mg/ml v deionizovanej vode (uložený v alikvótoch pri -20 °C, udržiavaný na topiacom sa ľade) sa sám nagčkuje po 1 týždni skladovania. Typicky by sa mal roztok skladovať, kým sa nepozoruje žiadná lag fáza v skúške.

¹²⁵I-označený Αβ(1-40) - 150K až 350K cpm/μΐ v 100% acetonitrile - 0,1% kyselina trifluóroctová (TFA) - 1% β-merkaptoetanol (alikvóty uložené pri -20 °C).

¹²⁵I-označený Αβ(1-40) sa môže pripraviť podľa postupu uvedeného v práci K. Le Vine, III in Neurobiol. Aging. 16:755 (1995), ktorý je tu začlenený formou odkazu, alebo sa tento reagent môže kúpiť od firmy Amersham, Arlington Heights, Illinois.

Konečné skúšobné podmienky: 30μΜ rozpustný Αβ(1-40) v deionizovanej vode v skúšobnom tlmivom roztoku + 20 - 50 K cpm ¹²⁵I-označeného Αβ(1-40) na skúšku. Testovaná zlúčenina sa rozpustí v dimetylsulfoxide (DMSO), typicky 5 až 50mM zásoba, tak, aby konečná koncentrácia DMSO bola v skúške menšia ako 1 % objem.

Skúška: Reakčná zmes na 50 skúšok (na lade) obsahuje 0,1 až 0,2 μΐ ¹²⁵I-označeného A¹²⁵I-označeného Afi(l-4Q) + 1 μΐ rozpustného Αβ(1-40) + 13,5 μΐ skúšobného tlmivého roztoku na skúšku. Množstvo zložiek reakčnej zmesi dostatočné pre 50 skúšobných jamiek:

až 10 μΐ ¹²⁵I-označeného Αβ(1-40) vysušeného,

675 μΐ skúšobného tlmivého roztoku, μΐ rozpustného Αβ(1-40).

Skúšobná metóda

1) Pripravte vyššie uvedenú reakčnú zmes zmiešaním zložiek a uložením na ľade; ,

2) Odpipetuje 14,5 μΐ reakčnej zmesi do každej z 50 jamiek na polypropylénovej mikrotitračnéj platni s 96 jamkami s dnom v tvare U na lade (Costar 3794).

3) Pridajte 1,7 μΐ zriedenej testovanej zlúčeniny do každej jamky v stĺpci s ôsmimi jamkami, vrátane kontroly s rozpúšťadlom. Postupné trojnásobné zriedenia z 1 mM (100 μΜ konečné) v skúšobnom tlmivom roztoku s močovinou = 7 zriedení

4Ί + nula. Na každú 96-jamkovú platňu sa môže preto uložiť 11 vzoriek + kontrola s kongočerveňou (0,039 - 5 μΜ konečná v dvojitých stupňoch).'

4) Prelepte platňu hliníkovou fóliou (Beckmann 538619) a inkubujte 10 minút na ľade.

5) Zvýšte teplotu na 37 °C a inkubujte 3 až 5 hodín (v závislosti od dávky peptidu).

6) Odstráňte hliníkovú fóliu a pridajte 200 μΙ/jamku ladovo chladného tlmivého roztoku s močovinou, pozberajte rádioaktívne označené fibrily vákuovou filtráciou cez filtre GVWP s veľkosťou pórov 0,2 μπι na 96-jamkových platniach (Millipore MAGV N22, Belford, MA). Stanovte rádioaktivitu filtrov použitím šandardných metód známych odborníkovi v danom odbore.

BASST (Samoočkovanie beta-amyloidov, tioflavín T)

Skúška inhibitorov rastu fibríl samoočkovaných amyloidov

Materiály:

Zásobné roztoky:

Skúšobný tlmivý roztok - 50 mM fosforečnanu sodného, pH 7,5, 100 mM NaCl, 0,02 % NaN3, 1 M močoviny (filtrovaný a uložený pri 4 °C)

Rozpustný peptid Αβ(1-40) - 2,2 mg/ml v deionizovanej, vode (uložený v alikvótoch pri -20 °C, udržiavaný na topiacom sa ľade) sa sám naočkuje po 1 týždni skladovania. Typicky by sa mal roztok skladovať, kým sa nepozoruje žiadna lag fáza v skúške.

Konečné skúšobné podmienky: 30μΜ rozpustný Αβ(1-40) v deionizovanej vode v skúšobnom tlmivom roztoku. Testovaná zlúčenina sa rozpustí v DMSO, typicky 5 až 50mM zásoba, tak, aby konečná koncentrácia DMSO bola v skúške menšia ako 1 % objem.

Skúška: Reakčná zmes na 50 skúšok (na ľade) obsahuje 1 μΐ rozpustného Αβ(1-40) + 13,5 μΐ skúšobného tlmivého roztoku na skúšku. Množstvá zložiek reakčnej zmesi v každej z 50 skúšobných jamiek:

μΐ Αβ(1-40) ,

675 μΐ skúšobného tlmivého roztoku.

Skúšobná metóda

1) Pripravte vyššie uvedenú reakčnú zmes zmiešaním zložiek a uložením na lade.

2) Odpipetuje 14,5 μΐ reakčnej zmesi do každej z 50 jamiek na polypropylénovej mikrotitračnej platni s 96 jamkami s dnom v tvare U (Corning 25881-96) na lade.

3) Pridajte 1,7 μΐ zriedenej testovanej zlúčeniny do každej jamky v stĺpci s ôsmimi jamkami, vrátane kontroly s rozpúšťadlom. Postupné trojnásobné zriedenia z 1 mM (100 μΜ konečné v skúšobnom tlmivom roztoku s močovinou = 7 zriedení + nula. Na každú 96-jamkovú platňu sa môže preto uložiť 11 vzoriek + kontrola s kongočerveňou (0,039 - 5 μΜ konečná v dvojitých stuňoch).,

4) Prelepte platňu hliníkovou fóliou a inkubujte 10 minút na lade.

6) Odstráňte hliníkovú fóliu a pridajte 250 μΙ/jamku 5μΜ tioflavínu T (ThT) [T-3516, Sigma-Aldrich] v 50mM glycínNaOH, pH 8,5. Odčítajte fluorescenciu na platňovom čítacom zariadení (ex = 440 nm/20 nm; em = 485 nm/20 nm) v priebehu 5 minút.

ΒΑΡΑ (Agregácia beta-amyloidných peptidov)

Táto skúška sa používa s cieľom merať inhibíciu pomocou zlúčeniny proti agregácii beta-amyloidných peptidov.

Cieľom tejto skúšky je poskytnúť metódu určovania množstva agregácie beta-amyloidných peptidov použitím konečnej skúšky založenej na filtrácii pre väčšie objemy. V tejto skúške sa používa hexafluórizopropylalkohol (HFIP) na rozklad východiskového amyloidného peptidu do stavu monoméru a používa sa s koncentráciou 33 μΜ, ktorá je dostatočne vysoká na to, aby sa pri pH 6,0 vyskytla agregácia za niekoľko hodín.

Metódy:

Agregácia β-amyloidných peptidov, pH 6,0 (ΒΑΡΑ)

Na 96-jamkovú platňu (Costar 3794) pridáme 25 μΐ 50mM fosfátového tlmivého roztoku, pH 6,0, 10 μΐ 0,5'mg/ml peptidu Αβ (1-40) v 20% HFIP + 1 μΙ/skúšku ¹²⁵I-označeného Αβ(1-4Ο) [¹²⁵I Αβ(1 —40) ] a 1 μΐ testovanej zlúčeniny začínajúc pri 50 mM s koncentráciou DMSO < 1 %. Potom sa uskutoční inkubácia 2 až 4 hodiny pri teplote miestnosti. Reakciu zastavíme pomocou 200 μΐ 50mM fosfátového tlmivého roztoku, pH 6,0, a uskutočníme filtráciu cez 0,2 μιη 96-jamkovú filtračnú platňu (Millipore MAGU N22). Filtračnú platňu premyjeme 100 μΐ toho istého fosfátového tlmivého roztoku. Agregácia sa detegovala na čítači Microbeta po impregnácii filtrov pomocou Meltilex (1450-441) a korigovala vzhladom na pozadie.

Skúška BATYM

Metódy:

Požadovaný Αβ(1-42) (kalifornský peptid) sa vysušil zo svojho hexafluórizopropylalkoholového (HFIP) zásobného roztoku. Αβ(1-42) sa rozpustil v dimetylsulfoxide (DMSO) a potom zmiešal s fosfátom tlmeným fyziologickým roztokom (PBS) (pH 7,4). Zmiešaný roztok Αβ(1-42) sa filtroval cez 0,2 μΜ mebránový filter Omnipore so striekačkou (Millipore, Bedford, MA). Testovaná zlúčenina v DMSO (50-násobne koncentrovaná) sa vliala do každej jamky (0,5 μΙ/jamku) 96-jamkovej platne. Roztok Αβ(1-42) sa pridal do každej jamky (24,5 μΙ/jamka). Platňa sa centrifugovala pri 1 000 g 5 minút a inkubovala pri 37 °C 1 deň (konečná koncentrácia Αβ(1-42 100 μΜ).

Po inkubácii sa do každej jamky (250 μΙ/jamku) pridal roztok tioflavínu T (ThT) (30 μΜ)) v glycín-NaOH tlmivom roztoku (pH 8,5, 50 mM) a merala sa fluorescencia (ex =

440/20 nm; em = 485/20 nm) použitím platňového čítacieho zariadenia. Inhibičná aktivita sa vypočítala ako zníženie fluorescencie pomocou nasledujúceho vzorca:

Inhibícia (%) = {(Ρ(Αβ)-Ρ(Αβ + ζ1ύύεηΐηγ)}/{Ρ(Αβ) - F(rozpúšťadla + zlúčeniny)} x 100.

Hodnoty IC₅o (koncentrácia testovanej zlúčeniny potŕebI · , nej na spôsobenie 50% inhibície agregácie) sa vypočítali pomocou programu s konštrukciou krivky bod po bode použitím nasledujúcej rovnice. Údaje sa získali z dvoch odlišných pokusov uskutočnených trikrát.

Inhibícia (x) = 100 -100/(1 + (x/lC₅₀)ⁿ}, x = koncentrácia testovanej zlúčeniny (M) ,

IC₅₀ = (M) , η = Hillov koeficient.

Reprezentatívne zlúčeniny vzorca I prejavovali v predchádzajúcich skúškach inhibičnú aktivitu (IC₅₀) približne 1 μΜ až viac ako 100 μΜ. Výsledky týchto skúšok pre reprezentatívne zlúčeniny podlá predloženého vynálezu sú uvedené v tabulke 1.

52.

Tabulka 1

	Amyloidná	inhibičná	aktivita
Príklad	BASSR	BASST	.BATYM	ΒΑΡΑ
Č.	IC50 μΜ	IC50 μΜ	IC50 μΜ	IC50 μΜ
1	5,6, 10, 5 (P)	2, 1.6 (P)	11.3 (P)	72
·>.	30,20 (Q)	3, 3 (Q)	46.4 (Q)
	>100,15 (R)	15, 15 (R)	59.7 (R)
2	30, 7.5, 10	... 2,2,2	14.1
3	15, 6.2,3.1, 4,6,4.5, 10, 12	3, 2.1	17.4 .	64
4	12, 11,11 (P)	2, 2, 2 (P)	26.1 (P)	101 (P)
	15,15,15, (Q)	2 (Q)	22.2 (Q)	>100, 93 (Q)
5	5, 4.1,3	3, 3, 3	11.4
6	7,7, 12 (P) 4, 5 (Q)	1(P) 1.5 (Q)	13.5 (P) 14.6 (Q)	14
7	90, 80, >100	1.1	37.3	28
8	>100, >100	1	33.4	19
9	>100 (zraz), >100	1.5	32.9	13
10	100, 58, 55, 70	3	34.6	16
11	2.5,3.8, 5.2, 1.2 (P)	0.8,1	12.6	>100
12	>100 (zráz.)	1.1	11.7	5
13	>100(P)	1(P)	90.2, 60 (P)	4, 21 (P)
	>100(Q)	8 (Q)	>100(Q)	32 (Q)
	>100(R) 52 (S) 60 (T)	30 (R) 4 (S) 2(T)	>100(R) 79.7 (S) 83 (T)	11 (R)
14	2.5, 1.2, 3.8, 5.2	0.8, 1.0	12.6	>100
15	>100, >100	0.6	32.5	>100
16	>100, >100 (zräž)	1.8	29.5	86
17	20 (zraz) 80	1.5.	20	40

Tabulka 1 (pokračovanie)

Príklad č,	BASSR	BASST ÍC50 μΜ 1	BATYM 1C50 μΜ	ΒΑΡΑ IC5o μΜ
ΙΟηίίλΛ
18	7 (zráž), 4, 5	0.9, 1.0, 0.6	16.6	97
19	1-1 (tvár V ) 1 ( tvar V) 1 (tvarV;)	1.0	12.8	>10
20	. >100	2	11.5	>60
21.	7, 2.2, 2.0	0.7	9.64	>60
22	10,3,3. 6.5,8	6,2	⁸⁴	>60
23 24	>100, 50, 70 . 5,18,18	3, 2, 2 0.8, 0.3, 0.3	34.1	62
' 25	>100 (Žraži >100, >100	15	>100 .	25
26	>100 (zŕáž.)	10	64.9	>60
Písmeno v zátvorke po	jednotlivej	hodnote	označuje sériu
testovanej	zlúčeniny. Napríklad 10 (P)	znamená,	že testovaná
zlúčenina	bola zo série P.	Ak séria nie	! je špecifikovaná,

potom sériou zlúčeniny bola séria P. P, Q, R, S a T sú odlišné série zlúčeniny.

Zlúčeniny podľa vynálezu prejavovali dobrú aktivitu v štandardnej skúške in vivo bežne používanej na vyhodnotenie prostriedkov na liečenie chorôb týkajúcich sa agregácie amyloidných proteínov, najmä Alzheimerovej choroby a iných amyloidóz. V jednej skúške sa amyloidný proteín zavedie do 'sleziny myši pomocou subkutánnej injekcie dusičnanu strieborného, Freundovho adjuvans a intravenóznej injekcie amyloidného zosilňujúceho faktora. Dusičnan strieborný sa podáva každý deň do dňa 11. Testované zlúčeniny sa podávajú myši denne odo dňa 1 do dňa 11. V deň 12 sa zvieratá usmrtia a sleziny sa vyberú, histologický preparujú, zafarbia kongočerveňou a percentuálna' oblasť sleziny obsadenej dvoj lomné, amyloid zafarbený kongočerveňou sa mikroskopicky kvantifikuje.

Iná skúška in vivo, v ktorej sa vyhodnocovali zlúčeniny podľa vynálezu, využíva transgénnu myš. Táto myš má transgén humánneho β-amyloidného prekurzorového proteínu s promótorom z doterajšieho stavu techniky, ako opisuje Hsiao et al., „Correlative Memory Deficits, A β Elevation and Amyloid Plaques in Transgenic Mice, Science 1966; 274: 99-102. Táto transgénna myš vytvára β-amyloidné usadeniny približne v 9. mesiaci veku. V 15 mesiacoch sú hojné difúzne a kompaktné senilné plaky, najmä v neokortexe, bulbe olfactoriu a hippokampe. Zlúčeniny podlá vynálezu sa podávajú myši orálne počínajúc 8. mesiacom veku (práve pred začiatkom vytvárania amyloidných usadenín) a pokračujúc niekoľko mesiacov (až do približne 14. až 18. mesiaca veku). Zvieratá sa potom usmrtia a odstránia sa im mozgy. Množstvo amyloidu v mozgu sa kvantifikuje histologický aj biochemický.

Vyššie uvedené údaje určujú, že reprezenatívne zlúčeniny pódia vynálezu sú aktívne v štandardnej skúške použitej na meranie inhibície agregácie proteínov. Zlúčeniny prejavujú vynikajúcu špecifitu, napríklad ako sa znázorňuje v skúške BASST, ako aj v skúškach BATYM a ΒΑΡΑ. Zlúčeniny sú teda užitočné na klinickú inhibíciu agregácie amyloidných proteínov a na zobrazenie usadenín na diagnostické použitie. Zlúčeniny sa budú používať vo forme farmaceutických formulácií a nasledujúce príklady ilustrujú typické kompozície.

Príklad 27 Tablety

Zložka	Množstvo
Zlúčenina z príkladu I	50 mg
Laktóza	80 mg
Kukuričný škrob (pre zmes)	10 mg
Kukuričný škrob (pre pastu)	8 mg
Stearát horečnatý (1 %)	2 mg

150 mg

Zlúčenina z príkladu 1 sa zmieša s laktózou a kukuričným škrobom (pro zmes) a miesi sa až na rovnorodý prášok. Kukuričný škrob (pre pastu) sa suspenduje v 6 ml vody a zohrieva za miešania na vytvorenie pasty. Pasta sa pridá k miešanému prášku a zmes sa granuluje. Vlhké granuly sa pretlačia cez tvrdé sito č. 8 a vysušia pri 50 ’C. Zmes sa rozotrie s 1% stearátom horečnatým a zlisuje na tablety. Tablety sa podávajú pacientovi 1- až 4-krát denne na prevenciu agregácie amyloidných proteinov a liečenie Alzheimerovej choroby.

Príklad 28

Parenterálny roztok

K roztoku 700 ml propylénglykolu a 200 ml vody na injekcie sa pridá 20,0 g zlúčeniny č. 9. Zmes sa mieša a pH sa nastaví na 5,5 pomocou kyseliny chlorovodíkovej. Objem sa nastaví na 1000 ml vodou na injekcie. Roztok sa sterilizuje, plní do 5,0 ml ampuliek obsahujúcich 2,0 ml (40 mg zlúčeniny č. 8) a ampulky sa zatavia pod dusíkom. Roztok sa podáva injekčné pacientovi trpiacemu medulárnym karcinómom štítnej žlazy a v prípade liečby.

Príklad 29

Náplasti miligramov kyseliny 2-{4-[3-(3,5-dichlórfenyl)propyl]fenylamino}benzoovej sa zmieša s 1 mľ propylénglykolu a 2 pg lepidla na báze akrylového polyméru obsahujúceho živicové sieťujúce činidlo. Zmes sa aplikuje na nepriepustnú podložku (30 cm²) a aplikuje na hornú časť chrbta pacienta na trvalé uvolňovanie pri liečbe amyloidnej polyneuropatie.

Vynález a spôsob a proces jeho uskutočnenia a použitia sú opísané takými úplnými, jasnými, výstižnými a presnými termínmi, aby sa umožnilo akejkoľvek osobe vyznajúcej sa v odbore, ktorej sa to týka, uskutočniť a použiť ho. Je samozrejmé, že vyššie opísané prednostné uskutočnenia predloženého vynálezu a ich modifikácie sa môžu uskutočniť bez odchýlenia sa od ducha a rozsahu predloženého vynálezu, ktorý sa uvádza v patentových nárokoch. Na zvláštne určenie a jasné nárokovanie predmetného vynálezu ukončujú túto prihlášku nasledujúce nároky.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Izoindolínové deriváty vzorca I

Y (D alebo ich farmaceutický prijateľné soli, kde

X je fenyl alebo substituovaný fenyl;

Y je fenyl, substituovaný fenyl, pyridyl alebo substituovaný pyridyl;

kde substituovaný fenyl a substituovaný pyridyl môže mať 1 až 4 substituenty, pričom každý z nich je nezávisle zvolený zo súboru zahŕňajúceho

-OCi-Ci₂alkyl, halogén,

O OOO

II II II II

-Ci-C₆alkyl, fenyl, -CNHR, -CNH-S-R', -S-R',

II II o o

-CO₂H, -CO₂R^x, -NO2, -Cľ3, -CN, -NR^xR², -(CH2)„CO₂H, - (CH₂) _nCO₂R¹, -SO2NR¹R², tetrazol,' - (CH2) „tetrazol, ' ' ' l ' dekahydroizochinólín, imidazol, - (CH₂) „imidazol, -CH=CH-tetrazol, -CH=CH-imidazol alebo fenyl;

R¹ a R² sú nezávisle vodík alebo Ci-Cgalkyl; a každé n je nezávisle 0 až 5;

R je vodík, Ci-Cgalkyl alebo fenyl; a

R' je vodík, Ci-C₆alkyl, -CF₃ alebo fenyl.
2. Izoindolínové deriváty podlá nároku 1, kde X je substituovaný fenyl a substituovaný fenyl má 1 až 3 substituenty nezávisle zvolené zo súboru zahŕňajúceho -OCj-Cgalkyl, halogén, C-^-Cgalkyl, CF₃ a fenyl.
3. Izoindolínové deriváty podlá nároku 1, kde Y je substituovaný fenyl a substituovaný fenyl má 1 až 3 substituenty nezávisle zvolené zo súboru zahŕňajúceho -CO₂H, -N0₂, ^-oci-^ci2 alkyl, -CN, tetrazol, -(CH2)nCO2H, -SO2NR¹R², -CF3, imidazol, -(CH₂)_ntetrazol, -(CH₂)_nimidazol, -CH=CH-tetrazol a -CH=CH-imidazol.
4. Izoindolínové deriváty podlá nároku 1, kde Y je substituovaný fenyl a substituovaný fenyl má 1 až 3 substituenty, z ktorých jeden je -CO₂H.
5. Izoindolínové deriváty podlá nároku 4, kde skupina -CO₂H je umiestnená v polohe 2 fenylového kruhu.
6. Izoindolínové deriváty podlá nároku 2, kde substituovaný fenyl má dva chlórové substituenty umiestnené v polohe

3 a 4 fenylového kruhu.
7. Izoindolínové deriváty vzorca I

R •N

X-N alebo ich farmaceutický prijatelné soli, kde (I)

X je fenyl alebo substituovaný fenyl, pričom keď X je substituovaný fenyl, substituovaný fenyl má 1 až 4 substituenty nezáviále zvolené zo súboru zahŕňajúceho -OCi-Cgalkyl, halogén, C_x-C6alkyl,

-CF₃ alebo fenyl;

Y je fenyl alebo substituovaný fenyl,' pričom keď Y je substituovaný fenyl, substituovaný fenyl má 1 až 4 substituenty nezávisle zvolené zo súboru zahŕňajúceho -CO₂H, -N0₂, -OCi-C₁₂alkyl, -CN,

-CF₃, -(CH₂)_nCO₂H, -SO₂NR¹R², tetrazol, - (CH₂) _ntetrazol, imidazol, - (CH₂) _nimidazol, -CH=CH-tetrazol alebo -CH=CH-imidazol;

R¹ a R² znamenajú nezávisle vodík alebo Ci-Cgalkyl; a každé n je nezávisle 0 až 5.
8. Izoindolínové deriváty, ktorými sú kyselina 2-[2-(2,3,4-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol -5-yl-amino]benzoová;

kyselina 5-nitro-2-[2-(3, 4,5-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 4-metoxy-5-nitro-2-[2-(3,4,5-trimetoxyfenyl)-2,3-di hydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová; . ’ ' kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-metoxy-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl. amino]benzoová;

kyselina 2-[2-.(4-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dimetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-bifenyl-4-yl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová; alebo kyselina 2-[2-(3-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová.
9. Izoindolínové deriváty, ktorými sú kyselina 2-(2-fenyl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 5-nitro-2-(2-fenyl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

2-(2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzonitril;

[2-(3,4-dichlórfenyl)-2, 3-dihydro-lH-izoindol-5-yl ]-(2-tetra zol-l-ylfenyl)amín;

kyselina {2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-ΙΗ-izoindol-5-ylamino]fenyl}octová;

kyselina 3-(2-(2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-ΙΗ-izoindol-5-yl-amino]fenylJpropiónová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-6-nitrobenzoová;

kyselina 2-(2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-3-nitrobenzoová;

kyselina 2-(2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-metánsulfonylbenzoov'á;

kyselina 2-(2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-sulfamoylbenzoová;

kyselina 4-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-561

-ylamino]izoftalová;

kyselina 3-[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]ftalová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-trifluórmetylbenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-imidazol-l-ylbenzoová;

[2-(3,.4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl]-(2-tetrazol-l-ylmetylfenyl)amín;

[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl]-[2-(2-tetrazol-l-yletyl)fenyl]amín;

[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl]-[2-(2-tetrazol-l-ylvinyl)fenyl]amín;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-metylbenzoová; alebo kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindoi-5-ylamino]-3-metylbenzoová.
10. Izoindolínové deriváty, ktorými sú kyselina 2-[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-3,5-dinitrobenzoová;

kyselina 3-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-2-me'tylbenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-metoxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-propoxybenzoová;

kyselina 4-butoxy-2-[2-(3, 4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izo indol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-pentyloxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-hexyloxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-heptyloxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-oktyloxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-nonyloxybenzoová;

kyselina 4-decyloxy-2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-4-izopropoxybenzoová;

kyselina 2-[2-(4-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(4-chlórfenyl-3-trifluórmetylfenyl) -2, 3-dihydro-lH-izoindól-5-ylamino]-5-nitrobenzoová; kyselina 2-(2-bifenyl-4-yl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino)-5-nitrobenzoová; alebo kyselina 2-(2-(3,4-dimetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová.
11. Izoindolínové deriváty, ktorými sú kyselina 2-[2-(3,4-dimetylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5· -ylamino]-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-(2-fenyl-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino] -5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(4-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová;

[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-yl]-[2-(1H tetrazol-5-yl)fenyl]amín;

kyselina 5-amino-2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lHizoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 5-nitro-2-(2-fenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino)benzoová;

kyselina 2-[2-(4-chlór-3-trifluórmetylfenyl)-2,3-dihydro-lHizoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3-fLuórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3-metoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino)-5-nitrobenzoová;

kyselina 2-[2-(3-fluórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2, 3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-fluórbenzoová; a kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]nikotínová.
12. Izoindolínové deriváty, ktorými sú kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-metoxybenzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-3-nitrobenzoová;

kyselina 3-nitro-2-{2-[(4aS,8aR)-4-(oktahydroizochinolin-2-yl)fenyl]-2,3-dihydro-ΙΗ-izoindol-5-ylamino]benzoová; kyselina 2—{2—[(4aS,8aR)-4-(oktahydroizochinolin-2-yl) fenyl]-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 4-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]nikotínová;

kyselina 2-[2-(4-dibutylaminofenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3-dibutylaminofenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-(2-(3-brómfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(2-chlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 5-dibutylamino-2-[2-(3,4-dichlórfenyl) -2,3-dihydro-1H-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]-5-metoxybenzoová;

kyselina 4-(2-(3,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]izoftalová;

kyselina 2-(2-bifenyl-4-yl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4-dihydroxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5 -ylamino]benzoová;

kyselina 2-(2-(3,4-difluórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3-fluór-4-metylfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol -5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,4,5-trihydroxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(4-metyl-3-trifluórmetylfenyl) -2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(3,5-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová; ' kyselina 2-(2-(2,4-dichlórfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová;

kyselina 2-[2-(4-fluór-3-trifluórmetylfenyl) -2,3-dihydro-lH—izoindol-5-ylamino]benzoová;

2-[2-(3,4,5-trimetoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzonitril; alebo kyselina 2-[2-(3-metoxyfenyl)-2,3-dihydro-lH-izoindol-5-ylamino]benzoová.
13. Farmaceutická kompozícia, vyznačujúca sa t ý m, že obsahuje izoindolínový derivát podľa nároku 1 spoločne s farmaceutický prijateľným nosičom, riedidlom alebo excipientom.
14. Použitie izoindolinového derivátu podľa nároku 1 na výrobu liečiv na liečenie Alzheimerovej choroby.
15. Použitie izoindolinového derivátu podľa nároku 1 na výrobu liečiv na inhibíciu agregácie amyloidných proteínov s tvorbou amyloidných usadenín.
16. Izoindolínové deriváty vzorca I

I •N (D alebo ich farmaceutický prijateľné soli, kde

X je fenyl alebo substituovaný fenyl;

je fenyl, substituovaný fenyl, pyridyl alebo substituovaný pyridyl;

kde substituovaný fenyl a substituovaný pyridyl môže mat 1 až 4 substituenty, pričom každý z nich je nezávisle zvolený zo súboru zahŕňajúceho -OCh-C]^alkyl, halogén, -Ci-C₆alkyl, fenyl, -CO₂H, -CC^R¹,

-no₂, cf₃, cn,

O 0 0

II . II II

-CNHR'', -CNH-S-R',

II

S-R' ,

-NR¹R², -(CH₂)_nCO₂H, -(CH^nCOzR¹, -SOzNR^², tetrazol,

- (CH₂) „tetrazol, dekahydroizochinolín, imidazol,

- (CH₂) „imidazol, -CH=CH-tetrazol, fenyl alebo -CH=CHimidazol;

R¹ a R² znamenajú nezávisle vodík alebo Ci-C₆alkyl; každé n je nezávisle 0 až 5;

R'' je vodík, Ci-Cgalkyl alebo fenyl;

R' je vodík, Ci-C₆alkyl, -CF₃ alebo fenyl;

na použitie na zobrazenie amyloidných usadenín, kde zobrazo vanie zahŕňa tieto stupne:

a) zavedenie detegovateíného množstva označenej zlúčeniny vzorca I do tela pacienta;

b) poskytnutie dostatočného času na naviazanie označenej zlúčeniny na amyloidné usadeniny? a

c) detekciu označenej zlúčeniny naviazanej na amyloidné usadeniny.
17. Izoindolínové deriváty na použitie podía nároku 16 kde pacient má Alzheimerovu chorobu alebo je suspektný z Alzheimerovej choroby.
18. Izoindolínové deriváty na použitie podlá nároku 16, kde označenou zlúčeninou je zlúčenina označená rádioaktívnym izotopom.
19. Izoindolínové deriváty na použitie podlá nároku 16, kde označená zlúčenina sa deteguje použitím MRI.